 |
„Ahoj Alena.“
„Ahoj Rozália.“
„Kam ideš?“
„Do Údolia mien.“
„Ale nepovedz, srdečne gratulujem. Odkáž aj Marekovi.“
„Ďakujeme.“
Alenka na túto chvíľu dlho čakala, bola šťastím celá bez seba. „Aké meno si vyberie?“ Vstup do údolia sa nachádzal za dedinou. Od okolitého prostredia ho oddeľovala obrovská brána, ktorá však pred zrakmi nepovolaných bola ukrytá. Dnes konečne nastal pre Alenku ten deň, o ktorom snívajú všetky malé princezné. Vždy si ju predstavovala ako krásnu, honosnú, ale skutočnosť predčila jej očakávania. Zlatá brána bola vkusne obsypaná prebujnenou vegetáciou. Zľahka na ňu zatlačila a tá sa v tichosti roztvorila. Nádhera, naskytol sa jej pohľad na rastliny od výmyslu sveta. Nevedela kam skôr upriamiť svoj zrak a ktorou cestičkou sa vydať. Ktorý kvietok že si vyberie? Vždy si predstavovala, že nájde ten najzložitejší, aký ešte v živote nevidela, že ho bude hľadať celé dni a noci a nakoniec vystúpi sám spomedzi všetkých kvetov a dopadať na neho bude mesačné svetlo. Nakoniec ho našla do 5 minút a bol úplne jednoduchý. „Naozaj tento?“ Bola prekvapená, že ju oslovil obyčajný biely kvietok. „Ale je naozaj krásny.“ Zabalila ho do vreckovky a utekala s ním domov.
Večer si v kuchyni veselo pospevovala a obzerala kvet zo všetkých strán. „Akéže meno v sebe ukrývaš? Iveta? Martin? Esmeralda? Oleg?…“ Hodila ho do hrnca s vriacou vodou a prikryla pokrievkou. Po 15-tich minútach čaj precedila, počkala kým trochu vychladne, vypila a išla spať.
Tej noci sa jej prihovorila duša dieťatka. „Ahoj maminka, už sa na teba aj otecka veľmi teším. Moje meno je Amélia.“
„Amélia.“ S týmto slovom na perách sa Alenka prebudila a rýchlo vzala do rúk knihu s výkladom mien. „Amélia“ opakovala si nahlas, kým toto meno nenašla v mennom zozname. Dočítala sa, že je germánskeho pôvodu a v preklade znamená práca, čiže zručný, horlivo pracujúci človek. To ju prekvapilo, keďže ona sama je dosť lenivá.
„Naša drahá Ameli, teší ma a neviem sa dočkať, kedy prvýkrát uzrieš tento svet. S oteckom ťa budeme milovať, ochraňovať a už teraz som veľmi zvedavá na naše spoločné dobrodružstvá, najmä s tak neobvyklým menom.“ Alenka sa pohladkala po brušku a bežala za Marekom oznámiť mu novinu.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.