 |
Dnes sa nám ho konečne podarilo zahnať do kúta. Ale prečo potom mám ten nepríjemný pocit v žalúdku? Nič nenasvedčuje tomu, že by sa mu malo podariť nám uniknúť. Prebehla som všetky možnosti a odstrihla všetky možné i nemožné cesty. Pravda, prišli sme o pár členov našej jednotky, ale každý z nich vstúpil dobrovoľne do tohto oddielu s vysokým rizikom úmrtnosti.
Pokašlala som to. Subjekt z experimentu Xs0.1× mal plán B, ktorý sa mi nepodaril odhaliť. Už viem prečo. Odsúdila som tým ale celú našu jednotku, pozostávajúcu už len z troch mojich najbližších priateľov na zánik. Je to však neuveriteľné, pre obyvateľov planéty Zem ešte neobjavené miesto. Nikto o jeho existencii nevie, čo činí pre daný subjekt dokonalý plán na únik, už mimo to, aké má vlastnosti toto miesto. Zo Zeme doteraz nevystopovateľné, lebo o jeho existencii či neexistencii sa nevedú žiadne záznamy.
Šlo o komplikovaný plán, po ktorom siahol, keď už neboli iné možnosti. Nevieme prečo subjekt Xs0.1× narušil bezpečnosť svojho okolia a aké boli jeho ďalšie úmysly, museli sme však konať skôr, než by bolo neskoro. Nesúďte ma, ani nemoralizujte. Každý, kto žil v danom objekte bol s rizikami oboznámený a vedel čo ho čaká v prípade porušenia pravidiel.
Toto miesto je temné, nebezpečné, treba sa mať stále na pozore. Veľkou výhodou je narušenie fyzických potrieb, ako napr. potreba spánku, pitia či jedenia tu pre nás úplne absentuje. Môžeme si ich dopriať, ale nie sú nevyhnutné pre prežitie. Pravdepodobne je to spôsobené tým, že naše telá sú odtrhnuté od našich duší. Ale vo večnom bezpečí. Miesto je uzamknuté vôľou vyššieho a k telu sa dá dostať len pri návrate na planétu Zem. A toto je to čo činí toto miesto unikátnym, pretože tu existuje aj subjekt Xs0.1× napriek tomu, že jeho telo je mŕtve. Uzamknuté je na opačnej strane hory a taktiež k nemu nemá možný prístup. Veľkú dávku neistoty vo mne vyvoláva to, že subjekt na nás neútočí.
Ako som zistila, že naše telá sú uzamknuté vo večnom bezpečí? Že duša je tu síce večná, ale za cenu zvýšeného ohrozenia usmrtenia inými existenciami? Keď sa nám podarilo zabiť daný subjekt, vtiahol nás spolu s ním na toto miesto, ktoré podľa jeho slov objavil vďaka pokročilým experimentom na jeho tele v danom objekte. Nemal v pláne ho navštíviť, ale bola to jeho posledná šanca na prežitie. Videl totiž aj možnosť, že v budúcnosti ľudia Zeme budú experimentovať s vyliečením zo smrti a nejaký iniciatívny pošuk ho privedie naspäť. Prezradil tiež, že nás by bolo možné vďaka živému telu dostať odtiaľto okamžite naspäť, ale to by niekto zo Zeme musel vedieť kde sme a ako sa to dá.
Život je tu úplne iný ako na Zemi, oveľa ťažší, ale aj tak ma najviac mučí vina. Nezvládla som svoju úlohu a vystavila som priateľov nekončiacemu nebezpečenstvu. Musím to napraviť. Netuším, na aký dlhý čas je tu možné zachovať si zdravý rozum, ale už teraz viem, že ten tu nepotrvá večne. Subjekt Xs0.1× však preukazuje neobvyklú odolnosť. Je možné, že zdravým rozumom nikdy nedisponoval?
Dnes som sa tajne stretla s daným subjektom. Pochopte ma, bol mojou poslednou nádejou ako zistiť, či vieme a ako by sme mohli sami prejsť na planétu Zem. Všetky predošlé operácie zlyhali. Dochádza nám čas, keď sme ešte schopní držať pokope a kým sa všetci neobrátia proti mne v šialenstve, ale oprávnene. Tu a teraz som za nich zodpovedná ja. Toto sa stať nemalo. Nebolo to v našom pláne.
