 |
Natan hľadel na Ottovu pokojnú tvár a pomyslel si, že je to nespravodlivé – človek by mal vyzerať mŕtvo, keď zomrie.
„Hotovo.“ Ara odložila sonograf. Ruky sa jej triasli, ale hlas udržala pevný. Ako profesionálna vedkyňa vedela zhrnúť fakty aj zoči-voči náhlej smrti.
„A?“
Ara chvíľu mlčala. Potom otočila displej k nemu.
Natan pozeral na snímku Ottovho hrudníka. Niečo tam nesedelo. Proporcie boli… zlé. Srdce bolo príliš malé, akoby scvrknuté.
„To je srdce novorodenca,“ povedala Ara. Jej hlas bol teraz menej pevný. „Dospelý muž so srdcom novorodenca. Obeh to jednoducho neutiahol.“
Natan sa pozrel späť na Ottovu spokojnú tvár. Na myseľ mu prišla rovnaká, neodbytná myšlienka, ako pri smrti prvého člena tímu: bude to v poriadku.
„Musíme zavolať pomoc.“ Ara už vstávala. „Musí existovať spôsob…“
„Vchod je zavalený. To vieš.“ Natan ju gestom prerušil uprostred pohybu.
„Tak ho odvaľme! Máme tu vybavenie, nástroje…“
„Dvadsať ton kameňa, Ara. S tým si naše archeologické lopatky neporadia.“
Stíchla, lebo to racionálne pochopila už dávno. Obaja to vedeli – odvtedy, čo sa skala zatriasla a chodba za nimi prestala existovať.
Potom zomrel Reinier, prvá obeť javu, ktorý neskôr pomenovali Mora. Jeho telo našli v galérii krvavej abstraktnej maľby, a do tej miestnosti už nikdy nevstúpili.
Annu našli v bočnej komore, pri Objekte. Jej telo bolo akoby rozbité a znovu poskladané zlým študentom anatómie: hlava prirastená k stehnu, ruka vyrastajúca z krku. A teraz našli Otta so srdcom novorodenca a tvárou spiaceho dieťaťa.
„Čo nám to robí?“ zašepkala Ara.
Natan sa pozrel smerom ku komore, kde čakal Objekt. Myslel na ďalšiu nespravodlivosť: podaril sa im vedecký objav storočia, a namiesto slávy ich čakala… vec, čo vyčíňa v podzemných chodbách.
Ara si všimla jeho pohľad. „Natan, myslíš, že spolu súvisia? Že tá vec – Mora – vyšla z Objektu, ako zo sarkofágu?“
Pokrútil hlavou. „Ty Objekt vidíš ako sarkofág, ja ako čiernu kocku, Otto…,“ pohľadom zablúdil na mŕtve telo na stole, „Otto hovoril o fialovej truhle.“ Pokrčil plecami. „Nevieme to zmerať, nevieme to presvietiť, nevieme o tom nič. Ani o More.“
„Nemôžeme tu zostať.“ Ara vstala, oprášila si kolená. Praktický pohyb, ktorý nedával zmysel – všade bola rovnaká vrstva prastarého prachu. Všimol si, že sa jej triasli ruky.
„Kam chceš ísť?“
„K Objektu. Hanah je tam s ním sama. Všetko ešte nepreskúmala – možno nájdeme ďalšiu chodbu, alebo východ.“
Natan vedel, že nemá pravdu. Objekt stál v slepej komore, obklopený stenami starými tritisíc rokov. Nebolo možné uniknúť. Ale pohyb bol lepší ako čakanie.
„V poriadku,“ povedal. A naozaj to tak myslel: všetko je a bude v poriadku.
Vstali a vybrali sa úzkou chodbou. Svetlo čeloviek osvetľovalo kamenné steny pokryté klinovým písmom. Príbehy mŕtvych bohov, pomyslel si Natan. Koľké z nich boli varovania?
Ara išla prvá. Natan sledoval jej chrbát, pohybujúci sa v rytme opatrných krokov. Prešiel ním zvláštny pocit a on sa zastavil uprostred pohybu.
Niečo bolo zle… toto už raz zažil, už raz videl. Ara kráčajúca pred ním, tiene na stenách, chlad vanúci z tmavej chodby. Všetko bolo presne také, aké to už raz bolo, aké to malo byť.
„Ara, počkaj–“
Zahrmelo. Zvuk prišiel odnikiaľ a v jednom momente vyplnil celú chodbu. Bolo to hlboké, rezonujúce dunenie, ktoré vyšlo najskôr z kostí, potom cez pokožku až do uší.
Svetlo Arinej čelovky sa zahojdalo. Predtým, než úplne zhaslo, sa v chodbe mihla čierna okrídlená silueta.
„Ara!“
Natan namieril vlastnú čelovku dopredu. Svetelný kužeľ rozohnal tmu a odhalil prázdnu chodbu. Boli tam len kamene, prach a klinové písmo.
Ara zmizla.
Chodba sa vinula, klesala, a on bežal a snažil sa nekričať. Nápisy sa mihali okolo a dotvárali pocit úzkosti, akoby sa mu chceli zapichnúť do kože.
