 |
Tma nikdy nepožiera, len zakrýva. Či odhaľuje. Terajšia bola hustá. Plazila sa pod krami a konármi obsypanými ihličím, lemujúcimi svah, na ktorý sa však, kvôli dobrému osvetleniu, vstúpiť neodvážila. Ponad sa pomaly, sprevádzaná monotónnym hučaním, vliekla sedačková lanovka. Bola naklonená na stranu, keďže ju okupoval iba jeden muž. Len včera sa vrátil zo služobnej cesty v zahraničí a teraz si chcel dopriať vytúžený oddych v štýle celodenného lyžovania. Vrátane večerného.
Spustil nohy, nadvihol istenie, položil starostlivo opatrované lyže na technický sneh a vybral oblúk až ku zjazdovke tak, že bolo vidno, že nie je amatér. Zastal, len aby sa zahľadel do tmy, prerážanej sivastými kruhmi z lámp a nasadil si okuliare.
Vietor mu svišťal kolo uší a zmrznutý sneh škrípal pod nohami, ako opisoval oblúčiky na prázdnej dráhe. Kúsky ľadu vyletujúcich spod neho mu narážali na profil a jemu to prišlo rovnako upokojujúce ako bubnovanie dažďa na strechu. Čím rýchlejšie sa valil dole, čím viac sa doňho zapieral vietor, tým voľnejšie sa cítil. Akoby nechával za sebou všetku nervy burcujúcu prácu, otravnú frajerku, finančné problémy. V poslednom čase sa mu zdalo, že sa mu ide hlava rozskočiť. Už dlho mu na seba samého chvíľka nezostala. Stále len telefonoval, dohodoval stretnutia, dačo vypisoval. Niekedy ani nespal. Spravil si kávu a noci presedel pri modrom svite laptopu. Toto bolo konečne príjemné a tak vytúžené. Prešiel okolo miesta, kde sa cesta dole dvojila, lížuc obrovitánsky kovový stĺp reflektorov. Mäkká oranžová obrana, čo na ňom bola, padla.
Dnes totiž musel k nemu vyraziť skúter, pretože doň nejaké decko narazilo. Ešteže tam bola, inak by sa asi zabilo, keďže i cez ňu si dochrámalo minimálne dva údy. On sám bol toho svedkom. Ako treslo a zostalo ležať, myslel si, popravde, že už je po ňom. Bolo mu to však celkom ukradnuté, nenechá si ničím, ani nikým, pokaziť oddych. Veď svah je plný, pomôže mu niekto iný. Prešiel okolo. Ani mu neodľahlo, keď počas druhej jazdy videl, ako mu končatiny do niečoho balia a potom neskôr ho už obiehali.
Nadskočil na bubne. Zatlačil nohy. V sústredení sa mu v boku oka niečo
mihlo. Možno srna. To by bol pohľad, fotka, čo by mu okrášlila sociálne
siete. Pribrzdil. Pátral pohľadom. Ale bola priveľká tma na to, aby si
niečo všimol. A niečo predsa len. Bolo to ale väčšie ako srna. Akési
dlhé.
Dostal šmyk a skoro spadol. Radšej sa venoval karovaniu. Zdvihla sa vlna snehu
a keď upadla, zjavil sa vločkami polepený a opäť vyčkal na odvoz. Za
chvíľku sa mu objavil za chrbtom a on si spokojne sadol, dovoľujúc tak
nohám, v tesných lyžiarkach, si vydýchnuť. Dostal sa na nad temné,
hlboké údolie. Niekedy býval celý breh dole pod ním zjazdovkou, ale tento
rok na to bolo priteplo. Škoda, bol jeho obľúbený.
Ako sledoval kaskády snehu, často prerušovaných zvalenou zožltnutou trávou, niečo sa medzi kmeňmi temného porastu mihlo. Opäť ten periférny úkaz. Odmietol tomu uveriť. Naschvál pozrel na druhú stranu. Ale podráždila ho zvedavosť. Pozrel tam, za zámienkou toho, aby si dokázal, že sa mu to len zdá. Preblyskli dva páry odporne dlhých a štíhlych končatín, vzdialených od seba zo štyri metre. Zmizli pod korunami a zostalo za nimi len vzdialenosťou tlmené chrupčanie dreva. Prešiel ním pocit mohutného strachu, ktorý zažíval len pri nočných morách. Čo by teraz dal za to, aby to bola jedna z nich. Z ťaživého strachu, vyrušil ho opätovný nával, ostrý ako britva, čo mu napol každý sval na tele. Lebo chrupčanie sa priblížilo. A znova oddialilo. Znova priblížilo. A oddialilo. Zavrel oči a snažil sa ich tak udržať, ale musel to vidieť, priveľmi sa bál. Zadíval sa do lesa. Stromy sa kývali ako pri fujavici. Stvorenie, skryté pod nimi, kľučkovalo. Určite ho prenasledovalo. Akoby ho provokovalo. Prišlo mu zle. To, že sa nesnažilo ho loviť v tajnosti, znamenalo, že si pravdepodobne verí, že obyčajný človek nemá proti nemu šancu. Trochu obeda mu vbehlo do úst. Prehltol.
