 |
Zhora na neho ako dve kvapky oceánu hľadel pár jasných modrých očí.
Pred rokom, keď ešte trpel spánkovou paralýzou, by pravdepodobne dostal infarkt a ak by sa z neho vylízal, odtrhol by mu zato hlavu. Ale Gutter mu pomohol dostať sa zo všetkých spánkových porúch, ktoré ho trápili, a tak to teraz bolo bezpredmetné. Už si len zvyknúť na jeho zvláštne spôsoby.
Čo bolo v zásade nemožné.
Spoznali sa vlani, krátko po tom, čo sa Maťo po desiatich rokoch rozišiel s priateľkou. Dôvodom boli rozdielne záujmy – ona rada poskytovala orálny sex cudzím mužom, Maťo nie. Niesol to ťažko a veľa pil. Keď už sa to nedalo vydržať, kývol partii na psytranceový festival. To aby si tú hlavu vygumoval úplne. A tam, práve keď sa vracal z toiky späť pod svoj stage, sa doslova zrazil s Gutterom.
Dodnes nepoznal jeho krstné meno.
Gutter sa mu po krátkom rozhovore a dlhom objatí stal akýmsi mentorom, či skôr guru. Trval na tom, aby sa k nemu nasťahoval. Že on už mu s jeho démonmi pomôže.
A nepreháňal: Maťo dnes mal myseľ otvorenejšiu než kedykoľvek predtým, azda s výnimkou detstva, čo mu Gutter rád pripomínal. Zbavil sa chľastu, cigariet a všemožných tikov a neuróz, ktoré dovtedy nazbieral. Naviac si užíval nádherné prostredie Gutterovej chaty v horách, tri kilometre od najbližšieho suseda a krištáľovo jasné jazierko, v ktorom si každé ráno spoločne dali dve dĺžky a kým sa sušili na terase, aj pár horúcich dúškov maté z vydlabanej tekvičky. Z Gutterovej vlastnej záhradky, samozrejme.
Pravdupovediac, doposiaľ netušil ani to, čím sa Gutter živí.
Bol to nočný tvor. Respektíve, na noc sa vždy vytratil a ráno – čuduj sa svete – bol čerstvejší, než predtým. Ako aj dnes.
Maťo sa na modré oči nad sebou ospalo usmial a otočil sa na bok. Vedel, že nemá zmysel s ním vyjednávať; proste vstávame a hotovo. Gutter sa bez slova a bez úsmevu vytratil a keď sa Maťo v plavkách vytackal na breh, už tam na neho čakal. Ako vždy, na Adama.
Odplávali svoje tradičné dve dĺžky, vypili maté a mlčky si užívali slnečné ráno. Maťo si úkosom prezeral Gutterovu šľachovitú postavu. Nebol gay, ani bisexuál, ale musel uznať, že Gutter bol atraktívny. Vyzeral tak mlado…
A taktiež nič netušil o jeho sexuálnych preferenciách.
„Chceš vidieť môj najobľúbenejší urbex?“ prehovoril náhle Gutter.
Maťo nemal šajn, čo to ten urbex je, ale bol zvedavý.
„Jasné,“ odvetil a šiel sa obliecť.
„Vezmi si niečo staré,“ zakričal za ním Gutter, „a poriadne sa obuj!“
Maťo si vzal kapsáče, dlhé bavlnené tričko, na ktorom si vykasal
rukávy a svoje verné hnedé vibramy. Jeho hostiteľ už sedel
v naštartovanom 4×4, snáď jedinom prehrešku voči prírode, ktorého sa
kedy dopustil a prstami poklepkával volant v rytme hudby skupiny Wardruna,
ktorá sa lenivo linula z autorádia. Len čo Maťo dosadol, odpichol sa džíp
z miesta.
Čakala ich dlhá cesta.
Keď napokon vystúpili na odľahlom mieste na opačnom konci okresu, na krajinu už padal súmrak.
„Tu máš,“ podal mu Gutter posledný výkrik techniky, ktorý v jeho rukách pôsobil absolútne nepatrične, „nočné videnie. Až na môj povel.“
Stáli v opustenej priemyselnej zóne pred obrovským kupolovitým komplexom. Gutter si nasadil taktické rukavice; jeden pár podal Maťovi. Podržal mu rozstrihnuté pletivo a vzápätí ho predbehol, aby mohol začať s výkladom. Bol skromný, ostatne, ako vždy.
„Toto je urbex,“ povedal, akoby to malo vysvetliť všetko.
A Maťo to prijal. Ako vždy.
„Počkaj tu,“ prikázal.
Obišiel budovu zboku a vkĺzol do podzemnej šachty pod osiroteným žeriavom. Za necelú štvrťhodinu Maťovi otvoril hlavnú bránu. Také iskričky, aké mu v očiach hrali dnes, Maťo ešte u neho nevidel.
Ukázal sa pred nimi rozsiahly priestor, väčší, než sa zdalo z vonku.
Kedysi to musel byť prosperujúci závod, dnes hrdzou a burinou prelezená ruina. Sústruhy a ohýbačky, nožnice a plazmové rezačky, to všetko už roky zaháľalo v nezameniteľnom smrade starého oleja a nepoužívanej emulzie. Ale malo to svoj pôvab, to Maťo musel uznať.