Vedela som, že stretnutie bude riskantné, pretože subjekt je nepredvídateľný z osemdesiatšesť percent a s istotou disponuje schopnosťou ohýbať čas v pár-sekundovom úseku. Po boji, v ktorom sa ma pokúsil zabiť som mu ponúkla svoje spojenectvo a oddanosť výmenou za záchranu svojich priateľov. Netušila som, či má jeho slovo nejakú váhu, či ma neoklame. Žiaden dôkaz na tomto mieste, s týmto subjektom nie je možný, ale musela som to podstúpiť aspoň pre ten náznak možnosti, že by to predsa len bola pravda.
Priatelia prešli na planétu Zem, ako sme sa dohodli. Bohužiaľ s celým mojim plánom neboli oboznámení a tak sa domnievajú, že niečo nevyšlo a ja som sa na tomto mieste zasekla. Viem, že by s mojim plánom nesúhlasili ale musela som ich zachrániť, bola to moja povinnosť.
Som tu už veľmi dlho. Začínam zabúdať, aké to bolo na Zemi. Subjektu Xs0.1× som bezvýhradne oddaná, aj keď ma zmietajú morálne otázky. Čo je na samom vrchole spravodlivosti, dodržanie svojho slova za každú cenu? Byť spoľahlivá, dôveryhodná a zásadová aj keď to môže mať nemorálny dopad na ostatných?
Naše duše držia tvar tela, ktorým sme disponovali pred tým. Cítime všetko tak, ako keď sme mali svoje telo. Cítime dotyk, chlad, uspokojenie, vidíme akoby sme mali oči. Nasádzam každý deň svoj život pre daný subjekt napriek tomu, že sme mali v minulosti rozkaz ho odstrániť. Napriek tomu, že by bolo lepšie, keby bol absolútne mŕtvy. Ale dala som mu svoje slovo.
Nerada to priznávam, ale po tak dlhom čase cítim rozpačité sympatie voči subjektu. Odôvodňujem si to tým, že okrem neho tu nemám nikoho. Zároveň sa mi hnusí. Zistila som, že jeho cieľom je zničiť planétu Zem so všetkým živým aj neživým na nej. Neprináleží mi súdiť, ani zasahovať, nedostala som od nikoho rozkaz. Všetko je v réžii vyššieho. Deje sa len to, čo sa diať má. Nespočetne možností, dimenzií, časov. Realita zažíva všetky možné kombinácie možného aj nemožného, všetko má svoj zmysel, nie je čo ľutovať. Napriek tomu cítim súcit s planétou Zem a že by ju mal niekto ochrániť, lebo za to stojí. Tak, ako malé bezbranné dieťa napriek tomu, že ešte nevieme čo z neho vyrastie. Napriek tomu, že môže byť viac škodné ako užitočné. Malo by dostať šancu dospievať a vyvíjať sa, aj s chybami.
Nemať hmotné telo taktiež znamená, že si s daným subjektom môžeme užívať sex bez možnosti mať potomka. Som mu bezvýhradne oddaná, ale toto je jedna z mála vecí, ktorú si s ním naozaj užívam a on to dobre vie. Som zmierená so svojim osudom.
Dnes sa stalo niečo nepravdepodobné. Moji priatelia sa po mňa vrátili. Trhalo mi to srdce, ale subjekt mi nakázal poslať ich domov. Ak neuposlúchnu, začne vojna, v ktorej nemajú šancu. Mám povedať, že som tu spokojná, že subjekt Xs0.1× je mojim druhom ktorého neopustím. Že som sa pridala k nemu, tak nech na mňa zabudnú. Ako znak mojej dobrej vôle a nostalgie na staré priateľstvo im dovolím sa vrátiť domov. Ak tak neučinia hneď, pomrú. A keď tak učiním ja, tak subjekt dodrží tiež svoje dávne slovo. Priatelia bez slova odišli. Bolo mi trochu clivo, taká veľká šanca. Ale slovo je slovo.
Dnes mi subjekt povedal niečo, čo mnou hlboko otriaslo. Moji priatelia sa po mňa nikdy nevrátili, bola to len ilúzia. Skúšal moju oddanosť. Vraj odteraz mi konečne dôveruje. Avšak mne po tejto skutočnosti ostalo clivo za domovom. Ten pocit, tá nádej, viem, že by som tam bola šťastnejšia. Navyše nemám istotu, že subjekt pomohol mojim priateľom dostať sa na Zem. Mohol ich zabiť a ja by som na to nikdy neprišla.
Myslím, že prišiel čas porušiť svoj sľub.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.