To nesmie pripustiť. Musí sa spamätať. Nič tam nie je. To ševelí vietor. Pozrel dopredu. Blížil sa ku konci. Snažil sa vytlačiť z hlavy ten zvuk.
„Nič nepočujem! Nič nepočujem!“
„Ale počuješ.“
Pritlačil si palčiaky na sluchy. Zasa ten hlas.
Bol s tým u psychiatra. Ten mu oznámil, že mu to v hlave rozpráva veľa stresu a málo spánku. Keď mu doktor nariadil dať sa do pohody, odmietol. Nemohol si dovoliť žiadne voľno a vôbec nie vtedy. Dostal teda len nejaké prášky a zdvihnutý prst, že takto sa to bude iba zhoršovať. Lieky do seba sypal a dotieravý hlas vymizol, ale asi nie úplne.
Skrčil sa do klbka a žmúril pod seba. Cítil si srdce až v krku. Triasol sa. Síce všeličo počul, ale nikdy nič nevidel. Ľutoval, že to nechal zájsť až tak ďaleko. Potreboval niekoho, niekoho v kom nájde dôkaz, kto mu povie, čo je skutočné, čo sa mu len zdá. Pokrútil hlavou a povzdychol. Čo najskôr sa dostane do hotela. Tam bude v bezpečí, ak je tá vec skutočná, tak pred ňou, ak nie, tak pred sebou.
Vybral zákrutu nervózne, nie už tak profesionálne. Rovno sa spustil. Predbehol dajakého tínedžera. Opäť ho premkol ten krásny pocit. Pocit nechávania za sebou. Odosobňovania sa od problému. Útek. Až do takej miery, že naň na moment zabudol a tá dilema proste prestala existovať. Keď tu zrazu mohutný praskot, ako výstrel, ako napoly zlomený stromisko. A hneď smerom z lesa dupot. Ťažký, v rýchlych intervaloch.
„Spamätaj sa!“
„Prestaň!“
„Prestaň?“
„Prestaň!“
„Prestaň!“
„Myslel si prestaň.“
„Nemyslel!“
„Prestaň.“
„Myslel! Ach!“
Zaťal zuby a spomalil. Nenechá sa klamať vlastnými zmyslami. Vlastným bláznovstvom. Ustal hukot vetra. Kroky ale boli rovnako rýchle. Rovnako hlučné. V realite sa nepribližovali. I cez to, čo sa v ňom vzpieralo, sa pousmial. Bol to len blud. Isto.
Skoro zreval, keď povedľa neho preletel lyžiar. Dohnal ho. Šiel teda ozaj pomaly. Mal by troška pridať. Popohnal sa palicami, ale jednu mu zrazu vyšklblo. Pomyslel si, že to musela byť len kôpka snehu. Obzrel sa. Stočil sa naspäť a spustil sa dole plne voľne. Bolo to za ním. Bolo to tam. Nechcel už rozmýšľať racionálne, bolo to za ním. Naozaj to tam bolo. Troška mu šmyklo lyžu. Ozval sa reflex, kázal mu spomaliť. Potlačil ho. Zježili sa mu chlpy, keď znenazdajky ucítil dych toho stvorenia na zátylku. Ako na striedačku, teraz dostihol človeka on. Zjavil sa mu pred nosom, ale mal pred sebou iba výzor tej obludy. Prefrčal mu po lyžiach. Na moment sa mu vyjavila prítomnosť. Lyžiar spadol, čomu nasledoval výbuch snehu. Nezastavil. Začul jeho vreskot a vedel, že spravil dobre. V mysli videl, ako mu tými útlymi predlaktiami odtŕha lyže i s lyžiarkami, dokonca so samotnými nohami, od zvyšku tela a pred ním samotným ich požiera. Zatína do nich svoje dlhé tesáky. A potom, keď sa nasýti, bude ďalej pokračovať za svojou predošlou korisťou, či snáď hračkou, s ktorou narobí ešte horšie veci. Vyronil slzu. Odrazu mu vzalo lyže do zmrznutej koľajničky a trhlo ním smerom preč od zjazdovky.
Skoro ráno, pri železnom stĺpe, zvracalo niekoľko pracovníkov strediska. A pridali s k ním neskôr aj záchranári. Na chladný povrch primrznuté rozplesnuté orgány, na ktorých sa pod poryvmi vetra vzdúvali oteplováky a bunda, ktoré pôsobili akoby do toho humusu vrastené. Ani prilba mu nepomohla. Doktor len pokrútil hlavou a povzdychol si, aké to je nešťastie, takto sa skántriť, vlastnej rodine ho nemôžu ukázať. A pri tom na tom istom mieste, kde sa už jedno včera stalo. Netvor to všetko, skrytý v tieňoch, pozoroval a čerpal, tú negatívnu energiu, ktorá tak vábivo visela vo vzduchu.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.