 |
Odmala som vedel, že som výnimočný.
Rovesníci sa ma stránili, dospelí boli v mojej prítomnosti nesvoji. Bol som zvedavé, chytré a fantáziou bohato obdarené dieťa.
V Boha som prestal veriť krátko po prvom svätom prijímaní. Samozrejme preto, že na birmovku už sa mi nechcelo a všetky dary, ako boli hodinky, bankovky v obálke, či najnovšia stavebnica Lego, som už vyinkasoval.
Nuž áno, bol som pekný malý hajzlík.
Rovnako to dopadlo aj s miništrovaním – sekol som s tým krátko po prijímaní a bezprostredne po prvom koledovaní. Mal som dosť na hru Investor, na pitie po domoch som bol primladý a na budúcoročný výšľap po celej dedine dostatočne demotivovaný.
Tým sa moje cesty s Bohom definitívne rozišli.
Jasné, že moje správanie sa nepáčilo každému. Pred rodičmi bolo fajn hrať formu, no starších žiakov si moja blahosklonnosť, bohvie prečo, nezískala. Tak som dostal prvýkrát do zubov.
V tej chvíli som sa necítil vôbec výnimočne.
Prišla stredná škola, s ňou prvé dievčatá a povesť triedneho klauna. Aj tu mi však prvenstvo vyfúkol nový spolužiak, ktorého prvoplánové vtipy si našli širšie publikum.
Myslíte, že som si ešte pripadal výnimočný?
Ani nie.
Začal som hojne popíjať, čo však na strednej nebolo nič výnimočné – aj tu sa našli jedinci, čo mali silnejší žalúdok a plnšiu peňaženku. Tak som si popri škole našiel brigádu, aby som mohol chľastať viac, než oni.
Na gastronomickej brigáde v prostredí veľhôr som spoznal čašníka, ktorý ma priviedol k drogám. Keď som sa vrátil späť do školy, moje sklamanie nemohlo byť väčšie – opäť nový spolužiak; tentokrát zo zbohatlíckej famílie a s návykom na kokaín.
Tak nejak som zmaturoval (ak sa tak dá nazvať v podstate Oktoberfest) a pratal som sa zo školy s pocitom, že na mne nič výnimočné nie je.
Našiel som si NEvýnimočnú prácu, ktorá mi vynášala NEvýnimočné peniaze. A na tie nesmelé hlásky, ktoré mi až na prah dospelosti šepkali, že som niečím extra, som dočista zabudol a žil som si ďalej svoj NEvýnimočný život.
Až raz…
Z blbosti sa človek nevyseká, zvlášť, ak začne mladý, a tak som si bremeno závislostí niesol so sebou ďalej ako Kristus kríž.
Každý deň pohárik, ob-deň nejaké to brčko, výnimočne niečo tvrdšie na konci týždňa. Niet divu, že moju štyristopäťdesiatu partnerku (s ktorou to malo vyjsť!) to nakoniec prestalo baviť, a dala mi zaslúžené vale.
Cítil som sa vtedy výnimočne?
Veru nie.
Lenže zvyk je železná košeľa a tak… Prečo ho opustiť?
Pil a fetoval som teda (nevýnimočne) ďalej, aj bez priateľky. A vtedy som si začal všímať súvislosti.
Začalo to celkom nevinne. Čítal som čosi od Lovecrafta a dolieval si tretí pohár treťotriedneho portského, keď som medzi kvetnatými slovami toho majstra adjektív zachytil jedno mne neznáme: maelstrom. V Slovníku cudzích slov som si našiel jeho význam. Vskutku výnimočný prírodný úkaz.
Zdalo sa, že sa mi to akiste do rána vykúri z hlavy, no opak bol pravdou. S treštiacou hlavou som si zapol aktuality a prvá správa, ktorú som si v dnešného dňa mohol prečítať, sa týkala práve maelstromu.
Do večera som tento výraz pochytil ešte trikrát, vždy v inej súvislosti.
Cítil som sa opätovne naladený na vlnu výnimočnosti a absencia priateľky mi odrazu vôbec neprekážala.
Na druhý deň to vypuklo znovu, tentokrát značne nenápadnejšie. Brian.
Pravé meno Marilyna Mansona. Môj obľúbený film Život Briana dávali v telke. A zistil som, že Brian May z Queen je zároveň vedec!
Nasledovali ďalšie zvláštne slová; to už som si ich začal zapisovať.
Siobhan. Írske ženské meno. Za ten jeden deň som ho našiel ako herečku, postavu z filmu a ďalšiu postavu z knihy.
Albion. Počítačová hra – predmestie Melbourne – transneptunické teleso.
Začal som si všímať pohľady ľudí na ulici. Vedeli, že viem.
Počúval som ich rozhovory a dostával z nich ďalšie nezvyklé slová, ktoré sa periodicky opakovali.
