 |
„Určite na vašu ponuku nezabudnem, pán richtár,“ naradostnene vyprevádzal mladý Dionýz do podvečerného šera, mešťanostu.
Zatvoril vchodové dvere na svojom novo zdedenom dome a začal si mädliť ruky. Hneď na to vybehol po schodoch a vstúpil do bývalej pracovne svojho otca. Uprostred izby stál pracovný, ručne vyrezávaný stôl s dvoma koženými kreslami, kde jeho nebohý otec uzatváral pofidérne obchody. Miestnosť osvetľoval oheň z krbu, nad ktorým bol zavesený obraz s portrétom Dionýzovho otca. Oproti krbu pri stene bola umiestnená, krásne zdobená obrovská almara.
Mladík zamieril rovno ku skrini. Otvoril drevené dvierka a vybral sklenenú karafu s vínom, ktorú si priložil k ústam. Nepil, priam hltal, až mu červený nápoj stekal po brade. Keď skončil, polovička nádoby bola prázdna.
„Toto som potreboval, ešte pred tým ako sa s tebou porozprávam.“ Mierne podgurážený Dionýz sa obrátil do prázdnej pracovne. S karafou v ruke zamieril ku krbu. „Keď ráno odo mňa odišiel notár, všetci supy z okolia sa zleteli k mojím dverám. Dobre počuješ k mojííím. A to v zemi ležíš len deň,“ zaškeril sa. „Dobre počuješ otec,“ zodvihol ruku a ukazovákom mieril na obraz. „Moje dvere, môj majetok!“
„Čo s ním urobím?“
„Rozpredám všetko, čo si nadobudol. Keď už si mi dal meno po bohovi vína, plodnosti a zábavy. Tak sa aj ním stanem. Radšej zomrieť v nejakom bordeli, udusený ceckami prekrásnej zlatovlásky. Ako keby ma mal, odbachnúť nejaký z tých supov, čo sa tu dnes objavili. Verím, že na tej poľovačke, ťa jeden z nich rafol a nechal ťa tam skapať.“
„Úprimne,“ zahľadel sa na portrét. „A je mi to jedno, kto to bol.“ V tom momente ako dopovedal vo vyhasínajúcom ohni zasyčal nahlas kúsok uhlíka. Dionýz sa skrčil, aby prihodil do krbu drevo.
„Šúúúch.“ Obraz nenávideného otca sa zošuchol rovno mladému na kotrbu. Mládenec spadol na zem, spolu s karafou, z ktorej vytiekol červený nápoj.
„Krucifix,“ zreval a držal si bôľ na hlave. Zodvihol obraz zo zeme: „Tak, ty mi nedáš pokoj, ani po smrti. Zhor v pekle otec,“ reval na obraz a ho hodil do kozuba.
V krbe sa oheň rozhorel, nevídane príliš rýchlo. Plamene behom okamihu stúpali až do komína. Mladý pijan sa štvornožky odsunul od kozuba. Teplo, ktoré z neho sálalo, bolo až na nevydržanie. V zapätí ako oheň vzplanul tak rýchlo aj pohasol.
Po tomto nevídanom zážitku Dionýzovi vyschlo v krku. Pozrel na rozliate víno po podlahe. Mávol rukou naň a postavil sa, aby si zašiel po ďalšie.
Strhol sa. Od ľaku sa jeho zadok znova ocitol na podlahe. Na koženom kresle
sedela nadprirodzená postava.
„Kto… do… pekla…?“
„Uhádol si, som odtiaľ,“ odpovedal rohatý hosť.
„Už, už… na…nastal môj čas?“, za koktával sa vydesený Dionýz.
Čert sa len uškrnul: „Ja nie som smrť, ani jej služobník. Skôr, jej tichý spoločník.“
„Čo… tu potom chceš?“
„Pred chvíľou si hovoril o rozpredaní majetku. Mám pre teba vlastnú ponuku.“ Čert pohladil rukami svoje rohy, ktoré sa podobali baraním. V okamihu sa na pracovnom stole objavila prastará zaprášená kniha. „Tu sa nachádza zoznam vecí, ktoré by som ti ponúkol za tvoj majetok.“
Dionýzovi odľahlo, bál sa toho najhoršieho. Trochu sa spamätal zo šoku a nadýchol sa: „Tak na toto sa musím napiť. Toto mi nikto neuverí. Ponúknem aj teba?“
„Ďakujem, keď pracujem, nepijem.“
Mladík prešiel, ku almare a vytiahol ďalšiu karafu s vínom a sadol si za stôl oproti rohatému obchodníkovi. „Čo sa stane, keď si žiadnu vec nevyberiem?“
Čert pokrčil ramenami: „Rozlúčime sa a každý si pôjde po svojom.“
Dionýz, podozrivo zahľadel na proti sediacemu diablovi. Napil sa, zase hltavo. Pre istotu, čo keby to bolo posledný krát. Otvoril knihu a začal v nej listovať.
