 |
Stavbyvedúci zaklapol dosky s plánmi a ťažko vzdychol. Z balíčka vytiahol cigaretu, odhryzol filter a zapálil si.
„Samý prúser s týmto barákom,“ zašomral cez obláčik dymu a snažil sa predstaviť, čo sa pokašle dnes.
Časový sklz už vytesnil, lebo by ho porazilo. Horšie bolo to, že odkedy začali, sanitku volali skoro každý druhý deň. Nehovoriac o bezpečákoch. Tí tam liezli už takmer stále.
Dosiaľ najhoršie dopadol ten tesár, čo pri demontáži strechy spadol aj napriek isteniu.
„Hlavný krov a trámy rozobrať, nezničiť,“ znel pokyn šéfa. Vraj výslovné prianie majiteľov zachovať historickú identitu budovy.
„Jasné, neposerte sa,“ pomyslel si stavbyvedúci, vstal od stola a zadíval sa z okna svojej bunky.
Pred necelým storočím to bol jeden z najlepších hotelov v meste – Indigo Palace. Teraz, v opare dažďa so snehom, sa plášť rozpadnutých obvodových múrov týčil zo staveniska ako hrad, osamotený na ostrove za hranicou z vlnitého plechu.
„Posratá barabizňa. Zbúrať to, postaviť repliku a hotovo. Tým, čo si tam nakúpia byty, to bude aj tak jedno.“
Ohorok zahasil v plechovke od paštéty a obliekol si vetrovku.
„A-ako by ma niekto s-sotil. Do h-rude,“ doľahla k nemu spomienka na hapkanie tesára, ležiaceho horeznačky v blate. Štyri poschodia plus krov a lano odpojené od karabíny. Ležalo tam poskrúcané ako had. Bol bledý, v šoku a dochrámaný. Z kútika úst mu do strniska vytekal pramienok krvi a spod temena do hliny celá kaluž. A ten strach v jeho očiach.
Stavbyvedúci dostal nevýslovnú chuť na pohárik. Pokojne by si dal aj tri a na sekundu oľutoval, že s chľastom už nadobro sekol.
Potriasol hlavou a silene zažmurkal. Obraz skrvaveného chlapa však nie a nie odísť. Ani predstava vône borovičky. Skladačku doplnil pohľad na steny barabizne a zovrelo mu vnútornosti.
Vyšiel von a v poryve vetra si cez hlavu pretiahol kapucňu. So zaťatou čeľusťou sa prinútil vykročiť k budove. Žalúdok bol už lepší, no stále ako na vode a čvachtajúce blato pod nohami mu práve nepomáhalo.
Po ceste fľochol na bager, odstavený už týždeň. Kým vypustil dušu, vystrelila z neho nejaká hadica a všetko zasvinila horúcim olejom. Ako bonus, chlapa čo stál vedľa, popálilo a zlomilo mu ruku. Mechanici stroj prezreli, doplnili olej – a nič. Jednoducho nefungoval. Špinavý od blata, pod vrstvou snehu, pripomínal mŕtvolu žltého, prehistorického zvieraťa.
Stavbyvedúci znechutene vzdychol a čvachtal ďalej do kakofónie zbíjačiek a tlmených pokrikov.
Zo vstupnej brány bez zárubne zaviala stuchlina. Do otvoru v murive trčali tehly ako štrbavé zuby. Povybíjané okná civeli očami nemŕtveho.
„Chce nás zjesť,“ zaznelo mu v hlave. Zháčil sa nad tým nezmyslom, ale pri predstave, že má vojsť ho striaslo od hlavy k pätám.
Urobil ďalší váhavý krok smerom k rozďavenej papuli plnej hluku.
Vo vrecku pocítil vibrácie a vzápätí sa ozvala dôverne známa melódia. S úľavou zastal pred bránou a prijal hovor od šéfa.
„Áno, napredujeme. Nie. Dnes žiadne problémy,“ vyslovil s pokriveným úsmevom a dlaňou pritlačenou k ľavému uchu.
„Dnes? Jasné, žiadny problém,“ vzdychol. „Podvečer? V poriadku, prevediem ich.“
Zložil telefón, premeral si zubatú bránu a zapálil ďalšiu cigaretu.
„Kurva. Reštituenti a ich plesnivá, historicky autentická barabizňa.“
Nedofajčenú cigaretu zahodil do blata, keď zbíjačky znenazdania stíchli. Stuhol a civel na tmavú dieru. Začul v nej ozvenu nervóznych krokov a spŕšku nadávok v spišskom dialekte, adresovanú nevedno komu.
„Majster! Tu ste? Poďte rýchlo!“ vykríkol z diery chlap v zaprášenej pracovnej bunde. Razom sa zvrtol a zmizol v temných útrobách budovy.
„Kurvafix!“ zaúpel stavbyvedúci a s hlbokým nádychom, ako keby sa chystal skočiť do bazéna s kyselinou, ho nasledoval.
Vošiel do ošumelej vstupnej haly a neubránil sa zdvihnúť hlavu a premerať si ju.
„Kde ste do čerta!?“ kričal nelogicky na chlapa.