Vbehol do komory.
Objekt stál v strede, nehybný a takmer nereálny, v podobe čiernej, hladkej kocky. Pri ňom sedela Hanah, opretá o stenu, kolená pritiahnuté k hrudi. Keď ho uvidela, len ukázala na druhú stranu a Natan sa otočil. Trčala tam podrážka Arinej topánky, a keď sa naklonil, videl, že končí v múre kúsok nad členkom. Všetko ostatné bolo… v stene. Vrastené do kameňa, akoby staré tritisíc rokov.
„Videla som to,“ zašepkala Hanah. „Ako…“ Hlas sa jej zlomil.
„Ako čo?“
Hanah pokrútila hlavou, celá sa triasla. Nevedela to opísať… alebo nechcela. Natan si sadol vedľa nej, chrbtom k stene, tvárou k Objektu. Čierna kocka stála v strede komory, nehybná a ľahostajná.
„Čo vidíš?“ spýtal sa ticho.
„Zrkadlo,“ zašepkala Hanah. „Obrovské zrkadlo, kde nič nie je.“
Každý z nich videl niečo iné, a predsa to všetko dávalo zmysel. Natan myslel na schránky a prechody, a potom už iba na jedno: bude to v poriadku.
„Natan.“ Jej hlas znel zrazu inak. „Sme v pekle?“ Hanah teraz hľadela na Arinu topánku.
Potriasol hlavou. „Nie. Myslím, že sa to všetko dá napraviť. A tam,“ prstom akoby hrozil Objektu, „tam je kľúč.“
Jemne sa od neho odtiahla. „Ty to chceš… po tomto všetkom?“
Naklonil hlavu a snažil sa jej rozumieť, bolo to však ťažké.
„Natan… toto som už zažila.“
V tej istej sekunde ho zasiahlo drvivé déjà vu. Už tu raz sedeli, presne takto, s Objektom pred sebou a Arou vrastenou do steny za chrbtom.
Zahrmelo.
Hanah vykríkla a vyskočila na nohy. Natan zostal sedieť, lebo vedel, že útek nemá zmysel.
Realita prekmitla a odniekiaľ z medzipriestoru do miestnosti vstúpil obrys, ktorý pohlcoval svetlo, a Natanov mozog k nemu zúfalo priraďoval obrazy: postava, krídla, tieň. Mora.
Hanah stuhla. Chrbát mala pri stene, oči vyvalené a ústa otvorené v nemom výkriku.
„Natan, urob niečo-“
Mora sa pohla, lenže nie priestorom. Jednoducho bola zrazu pri Hanah, bez pohybu ju zahalila ako plášť z tmy. Miestnosť zadunela, Hanah zmizla a Natan hľadel na prázdne miesto pri stene, kde nezostalo nič, len kameň a prach.
Mora sa teraz otočila k nemu, stála tam ako okrídlená tma, a Natan čakal na smrť, ktorá neprichádzala. Namiesto toho bytosť urobila gesto, len naznačila smer. Nemala ruky, nie tak, ako by mal človek ruky, ale Natan aj tak porozumel. Ukázala smerom k Objektu, k prázdnemu zrkadlu.
Vstal a nohy ho tam niesli samé. Keď sa priblížil, povrch kocky sa zmenil a zavlnil, akoby sa otváral. Vstúpil.
Vnútri sa poskladal a potom znovu rozložil do priestoru, ktorý mal viac rozmerov. Čas sa natiahol ako nekonečný had a po večnosti sa vrátil naspäť k začiatku. Bolo tam poznanie, ktoré vstrebával, a bolo iba jeho.
Videl seba v inom čase, ako stojí nad Reinierovým telom. Krv bola všade, prvý pokus bol chaotický a krutý.
Neskôr sa naučil skladať hmotu a prekonfigurovať telo, lenže to tiež bolelo. A on nechcel, aby Anna trpela.
Videl Otta, ako pokojne zaspáva so srdcom novorodenca. Učil sa ďalej.
Potom Ara, ktorá zmizla v stene v zlomku sekundy, bez bolesti.
Konečne Hanah, ktorú presunul do medzipriestoru a rozfúkal ako atómový prach – dokonalé.
A videl seba – znovu a znovu – ako stojí pred Objektom-Zrkadlom a rozhoduje sa. Vždy sa stal Morou, spôsobil zával, privlastnil si poznanie. Boli, sú, budú to stovky a tisíce opakovaní, na tom nezáležalo.
Dôležité bolo, čo sa naučil. Každá slučka priniesla viac, každou iteráciou bola Mora tmavšia a dokázala pohltiť viac svetla, viac poznania. Vedel tiež, že môže odísť – Zrkadlo mu to ukázalo. Stačilo by prerušiť pekelný kruh, prijať zabudnutie.
Ale on nechcel zabudnúť. Chcel rozprestrieť Morine tmavé krídla až za hranice tohto chrámu – bol príliš tesný. Všetko bolo také, aké má byť.
Keď vystúpil zo Zrkadla, už nebol Natan. Bol Mora.
Rozprestrel krídla, a v chodbách chrámového komplexu šesť vedcov objavilo neznámy objekt.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.