 |
Cez úzky pás vozovky sa vliekla hmla a silný lejak zmáčal čelné sklo auta. V diaľke sa týčila vysoká budova. Stála osamelo pri kraji cesty, obklopená iba tichom a tmou. Vyzerala byť opustená, avšak slabé svetlá v oknách naznačovali, že tam niekto býva. Keď ju muž zbadal, okamžite spomalil.
Zastavil pri vchode a všimol si ošarpaný nápis: Hotel Arónia. Písmená, miestami vyblednuté, už takmer zmazal čas.
Na lavičke sedel starý vrátnik v dlhom kabáte. Hlavu mal sklonenú a z úst mu trčala vyhasnutá fajka. Zrejme od dlhého čakania zaspal.
„Dobrý večer,“ pozdravil pocestný a náhlil sa k dverám.
Starec sa prebral z driemot a uprel na cudzinca zvláštny pohľad. „Kamže, mladý muž? Hotel je zatvorený. Už dva roky.“
Cestovateľ sa zasmial. „Čo to vravíte? Veď vidím, že dnu sa svieti. Určite nebudem jediný, kto tu dnes chce prenocovať.“
Vrátnik len pokrčil plecami a mávol rukou k dverám. „Tak nech sa ráči ďalej. Nocľah máte zadarmo. Izba číslo dvanásť.“
Muž sa zatváril prekvapene, ale nepovedal už ani slovo. Pomyslel si, že ten starý blázon určite nie je pri zmysloch.
Vo vnútri panovalo ticho. Prázdna recepcia dýchala minulosťou a spomienkami. Na pulte ležal mosadzný kľúč s bielou visačkou označenou dvojciferným číslom. Zobral ho a pomaly stúpal nahor po vŕzgajúcich schodoch. Jeho kroky sa ozývali dlhou chodbou a súperili s bubnovaním dažďových kvapiek na okeniciach.
Vošiel do izby a rozhliadol sa okolo seba. Miestnosť bola jednoducho zariadená, hoci trochu zaprášená. Ľahol si na posteľ a privrel oči. Zobudil sa uprostred noci na zvuk praskajúceho trámu a rinčiaceho skla. Spoza dverí sa ozýval dupot nôh a detský plač, zanikajúci v zmesi pridusených výkrikov. Keď však vyzrel na chodbu, zívala prázdnotou. Zacítil silný horkastý pach. Premkol ho zvláštny pocit. Akési neznáme déja-vu. Žeby tu už niekedy bol?
Pozrel na nočný stolík pri posteli. Stála tam kovová popolnička a vedľa nej niekoľko prázdnych fliaš. Obraz sa mu na okamih zahmlil. Spomenul si na neznesiteľnú horúčavu v izbe. Na ohrievač pri stene. Na omamnú letargiu alkoholového opojenia. Na nedohorenú cigaretu v ruke. A potom na dym. Veľa dymu.
Šteklil ho v nose aj v pľúcach. Inštinktívne si siahol na hrdlo a rozkašľal sa. Začínala sa ho zmocňovať panika. Uvedomil si, že ak odtiaľ rýchlo nezmizne, zadusí sa. Vybehol do daždivej noci celý zadýchaný. Vonku stále sedel starý vrátnik a uprene hľadel na prázdnu cestu. Čakal na ďalších zablúdených pocestných.
„Čo sa tu vlastne deje?“ spýtal sa ho muž znepokojene.
„Na to musíš prísť ty sám,“ odvetil a ukázal na drevenú tabuľu, stojacu po pravej strane hotela.
Cestovateľ sa zatváril prekvapene. Ako je možné, že si ju predtým nevšimol? Pristúpil k nej a chvíľu na ňu hľadel. Potom neveriacky vyslovil svoje meno. Vzduch okolo neho sa jemne rozvíril.
„Už si si spomenul?“ ozval sa starec. „Posledného hosťa našli v izbe číslo 12. Odvtedy sa tam nikto neubytoval.“
„Dvanásť!“ preľakol sa muž. Srdce sa mu napĺňalo beznádejou. Mosadzný hotelový kľúč ho začal neznesiteľne páliť v dlani. Nedokázal zadržať slzy, čo sa mu tisli do očí.
„Ale prečo som stále tu?“ zašepkal.
Starec si povzdychol. „Niektorí odchádzajú hneď. Iní sa vracajú, až kým sa s tým nezmieria. Až kým nepochopia pravdu.“
„A ja?“ spýtal sa nešťastne.
Vrátnik na neho pozrel s tichým smútkom. „Ty sa vraciaš každú noc.“
Muž pocítil, ako sa jeho telo stáva čoraz ľahším. Hmla sa znovu začala dvíhať. Len čo sa rozplynula, pred hotelom už nikto nestál.
Iba drevená tabuľa sa zachvievala od silného poryvu vetra a odhaľovala mená hostí, ktorí pred dvomi rokmi zahynuli pri požiari…
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.