 |
Benzínka za mestečkom zívala uprostred noci osamelosťou. Iba nočné motýle obletovali neóny a z blízkej lúky sa ozývalo cvrlikanie.
Zboku sa rozleteli záchodové dvere a v stĺpe svetla z nich vyšla Žaneta s kýbľom v ruke. Jeho spenený obsah vyšplechla do kanála a predlaktím si otrela pot z čela. Žlté montérky, rovnaké tričko a gumové rukavice svietili na jej tmavej pokožke.
Pracovala viac ako gadžovia, lebo musela. Za nočné smeny mala príplatky. Potrebovala ich kvôli deťom a tiež, lebo chcela žiť inak, aj keď mala „v srdci veľkú silu.“
„Tu sas baro zor andro jilo,“ pripomínala jej neustále stará mama a jedným dychom nešetrila ani výčitkami. „Čhave, džal tu dur.“ Žanetu to občas privádzalo do bezmocnej zúrivosti, lebo vedela, že phuri daj hovorí pravdu.
„Musela som odísť. Inak sa nedalo,“ vyslala k starej mame myšlienku a v končekoch prstov zacítila dôverne známe, elektrizujúce chvenie.
„Ďžal tu dur. Pala la zor, pala la čohani,“ nástojil hlas starej mamy.
„Musím pracovať.“
„Nebola to tvoja chyba. Nedobre sa zahrávať s čhave čohani,“ prešla stará mama na Žanetine počudovanie do slovenčiny a zmierlivo.
„Nechaj ma. O silu bosorky som neprosila,“ odsekla Žaneta, vošla dovnútra a sklenené dvere za ňou potichu zapadli. V poryve prievanu si stiahla rukavice a pošúchala brniace končeky prstov. Spomenula si na svojho muža ako opitý spadol do rieky. Chcela, aby zmizol, ale nepriala si jeho smrť.
V malej kúpeľni za skladom si spláchla ruky, tvár a dala sa do dopĺňania regálov.
„O chvíľu“, mysľou jej prebleskol vlastný hlas a zalialo ju elektrizujúce vlnenie. Prsty, zápästia a predlaktia Žanete bzučali ako antény a husia koža jej zmrazila zátylok. S náručou plnou croissantov stála oproti regálu ako prikovaná.
Jej oči mimovoľne strelili pohľadom von z výkladu. Oveľa skôr ako mohla čokoľvek zbadať. Spustila ruky a croissanty sa rozsypali na dlážku.
„O chvíľu,“ šepla Žaneta, stále stojaca v nechcenej, strnulej póze. Iba ruky sa jej začali chvieť.
V zábleskoch sa pred jej vnútorným zrakom vynáralo uháňajúce auto a vyškerené tváre posádky. Oči mali takmer neľudské. Prerušovane počula rev motora a decibely nezrozumiteľnej hudby.
Pomaly cúvala k pultu a slabla v kolenách. Musela sa oň oprieť a
niekoľkokrát zhlboka nadýchnuť.
„O chvíľu.“
V hlave jej silnela pulzujúca bolesť a prsty zatínala do pultovej dosky.
Vjazdom sa o pár sekúnd vrútilo otlčené auto. Svetlom reflektorov preťalo výklady a zabrzdilo medzi čerpacími stojanmi. Zo stiahnutých okien revala hudba a spevák chrapľavo hulákal čosi o nadradenosti bielej rasy.
Žaneta prešla za pult, snažila sa chytiť dych a sústrediť roztrieštené myšlienky. Oči nespúšťala z výkladu.
Z auta vystúpili dvaja holohlaví chlapi s ťažkými kanadami na nohách. Na obtiahnutých džínsach sa im hojdali pripnuté reťaze. Tretí zostal sedieť za volantom a cez okno vyfukoval dym z cigarety. Potetovanou rukou, obťažkanou prsteňmi si o dvere auta poklopkával rytmus pesničky.
Na ich bleskové prečítanie Žaneta nepotrebovala ani dar (a prekliatie) svojej starej mamy. Otočila sa a pohľad uprela pod strop, do objektívu pokazenej kamery. Zhlboka sa nadýchla.
Do hrdla nádrže zapadla tankovacia pištoľ a benzín začal tiecť. Jedna holá hlava sledovala číselník, zatiaľ čo druhá sa rehotala a v monológu prudko rozhadzovala rukami.
„Na dare, čhave. Pokojne. Me som tuha,“ šepla v Žanetinej mysli stará mama.
„Nemám strach.“
Žaneta sledovala ako dotankovali a ťažkými krokmi sa blížili k dverám. Tep dostávala do normálu. Zostala pokojná aj vtedy, keď ju zazreli a tváre sa im rozďavili do úškľabkov.
„Degeška! Araňa pracuje! Ja neverím!“ zvrieskol jeden z nich, hneď ako sa roztiahli dvere.
Druhý mlčal, uškŕňal sa a neprestával Žanetu hypnotizovať pohľadom modrookého krokodíla.
„Chápeš to? Normálne degeška v robote! Arbeit macht frei, Araňa!“podišiel k chladiacemu boxu a vybral z neho šestku pív.
