 |
Jar bola tu a Barney ju miloval. Ponad koruny rozkvitnutých stromov stúpal červený mesiac. Podobal sa na Venušu z encyklopédie, ktorú mal Barney otvorenú pod lampičkou na stole. Čas sa krátil a mohol vyblednúť do biela.
„Mami, idem von!“
„Kam zase?“ vzdychla matka v obývačke. Sústredene si pritom lakovala nechty na nohe.
„Pozorovať oblohu. Beriem ockov ďalekohľad!“
„Nerozbi ho, prosím ťa.“
Dvere buchli.
Chlapec sa zhlboka nadýchol intenzívnej vône jari. Prešiel na koniec záhrady, kde bola lavička. Pred ňou sa rozkladalo humno a sady ovocných stromov. Na susednom poli sa zrkadlila veľká kaluž, kde otravne kŕkali žaby. Uprostred stála volavka na jednej nohe.
Priložil k očiam ďalekohľad a mapoval terén. Dovidel aj na družstvo s opustenou maštaľou. Nad vodojemom visel mesiac.
„Ten je hustý…“ kochal sa Barney s otvorenými ústami. „Ako oko démona.“ Chlapec poznal démonov dobre – z hier. Áno, ten by vám mohol rozprávať. Démoni mali červené oči, ale aj iné príšery. Napríklad drak.
Vtom nad záhradou preletel obrovský tieň. Barneyho ovanul náraz vetra a steblá trávy sa ohli k zemi. Zakrúžil nad družstvom a zletel na jednu zo zavlažovacích nádrží. Vo svite mesiaca sa zdalo, že nádrž je len malou miskou pre obrovského pterosaura. Zľahka zoskočil dnu a nasledovalo mohutné špliechanie, akoby sa rozbíjali morské vlny o skaly. Barney rýchlo presmeroval ďalekohľad k okraju nádrže. Po chvíli vykukla hlava draka – skutočne obrovského tvora, ktorému sa nevyrovnal žiaden pozemský predátor. Jeho vzhľad bol zvláštnym mixom; niečo medzi polárnym medveďom a krokodílom. Biela, striebristá srsť vyrastajúca na čele a bokoch hlavy sa zopár razy zaleskla v mesačnom svite. Napokon sa hlava stiahla dole a šplechot ustal.
Barney neváhal. Možno sa zbláznil, povedal by niekto. Skontroloval telefón vo vrecku. Baterku zapínať nemusel, bolo dosť svetla, aby videl. A rozbehol sa na koniec poľa. Preliezol plot. Zamieril k hrdzavej bráne družstva, ktorá sa roky nepoužívala. Preliezol ju a už stál pred jednou zo širokých nádrží. Vydal sa k jednej z nich. Hore viedol jednoduchý cisternový rebrík s ochranným košom. Začal po ňom liezť a srdce mu bilo ako nikdy predtým. Toto musia všetci vidieť, opakoval si v duchu, kým sa nevyštveral k okraju. Dýchal hlasno a ťažko. Pomaly sa presunul ponad poslednú priečku a nazrel dole. Očiam sa mu odkrylo zorné pole tmavého dna nádrže. Postupne sa odhaľovali belavé kontúry obrovského schúleného tvora. Drak zdvihol hlavu, zaňuchal a prudko zafučal. Nádržou sa prehnal silný prievan, až Barneyho skoro sfúklo. Držal sa však pevne. Vytiahol z vrecka telefón, nastavil blesk a vtom drak zahučal. Hlas mal hrubý a nečakane príjemný. „Nechaj, nech ti pomôžem!“
Vzniesol sa a zapleskotal kožnatými krídlami, ktoré pokropili celé okolie. Kvapky zabubnovali na hladine a drak pristál na opačnej strane nádrže. Vystrel sa v plnej kráse; hlavu mierne zvrtol a pootvoril tlamu, aby odhalil dokonalý, ostrý chrup.
„Takto budeš mať lepšiu fotku,“ povedal a karikatúrne sa zasmial: „Mu-ha-ha-háááá!“
Barney zvládol pár nerozmazaných záberov. Ruka sa mu triasla.
„Ďakujem,“ vyšlo z neho priškrtene. „Necháš ma žiť, ak fotky ukážem ocovi?“
Drak sa usmial. Teraz sa zdalo, že jeho výraz je prirodzený, ale chlapec ho nedokázal čítať.
„Celý svet sa o tebe dozvie. Budeš slávny!“
„Dnes už nikto neverí vlastným očiam,“ povedal drak. „Doba sa zmenila. Už sa nemusíme skrývať ako malé, zbabelé, bezbranné a hlúpe zajace.“
Barney sťažka prehltol.
Tvor k nemu vykročil veľkými pazúrovými nohami. „Neboj sa, mláďatko ľudské. Všetci nechrlíme oheň, hoci vyzeráme nebezpečne.“ Natiahol krk a zaceril sa. „Niektoré príšery sú k tebe bližšie, než si myslíš. Niekedy ich nosíš v srdci, och, áno… a vkladáš im dôveru…“
Chlapec vstrebával smradľavý dych celou pokožkou a pľúcami.
