 |
Bol piatok, zvyšok dňa sa prelial do neskorej mrazivej noci a cesty a chodníky pokryla vrstva snehu a ľadu. Po oblohe sa preháňali všetci čerti a mesto pulzovalo nákupnou horúčkou, pretože do Vianoc zostávalo zopár dní. Auxbery si potreboval odskočiť a myslím, že niekde uviazol a Enderson neprišiel, pretože dostal chrípku alebo čosi podobné. Stál som pri automate na chodbe a čakal, kým stroj nevypľuje dve kávy. Pozrel som na hodinky a uvedomil som si, že na stanici je nezvyčajné ticho. Azda preto, lebo polovica zboru prehľadávala mesto a druhá polovica sa opíjala v bare na rohu ulice. Kimbopo, ako pokrstili novinári zabijaka, ktorý zamestnával väčšinu policajnej stanice, sa posledné týždne odmlčal. Zatiaľ mal navrch a cez miestne noviny sa vysmieval polícii, ktorá sa pomaličky topila v bezradnosti a čelila spravodlivému hnevu ctihodných občanov. Strach ako hustá hmla obalil mesto a s príchodom tmy sa ľudia uzatvárali vo svojich domovoch, pretože sa obávali o svoje úbohé životy. Noviny farbisto vykresľovali podrobnosti jeho útokov a zverejňovali fotografie, ktoré zvyšovali napätie do krajnosti.
Automat zarachotil, vybral som dva plastové poháre a pobral sa do výsluchovej miestnosti číslo osem, ktorá stála na konci chodby. Sadol som si na jednoduchú stoličku s kovovými nohami, založil papier do stroja a nastavil kurzor na prvý riadok. „Pán Harris, takže ste dostali chuť na chľast, rozbili výklad na obchode na šiestej ulici a zobrali niekoľko fliaš,“ začal som bez okolkov vypĺňať protokol.
„Slušný chľast nikdy nie je na škodu,“ odvetil nezúčastnene.
S tým sa nedalo nesúhlasiť. „Môžete mi povedať, ako sa to celé stalo? Vašu výpoveď uvediem do protokolu, potom to podpíšeme a môžeme vypadnúť,“ vyzval som Harrisa a dodal: „Ak sa teda niekam dostaneme.“
Nemal som chuť tu trčať dlhšie, ako bolo treba, pretože išlo o rozbitý výklad a zopár fliaš za pár stoviek.
„To máte pravdu, pane, nikto nechce sedieť o takomto čase na policajnej stanici,“
odvetil Harris, zapozeral sa cez okno a doložil: „A viete čo? Veľmi si želám, aby ste sa nemýlil.“
Prerušil som písanie. „Nerozumiem, kam tým mierite.“
Harris sa pohrával s pohárom.
„Myslím na to, že cesty sú už dve hodiny neprejazdné a ja som na stanici okrem vás nevidel nikoho iného. Predpokladám, že vonku vysedávajú vaši kolegovia v autách a pokúšajú sa nájsť toho chlapíka. Tuším sa volá…“ pozrel na mňa a zámerne nedokončil vetu. Dokončil som vetu v duchu za neho. Kimbopo. Striaslo ma, pretože Harris nebol ďaleko od pravdy.
„Nie sme tu sami,“ zaklamal som.
Harrisovo uškrnutie som bez slova prehliadol a vrátil sa k protokolu. Uvedomil som si, že ide o nejakú zvrátenú hru. Jeho slová zúžili našu konverzáciu na otázku existencie dvoch ľudí zatvorených v miestnosti v izolovanej budove, ktorú sa Harris pokúšal využiť ktovie načo.
„Môžete mi opísať, ako sa to stalo?“ zopakoval som svoju žiadosť a zahnal myšlienky, ktoré ma odvádzali od prípadu. Harris však ďalej mlel svoje.
„Podľa mňa je najdôležitejší motív, je to podstata všetkého. Je to dôvod, ktorý ho vedie k vraždám.“
„Necháme to na políciu, pán Harris,“ odsekol som otrávene. Takto to bude trvať týždeň, pomyslel som si. Chcel som dodať, aby s tým konečne prestal, keď ma prekvapil čudnou otázkou.
„Detektív, videli ste niekedy diabla?“
Pozeral som na Harrisovu tvár a ozvali sa vo mne pochybnosti. Uvedomil som si, že nemal na rukách žiadne putá. Vyrovnal som sa na stoličke a podvedome sa dotkol zbrane. Mal som pocit, akoby videl do mojej hlavy a vedel, na čo práve myslím. Ak sa pokúšal zasiať vo mne neistotu, musel som si priznať, že sa mu to podarilo. Bez slova som sa postavil, prešiel k oknu, ktoré sa otriasalo pod silným nárazovým vetrom, zapálil si cigaretu a zamyslel sa, čo tým chce povedať.