Diabol po pritom hľadel do plameňov kozuba a premýšľal: „Čo to bude tento krát? Prsteň moci, Bazový prútik, Elixír večnej mladosti… Každý si niečo nájde.“
Rohatý pekelník po určitom čase spozornel. Oči nasmeroval na mladíka, ktorý práve dopíjal karafu.
Odgrgol si ako prasa. Mládencove začervenané líca prezradili jeho stav. „Toto chcem,“ posunul knihu k čertovi.
Diabol nenazrel do knihy, uprene pozeral na Dionýza. Rukou si pohladkal jeden z rohov. Vedľa neho sa objavil drevený vešiak s kabátom. „Predstavujem ti Dukátový kabát. Ten, kto ho nosí, nájde vždy v jeho vrecku zlatý dukát,“ vysvetľoval rohatý obchodník.
Pripitý mladík opatrne vstal a podišiel k stojanu. „Akú mám záruku, že nie je obyčajný.“
„Obleč si ho, a vyskúšaj.“
„Túto deravú handru na seba nedám, vypadal by som v tom ako vandrák.“
Čert pohladil svoj roh. Na vešiaku sa zjavil novo ušitý kabát, ktorý bol posiaty vačkami odhora až dolu. „Môže byť?“
„To už je lepšie, ale stále mám pochyby. O vás čertoch sa hovoria nepekné veci. Ako mám vedieť, že na mňa nešiješ nejakú čertovinu.“
„Ak chceš môžem ti kabát prenajať na tridsať dni, aby si mi uveril, že nejde o podvod z mojej strany. Na revanš si od teba prenajmem na tridsať dni napríklad tento dom.“
„A kde budem bývať?“
„Myslím, že s tým nebude problém,“ čertove oči zamierili na drevený vešiak s kabátom.
Dionýz sa zamyslel. „Chcem, mať zmluvu na papieri.“
„Bez zmluvy, sa predsa obchody nerobia,“ pekelník sa čertovsky usmial od ucha k uchu.
Dionýz rozlepil oči. Zaspal s hlavou opretou na stole. Hlava zabolela. „To bol, ale zvláštny sen.“ Vzpriamil sa v kresle. Vytriezvel rýchlo. Oproti nemu v kresle spala postava s baraními rohmi, vedľa nej stál vešiak s kabátom. Uprostred stola ležal pergamen o prenajme.
Po tichu sa postavil a podišiel ku stojanu. Opatrne zvesil kožené oblečenie, pritom pozerajúc na čerta, či sa neprebudí. Obchodník si pokojne ďalej pochrapkával v kresle.
Dionýz si opatrne kabát obliekol. „Vypadá ako normálny, až na ten počet vreciek.“ Ruku strčil do najväčšieho vačku. Z nenazdajky, to ucítil medzi prstami. Z vrecka vytiahol zlatý dukát. Zubami zahryzol do mince. „Je pravá.“ Kam siahol do vrecka vždy našiel zlatku, až mal hrsť plnú mincí.
Mládencove rozospaté oči sa rozžiarili od zlata. Neváhal a podišiel ku stolu zobral do ruky písacie brko. Na konci zmluvy boli tri riadky na podpis. Prvý riadok bol prázdny pod ním bolo napísané majiteľ daru, na druhom bol podpis čerta, sprostredkovateľ a tretí prázdny pod ním nájomca kabátu. Dionýz od vzrušenia naškrabal podpis na tretí riadok. Zamieril rovno k dverám, pri ktorých ho striaslo, ako keby ním smrtka prešla. Po tichu sa vytratil z izby aby čerta nezobudil. Dvere pracovne sa zatvorili a zamkli samovoľne.
Čert otvoril očí, ako náhle sa dvere zatvorili.
„Brrr,“striasol sa pekelník. „Dobre vieš, že my čerti mame radi teplo a ty vždy prídeš ako severák,“ pozrel sa na postavu hneď vedľa dverí. Bytosť v čiernom plášti, neodpovedala, len mávla čiernym rukávom ku krbu. Vo vyhasnutom kozube sa rozhorel oheň.
„Tak sa mi to páči,“ uškrnul sa rohatý. „Už chýba len tvoj podpis a zmluva je kompletná.“ Bytosť v plašti znova mávla rukávom smerom ku knihe. Na prvom riadku sa objavil podpis Moreny.
Čert zatvoril knihu, odfúkol z obalu vrstvu prachu. Kýchol si. Na knihe sa odokryl názov, Dary smrti. Pekelník podal knihu temnej postave v plašti a dodal: „Jeho otec sa v ňom nezmýlil, je to chamtivý ožran a kurvič.“
„Myslím že, tu som skončil“, už už chcel pohladiť obidva rohy ale neviditeľná sila mu to nedovolila.
Diabol sa pozrel smerom k bytosti v plášti. „Čo odo mňa ešte chceš?
„Myslíš si, že sa mu budem páčiť?“ postava v čiernom si zložila dole kapucňu a z nej vykukla krásna ženská tvár so zlatými vlasmi.
Rohatý sa uškrnul: „Ó, kto by len tebe odolal,“ a dodal: „Nezabudni na poriadny korzet. Nech sa Dionýzovi lepšie v ňom dýcha.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.