„Čomu veríš ty, mláďatko ľudské? Som nebezpečný? SOM SKUTOČNÝ?!“ zahrmel.
Nastalo ticho.
„Neviem,“ hlesol. „Asi by som ťa musel lepšie spoznať.“
„Asi…“ Zdvihol nohu s pazúrom a začal si ho ostriť medzi zubami. „Čo ťa za mnou priviedlo, že máš tu drzosť, vyrušiť ma v kúpaní?“
Barney vedel, že draci majú radi lichôtky, a inštinktívne zareagoval: „Mal som jedinú šancu ťa odfotiť. Ukážem fotky kamarátom a potom ľuďom na obecnom úrade. Roznesú ťa do novín. Budeš niečo ako… novoobjavený druh dinosaura! Zobrazia ťa v encyklopédiách, učebniciach, v televízii! A zapíšeš sa do dejín!“
„Do dejín…“ zopakoval drak pohrdlivo.
„Áno!“ Chlapec sa nervózne uškrnul.
Drak si prestal ostriť pazúr a nesúhlasne ním zatriasol zo strany na stranu. „Mýliš sa, dieťatko ľudské. Poznám pútnikov, ktorý v detstve našli cestu k vzdušným zámkom. Na prahu otvorenej brány však zaváhali, pretože nie každé dieťa je od prírody smelé ako ty. Otočili sa a dlhé roky cestu k zámku nenašli. Napokon dospeli a zabudli. Tak to chodí. No jedného dňa sa každému z nich zámok znovu zjavil na oblohe. Ešte väčší, ako si pamätali, s vysokými vežami. Lietal som okolo nich a radostne vrieskal do vetra. Môj hlas bolo počuť v celom kráľovstve a prebúdzal neveriace duše. K zámku viedla vydláždená cesta, pútnikom stačilo znova popadnúť palicu a vydať sa po nej k otvorenej bráne. Lenže neurobili to. Nie, neurobili a hádaj prečo, mláďatko ľudské? Lebo uverili, že sa pozerajú na oblaky. Nič viac, nič menej.“
Drak skúmal chlapcovu zamyslenú tvár. Po chvíli dodal: „Tvoje fotky sú len prázdne obrázky. Nenarobia žiaden rozruch.“
Tichom sa nieslo žabie brekotanie. Drak sa započúval a pozrel na východ.
„Tma sa pohla…“
Nato Barney precitol. Možno ho drak opantal dychom, ktorý paradoxne upokojoval, aj keď smrdel.
„Musíme sa rozlúčiť.“
„Počkaj ešte!“
„Nenechaj sa zaslepiť strachom, syn rodu odvahy. Dávaj si pozor, čomu veríš.“ Blanité krídla sa zdvihli a pomalými pohybmi vydali hlboké „šuf, šuf“.
Čierna silueta vystúpila na biely mesiac. Postupne sa v ňom zmenšovala do veľkosti bezvýraznej bodky. Barney za ňou hľadel z vrchu nádrže, a snivosť pozvoľna ustupovala.
Keď sa vrátil domov, ihneď bežal do obývačky. Rodina sledovala televízor (okrem Lukáša, ktorý znudene klikal do telefónu).
„Mami! Oci! Nebudete mi veriť! Pozrite!“
Najprv pribehol k otcovi, ktorý letmo pozrel na fotku. Bola odfotená s bleskom, kde sa vypínal biely tvor s krídlami ako pterosaurus. „Pekné,“ vypustil zo seba s premáhaným záujmom. „Vygenerovalo AI?“
„To som odfotil teraz vonku! Videl som to na vlastné oči!“
„Presvedčivý herecký výkon, cecok,“ rypol si Lukáš.
„Hej! Bacha na jazyk, mladý pán!“
„Pardon, mami.“
„Odkiaľ chodí na tie nezmysli?!“ pohoršovala sa matka smerom k otcovi, potom sa otočila k Barneymu. „Mimochodom, dúfam že ti to generovanie obrázkov neplatíme, zlatko. Snažíme sa s ockom niečo ušetriť tento rok. Však?“
„Áno, už som ten ChatGPT zrušil,“ povedal otec, práve zaujatý reklamou na kosačku.
„To nemyslíte vážne!“ prerušil ich Barney a definitívne stratil slová.
Nahnevane sa vrátil do izby a ofučane si sadol na posteľ.
Chvíľu premýšľal.
„Ukážem to policajtom. Nejaký experti to budú vedieť rozlíšiť. Hádam…“
Potom si predstavil, ako ho odbijú, že ich otravuje. Nebudú mu veriť, rovnako ako rodičia, a vlastne všetci starší, ktorých pozná. A následne sa skrz tieto myšlienky dopracoval k drakovým slovám o viere.
Približoval si fotky v telefóne a rozmýšľal, či sa mu to nezdalo.
Niekde v diaľke za humnami niečo drsne zrevalo. Barney zdvihol zrak. Zvuk sa rozľahol okolím, no nikto v dome okrem neho tomu nevenoval väčšiu pozornosť.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.