Zhruba v štvrtine závodu sa nachádzali akési polorozborené plechové skrine, šmuha čierneho oleja a niečo, čo až príliš dobre pripomínalo zaschnutú krv.
„Medzi dvomi kanálmi toho sústruhu bol schodík, na ktorom roboši radi posedávali, aby ich majster nevidel,“ začal Gutter zoširoka, „na ktorejsi nočnej zmene tu sedel neznámy muž a ťukal si do mobilu. Na mostovom žeriave sa odtrhlo istiace lano a zrámovalo jeho, aj časť haly. Veľmi nepríjemné.“
„Odkiaľ to vieš?“ vyzvedal šokovaný Maťo.
Gutter sa mu nadlho zadíval do očí.
„Dnešná noc ti dá odpoveď na množstvo otázok,“ odvetil konečne.
Maťo vedel, že nemá zmysel toto tajuplné prehlásenie komentovať. Až príde čas, pochopí. To mu Gutter už niekoľkokrát dokázal aj bez slov. Pobrali sa ďalej.
Obišli elipsovitý velín, odkiaľ bol výhľad na všetky haly, vandalmi posprejované toalety a rozbité sprchy, až prišli k odkrytému štvorcovému poklopu, z ktorého nadol viedol zájdený rebrík. V diaľke ešte Maťo zazrel hlboký kráter a ďalšiu spúšť.
„Až po tebe,“ vyzval ho Gutter.
Rebrík sa zdal dlhší, než ten povestný do neba a Maťo bol fakt vďačný za rukavice. Vzduch dolu bol prekvapivo vlhký, hoci tam bolo citeľne chladnejšie.
„Nasaď nočnú optiku,“ nariadil Gutter.
Keď zišiel dolu aj on, predbehol Maťa, aby ho mohol viesť.
Akoby stále klesali. Suterén pod fabrikou pripomínal úplne autonómny ekosystém. Maťo videl hrubánske liany, obrovské stvoly s čudesnými kvetinami, aj rozložité trsy podivných travín. To všetko obopínalo rôzne piesty, trubky, ventily.
„Tak tu sa túlaš po nociach?“
Gutter mu venoval plachý úsmev a bez slova kráčal ďalej. Maťo si konečne všimol pableskujúce svetlo pred nimi. Vychádzalo spoza rohu chodby vľavo. Práve tam ho Gutter viedol.
Jeho oči to síce videli, ale mozog to odmietal pochopiť.
V kolosálnej kotolni, v samom srdci fabriky, pred Maťom pulzovalo tlmeným svetlom čosi, čo dosahovalo výšku troch dospelých mužov. Rôsolovité oči bez viečok a zreníc sa v nepravidelných tvaroch ťahali až k ozubenej tlame, z ktorej so syčaním stekal akýsi sliz. Oči a tlama tvorili väčšiu časť tela toho… Čohosi.
Pod tlamou sa tetelili drobné výrastky, ktoré zrejme mali zabezpečovať tvorovi pohyb.
„Však je nádherná?“ rozplýval sa Gutter.
„Ona?!“ zachripel Maťo zdesene.
Do okulárov nočného videnia mu jeho kouč zasvietil ostrou žiarou baterky a oslepil ho. Oči mu zaliali slzy, no skôr, než si ich stihol pretrieť, začul cvaknúť putá. Prekvapene zažmurkal, keď sa ocitol na kolenách na tvrdej podlahe.
„Čo to má znamenať?“ vykríkol.
„Spoznali sme sa pred polstoročím, keď som tu robil údržbára,“ zasníval sa Gutter, „bola to láska na prvý pohľad. Ja som Jej pomohol vykvitnúť na povrch!“
„Akého polstoročia, čo to táraš?“ kričal oslepený a spútaný Maťo.
„Pst! Ešte Ju vystrašíš!“ pokáral ho šialenec.
„Na povrchu sa Jej nepáčilo,“ pokračoval ďalej, „má rada tmu a vlhko. A nerada papá sama, tak sme sa začali kŕmiť spolu.“
Maťo znovu zareval a pokúsil sa vytrhnúť sa zo železného zovretia. Márne.
„Myslel som si, že sme priatelia!“ prešiel do plaču, „nič som ti nespravil!“
„Presne tak, Ona má rada nevinných,“ prisvedčil Gutter. Maťo už rozlišoval jeho obrysy.
„A čistých od drog a poctivých v úmysloch,“ dodal posmešne a postrčil Maťa bližšie k zásadito páchnucej ohave.
„Ja priateľov nemám, kamarát. Len Ju, a tú úžasnú vitalitu, ktorú mi dáva!“
Než sa mu úplne vyjasnil zrak, privalila Maťa Jej nesmierna ťarcha a on mal možnosť vidieť stovky a tisíce prázdnych hrudných košov za Ňou.
Potom umrel hrôzou, keď zočil Guttera, ako sa prepojení s tou opachou kŕmia na jeho tele a duši.
Vyzeral tak mlado…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.