Camden. Štvrť obytných prívesov zo seriálu Volajú ma Earl. Jeden z londýnskych obvodov. Archie Camden, britský hudobník.
Gourmet. Euklides. Makabrózne.
Na množstvo týchto “znamení”, ako som si ich vznešene pomenoval, som narazil práve v Lovecraftovom diele. Neprestal som pritom zotrvávať v rauši, či inak povedané “na vlne príjmu”.
Koniec sveta v rôznych obmenách.
Antropofág. Celkom hnusný, starý a ničím výnimočný film. Okrem iného.
Jedno z posledných slov znelo miss.
To neznelo vôbec výnimočne.
Mal som tie slová – ale čo s nimi?
Ľudia na ulici akoby naliehali. V práci sa mi prestalo dariť. Vlastne… Kedy som tam bol naposledy?
Každý večer som fajčil hašiš nad básňami Charlesa Baudelaira a pred sebou rozloženými krikľavými lístočkami s obligátnymi jedenástimi slovami. Všelijako som ich medzi sebou kombinoval, skúšal nájsť iné významy, no nič výnimočné sa s nimi nedialo.
Nadránom sa u mňa zastavil díler. V úplnom vyčerpaní zmyslov som si od neho požičal mobil s umelou inteligenciou a zadal prompt na týchto jedenásť zdanlivo nesúvisiacich slov.
Vypľulo to na mňa očakávané odkazy na slávneho spisovateľa, povesti o Sawneym Beanovi (to asi kvôli tomu Antropofágovi) a kráľovi Artušovi a nakoniec zlatý poklad – adresu!
Miss Siobhan Brian
World’s End
174 Camden High Street
Camden Town, London
Utratil som svoje zvyšné peniaze na letenku do starého dobrého Albionu. Ani si nepamätám, ako mi ten let ušiel, tak veľmi som bol vzrušený.
Ľudia sa na mňa konečne dívali súhlasne. Vedeli, že viem, že som výnimočný.
Z Heathrow som plynule dorazil do londýnskeho undergroundu. Svoju linku som našiel okamžite – akoby ma viedla neviditeľná ruka. Nohy samé šľapali až na vytúženú adresu.
Sčista-jasna už som stál pred zlatožltými písmenami na zelenom pozadí vývesného štítu.
Vošiel som dnu a hneď som vedel, ktorá zo zákazníčok to je.
Útla starenka s uhrančivými očami dopila svoj čaj, upustila na stôl pár libier a vyšla mi v ústrety, než som vôbec mohol nazrieť do útrob pubu.
„Ideš presne,“ usmiala sa na mňa láskavo.
„Siobhan Brian?“ spýtal som sa pre istotu.
„Isteže, darling; čakal si snáď Windsorovcov? Mimochodom, rozkošný prízvuk.“
Vzala tú moju do jej vrásčitej dlane a jemne zatiahla.
Srdce mi šlo vyskočiť z hrude, keď sme konečne vyšli piatimi schodmi do jej bytu o niekoľko blokov ďalej od Endu. Mal som toľko otázok!
Zabuchla za nami dvere, no zabudla zapnúť svetlo. Akurát som sa jej chcel spýtať, či sa mám vyzuť, keď som ucítil tupý úder do zátylku a spolu s ilúziami som stratil aj vedomie.
Keď som opäť prišiel k rozumu, už mi to nebolo moc platné. Bol som oviazaný hrubou izolepou o mimoriadne nepohodlnú stoličku a díval sa na Siobhan, ako si chystá nablýskanú sadu nožov. Tie nože boli drahé a od pohľadu ostré. Sledoval som, ako si dáva gýčovú zásteru s nápisom Kiss the Cook. A ako sa jej uhrančivé oči plnia čímsi čiernočiernym a desivým.
Ani jej veľmi neprekážalo, že spoza halenky jej tu a tam občas vyskočilo nejaké to chápadlo, či osteň.
V mažiari zomlela pár prenikavo voňajúcich byliniek. Gourmet, blesklo mi hlavou. Makabrózne! nasledovalo.
Blížila sa ku mne a pomedzi úzke pery jej šibrinkoval neprirodzene dlhý a vlhký jazyk. Začal som hlasito protestovať.
„Ale…! Ja som predsa výnimočný!“
„A ja si ťa výnimočne vychutnám!“ kontrovala zmeneným hlasom, z ktorého sa mi ježili chĺpky na zranenom zátylku.
„Prečo ja?“ zanariekal som.
Pokrčila plecami, ktoré dostávali pozoruhodne neeuklideovské proporcie.
„Vtáky sú predurčené k tomu, aby lietali,“ sipela, „krt je stvorený preto, aby hrabal. A ty si predurčený k tomu, aby si zomrel. Teraz!“
Než mi jej ťažký sekáč dopadol medzi oči, ešte mi napadlo, že to miss neznamenalo slečna, ale omyl.
Výnimočne ma to nepobavilo.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.