„Nevolám sa tak.“
„Daj si pozor na tú svoju čiernu hubu,“ prehovoril napokon mlčanlivý a zabodol pohľad do menovky na jej tričku. „Žaneta!
„Na dare, čhave.“
„Nemám z nich strach, phuri daj.“
„Ale poriadny bordel tu máš Araňa! Ti pomôžem upratať!“ skríkol ten s pivami a rozkopol popadané croissanty. Stratil pri tom rovnováhu a plecom zhodil stojan so slnečnými okuliarmi. Ustál to a rozrehotal sa. Jedny zdvihol, nasadil si ich a po ostatných začal dupať.
„Nerobte to,“ hlesla.
„Lebo čo?“ ozval sa mlčanlivý a pristúpil bližšie k pultu.
Druhý sa neprestal rehotať a znova dupol.
„Kerel so si čače, čhave,“ prehovorila pokojne stará mama.
„A čo je správne phuri daj?“ Žaneta sa mlčky opierala o pult a nechávala sa unášať vlnami chvenia. Napriek kvapke potu stekajúcej po líci, mala tvár úplne pokojnú.
„Hovorím s tebou ty špina!“ zakričal mlčanlivý a schmatol Žanetu za krk.
Sykla a oči sa jej pretočili stĺpkom. Ruky nespúšťala z pultu. Vo vnútri sa chvela a na obe postavy upierala vyvrátené bielka. Mlčanlivý cítil v dlani jej zrýchľujúci sa tep a váhal či má pritlačiť.
„Ser na ňu. Poď preč,“ prehovoril po chvíli ten s pivami a ruku vystrel smerom k jeho ramenu.
„Sklapni a čakaj ma!“
Mlčanlivý a na chvíľu povolil zovretie okolo Žanetinho krku. Akurát na to, aby sa nadýchla.
„Džal e drom avri le nikade, pe phabajenca le ratkone papuľenca1,“ šepla priškrteným hlasom a pery roztiahla do úsmevu.
Aj stará mama v jej mysli sa smiala.
„Čo trepeš? Hovor po slovensky!“ pevnejšie jej zovrel krk, zaťal ľavú päsť a napriahol sa k úderu.
„Te pherden jile le darestar, sar te chingardé aven andar e drovenca. Del barvalo, na dikh pre amende, te čače oda, te avel amen!“2
Žaneta roztiahla oči. Veľké a čierne ako noc a uhlie. „Odíďte,“ sykla.
Mlčanlivý uvoľnil zovretie a ruky spustil pozdĺž tela ako na povel.
„Dosť ťa život bije,“ skonštatoval sucho a odpľul si na zem, na čo sa ten so slnečnými okuliarmi a pivom znova rozrehotal.
Odišli bez zaplatenia.
Žaneta stále zatínala prsty do pultu. Necítila bolesť popraskaných nechtov, krvavých lôžok, ani modrín kvitnúcich na jej krku. Zalievala ju jedna vlna za druhou a po lícach jej stekali slzy. Cez vrstvu skla k nej doľahlo buchnutie dverí a zahrmenie deravého výfuku.
Auto sa po prázdnej ceste rozbehlo na plný plyn a kabínou sa preháňal teplý prievan.
„Si jej dal!“ reval ten so slnečnými okuliarmi a otváral si pivo.
Odpoveďou mu bolo len zachechtanie vodiča.
Kužele svetiel menili hmyz na horiace hviezdy. Jedna z nich sa rozplesla na čelnom skle, vzápätí druhá a tretia. Pri ďalších šiestich vodič zapol stierače, ale krátko na to už nestíhali.
„Čo to kurva,“ nestihol dopovedať, keď auto preletelo zákrutou a vpálilo do steny nočných motýľov. Svetlá razom sčerneli a čelné okno ostalo zaslepené.
Žaneta uvoľnila zbelené kĺby prstov a zosunula sa na dlážku za pultom. Bezhlasne plakala a nevidela ako krídla nočných motýľov objali karosériu auta a tlačili sa v divokom, trepotavom tanci dovnútra.
Chlapi sa oháňali a vrieskali. Motýle im dorážali do očí, sadali na hlavy, tlačili sa im do uší a úst. Vodič strhol volant a auto s kvíliacimi pneumatikami tancovalo po ceste. Keď prerazilo zvodidlá a rútilo sa dole zrázom, vyzerali ako tri šedo hnedé múmie. Už nebolo počuť vydesený vresk, len dutý náraz, rinčanie skla a škrípavé trhanie plechu.
„Kerďanes so sas čačipen, čhave.“
„Neviem či to bolo správne,“ zbierala sa z dlážky Žaneta.
„Stalo sa tak,“ šepla stará mama a za výkladom benzínky sa brieždilo.
1 Nech vaša cesta vedie do nikam, na krídlach nočných motýľov.
2 Srdcia majte plné strachu, jak dopichané od tŕňov. Nech milostivý Boh od vás klopí zrak. Ak je toto správne, nech sa stane tak.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.