Harris mi uštipačne pripomenul: „Myslím, že to neprospieva zdraviu.“
„Veľa vecí neprospieva zdraviu, pán Harris,“ zavrčal som a očakával, že pochopí dvojzmyselnosť poznámky.
Harris sa krátko zasmial a prikývol. „To máte svätú pravdu.“
„Mali by sme pokračovať, inak tu budeme trčať celú noc,“ pripomenul som mu, len čo som zahasil cigaretu.
„Ak zoberieme do úvahy všetky okolnosti a skutočnosť, že zatiaľ nemáte žiadne stopy ani dôkazy a netušíte, ako vyzerá Kimbopo, azda sa zhodneme na tom, že ním môže byť hocikto,“ vyslovil odvážnu hypotézu Harris, kým som sa usadil.
„Pán Harris, ak tvrdíte, že ste Kimbopo, musím vás ihneď zatknúť,“ upozornil som ho.
Harris dvihol ruky na obranu. „Nič som tým nechcel povedať.“
„Obaja rozumieme, prečo sme tu, však, pán Harris?“
„Samozrejme. Viete, zrejme to nikto nepochopil. Mám na mysli jeho správy, ktoré posiela do novín. Považujeme to za vyhrážanie, ale v skutočnosti…“ Harris sa odmlčal, akoby hľadal správne slová, „v skutočnosti prosí. Chápete? Prosí za svoje vyslobodenie z nekonečného pekla. Prosí na kolenách, aby ho konečne našli a zastavili.“
Po chrbte mi prebehol nepríjemný chlad. Snažil som sa neukázať svoje pocity. To, čo hovoril, dávalo zmysel. Kriste, Harris mal možno pravdu, ale nechápal som, prečo ma potreboval zaťahovať do svojich utkvelých predstáv.
„To je zaujímavá teória,“ zahuhňal som.
Harris sa mi pozrel do očí a ja som pred jeho pohľadom neviem prečo uhol. Pousmial sa, oprel sa o stoličku a odrapotal svoju výpoveď monotónnym hlasom. Chvíľu trvalo, kým som vyplnil formulár a celý čas som cítil jeho uhrančivý pohľad na svojej tvári.
Harris bol nečakane mlčanlivý a trpezlivo čakal.
„Stačí podpísať a môžem ísť?“
Posunul som k nemu protokol. „Ak súhlasíte.“
Harris sa nahol ponad stôl, zrazu sa mi zdal omnoho väčší a povedal hlasom, ktorý som dovtedy nepočul:
„Rád by som dodal poslednú vec.“
Okno zrazu s rachotom vyrazil studený poryv vetra, rám narazil do steny, sklo zarinčalo a kúdele snehu sa krútili v miestnosti. Kútikom oka som videl, ako Harris otočil hlavu a roztrieštené sklo vletelo do miestnosti ako tisíce ostrých projektilov.
Pred očami som mal víriaci sa sneh, papiere a pretiahnutú Harrisovu červenú tvár. Na okamih zhaslo svetlo. Svet zanikol v nekonečnej ohlušujúcej červenej špirále a objavil sa s hlukom vyzváňajúceho telefónu, ktorý poskakoval po stole. Po chvíľke sa spustil záznamník.
„Ahoj. Volal mi Enderson. Neviem, prečo nesadol do auta a neprišiel za tebou na stanicu, ale asi už mal celkom slušne pod čapicou. Takže prejdem rovno k veci. Povedal, že si zostal sám na stanici s nejakým chlapíkom, ktorého priviezla hliadka. Bľabotal, že to možno nebol najlepší nápad, keďže nám po meste pobehuje ten blázon Kimbopo. Vieš, Enderson má svoje muchy a nie je ich málo, ale jeho šiesty zmysel nám viackrát pomohol. Chcem sa ubezpečiť, že je všetko v poriadku. Ak budeš môcť, tak sa ozvi.“
Hlas sa odmlčal, bolo počuť, že niečo ešte chcel doložiť, ale nakoniec si to rozmyslel a záznamník sa vypol. V miestnosti číslo osem stále svietilo svetlo, aj keď plastový kryt nevydržal nápor vetra. Na podlahe bolo rozsypané sklo a spod stola sa ozývalo chrčanie. Viem, na čo Enderson narážal, ale pravdu povediac, o mňa nemuseli mať strach. Myslím, že všetci mohli ísť pokojne domov a užiť si Vianoce. Nakoniec, aj keď je Kimbopo poriadny magor, a to som veľmi mierny, sviatky si predsa nenechá ujsť ani on. Bol som si viac než istý, že nehľadal žiadne vyslobodenie z pekla. Asi som nespomínal, ale miestnosť číslo osem bola moja obľúbená z viacerých dôvodov. Jedným z nich bol nenápadný kovový poklop schovaný v podlahe, pod ktorým sa tiahol odpadový kanál a pri troche námahy sa do neho zmestilo telo. Ako Harris dobre vystihol, diabla v človeku je naozaj veľmi ťažké rozpoznať.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.