„No šak tu dole!“ ozvalo sa za výťahovou šachtou, spod schodov do pivnice.
Napriek svetlu reflektorov našľapoval opatrne. Bolo to sotva desať schodov, ale pocítil závrat a nechcel sa dotknúť steny.
Priestor, ktorý sa pred ním otvoril, pripomínal viac podzemný hangár než pivnicu. Vybúrané priečky medzi pôvodnými skladmi a práčovňou ho otvorili a odstránený starý betón z dlážky ho ešte viac zdvihol. Odvlhčovače pracovali na plný výkon a monotónne bzučali. Svetlo sa lámalo na hranatých klenbách, stropných prekladoch a kopách osekanej omietky. V strede trónil žltý kompresor, pomaly vyfukujúc nahromadený vzduch. Hadice od zbíjačiek vyzerali ako chápadlá chobotnice.
„No poďte majster! Toto je … to musíte …!“ kričal chlap a pripojil sa k hlúčiku robotníkov upierajúcich zrak na vedúceho.
„Tak čo je také súrne, chlapi?“
Ako sa priblížil, hlúčik sa rozostúpil.
„Ta, rozbili sme cehly na totym svetliku,“ ukázal jeden z chlapov prstom, „a vysypalo še to stamac.“
Ďalší sa prežehnal.
Stavbyvedúci nehovoril nič.
Díval sa priamo do prázdnych očí sivastej lebky. Jej úškrn dominoval zbytku kostry, vysypanej na hline.
Zahrabol si do vlasov, privrel oči a nesúrodo si čosi mrmlal. Robotníci prešľapovali z nohy na nohu.
„Do piče skurvenej,“ vypadlo zo stavbyvedúceho napokon. Mal chuť vybehnúť von, schody brať po dvoch a neobzerať sa, ale namiesto toho siahol po telefóne.
Chlapi mlčky vytiahli cigarety a zapálili si.
„Prepáčte, že ruším, ale máme tu takú … hm … situáciu.“
„Akú, hovorte,“ ozval sa z telefónu pritlmený šéfov hlas.
„Z muriva, dole v podzemí, sa … vysypala kostra.“
„Si robíte prdel? To vážne?“
Stavbyvedúci si vzdychol. „Žiaľ nerobím.“
„Kurva.“
„Čo s tým teraz? Musím volať, ja neviem, policajtov, archeológov, čo ja viem?“
„Zbláznili ste sa načisto!?“ Vedúci odtiahol telefón od ucha.
„Viete čo bude, keď sem nabehnú? Celé to tu rozmrdajú. Všetko sa natiahne, možno aj o rok, alebo dva! To si nemôžeme dovoliť. Števo, kurva! Vy to viete! Vyriešte to nejako!“
„A ako to mám podľa vás vyriešiť?“
Nastala odmlka a v telefóne to ticho zapraskalo.
„Dajte to niekam do piče!“ skričal šéf a zavesil.
Stavbyvedúci chvíľu pozeral na čierny displej, potom opäť na lebku a hŕbu kostí. Očami prebehol po chlapoch. Ruky sa mu chveli a po chrbte, napriek chladu, stekali cícerky potu.
„Počuli ste.“ Hodil hlavou smerom ku čakanu a lopate, opretých o stenu.
„Ta s tym ja nechcem mac nič,“ uzavrel pobožný robotník, znova sa prežehnal a odkráčal von.
„Tak čo bude?“ stavbyvedúci očami napichával chlapov, až kým sa po krátkej výmene pohľadov neoddelila jedna dvojica a neodšuchtala sa po náradie.
Stavbyvedúci si zapálil cigaretu, tradične odhryzol filter a sledoval ako dvojica vyhĺbila plytkú jamu. Lopatou do nej nahrnuli kosti a zasypali to.
Zašliapol druhý ohorok.
„Kúsok trčí,“ ukázal prstom na časť vyčnievajúcej lebky. Jeden z chlapov pokrčil plecami a špičkou ťažkej pracovnej topánky ju zatlačil hlbšie do hliny.
Keď pri stavenisku zastali dve elegantné autá, stavbyvedúci opäť preklial svoju abstinenciu.
Dvere sa zabuchli takmer súčasne a tri postavy prešli plechovou bránou.
Starší, pestovaný pár a šéf. Škeril sa okolo celej hlavy, niečo im vysvetľoval a afektovane pri tom rozhadzoval rukami.
Stavbyvedúci zahasil cigaretu a vykročil im naproti.
Po vlažnom podaní rúk prešli staveniskom a zmizli v štrbavej bráne.
Zišli dole do podzemia.
„V najbližšom týždni tu budeme klásť novú hydroizoláciu a nalejeme betón,“ vysvetľoval stavbyvedúci. Na to miesto sa ani raz nepozrel.
„Následne pokračujeme podľa plánu,“ vložil sa do toho šéf.
Vystúpili schodiskom späť do haly. Žena zdvihla hlavu a pohľadom prebehla po spustnutých stenách.
„Nebojte,“ zazubil sa stavbyvedúci. „Bude z nej hotová kráska.“
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.