 |
Otec Bartolomej kľačí na ľadovom mramore. Tuší, že v to ráno na omšu už nik nepríde. Iba on a opustené lavice sú svedkami zániku dvetisícročnej histórie.
Za ohlodanými múrmi kostola sa ozve ľudský výkrik. Zvučka konca sveta.
Kňaz sa pokúsi nájsť útechu hlbšie v modlitbe. „Najláskavejší a najmilostivejší Bože, ó zmiluj sa nad všetkými dušami v očistci a…” Cez rozbité okno dnu prenikne vietor a zľadovatelé kvapky ostré ako žiletky. Bartolomej k nim natočí tvár. Spoza rozbitej vitráže naňho hľadí žiarivá guľa.
Nie je to slnko.
Bartolomej pevnejšie zovrie ruženec. Kiež by to bol iba nečas, čo veriacich zlákalo z cesty k Bohu. V náhlom popude poruší zaužívaný recitál.
„Bože, zmiluj sa nad dušami tých, ktorí ťa zapudili a…a…” Na okamih zaváha, či by nemal do orodovania zahrnúť aj dušu nepriateľa, veď predsa otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia. Lenže v hĺbke vlastnej duše nijaký súcit nenachádza. Práve naopak, zo zákutia Bartolomejovej mysle sa vynorí temná, no o to naliehavejšia prosba. Bože, nech tie ohavnosti zhoria v najhlbšom pekle! Nech pocítia tvoj hnev a tvoj neomylný zmysel pre spravodlivosť. Ó bože, prosím, nedovoľ, aby s ľuďmi zdieľali kráľovstvo nebeské!
Z diaľky sa k nemu donesie vrčanie naftového motora ako približujúci sa prísľub násilia. Tí, ktorí ešte stále vlastnia pozemské statky, vlastnia aj prostriedky, ako si ich vymôcť. Po zátylku mu stekajú kvapky ľadového potu. Spomenie si na slová žalmu: Zabudli na jeho skutky, na divy, ktoré im ukázal.
Otec Bartolomej sa zahľadí na vyrabovaný oltár, výsmech pôvodného svätostánku. Než zlodeji prišli na to, že pred koncom sveta ich zlato neuchráni, zostal na svojom mieste iba drevený kríž. Kňaz k nemu horúčkovito zopne ruky.
„Bože otče,” drmolí, „alebo sú aj oni tvoje dielo?” Myšlienka, že by nepriateľ súčasťou mohol byť súčasťou božieho plánu ho páli ako žeravý kutáč. Nie, tomu neverí. Neverí, že tí poslovia bludu by mohli mať dušu!
Dvere sa rozletia a kostolom preletí kvílenie vetra ako zle naladený organ. Bartolomej sa prudko otočí – dvere zívajú prázdnotou.
Presne ako duša nepriateľa.
Znamenie! Ak by mu Boh chcel dať za pravdu, neurobil by to inak. Postaví sa. „Nepriatelia nie sú tvoje stvorenia,” odpovie za Boha a vytreštenými očami spočinie na kríži, akoby videl odpoveď vypálenú do dreva. „Nepriateľ nemá dušu ako my. Nemôže nás poraziť! To nám patrí kráľovstvo nebeské!”
Rozbehne sa z kostola akoby mu narástli krídla. To poznanie mu do stŕpnutých nôh vlieva novú silu. Kto potrebuje Zem, keď ho čaká nebo? Roky kázal veriacim, preto teraz, keď prišiel na svoje najväčšie zjavenie, nemôže si ho nechať pre seba!
Námestie pred kostolom je pokryté čľapkanicou mokrého snehu a blata. Holé konáre stromov sa zmietajú vo vetre rovnako ako sa v mnohých ľuďoch posledné týždne zmietala ich viera. Na bezútešnom nebi namiesto slnka visí orb – tak ich ľudia nazvali.
Na začiatku sa niektorí kňazi snažili tvrdiť, že orby sú dielom Boha. Boli však príliš neľudské, príliš cudzie na to, aby tomu niekto uveril. Niektorí sa im začali klaňať ako novým bohom, ale Bartolomej vedel, že tie mechanické klbká hadov vznášajúce sa na oblohe sú iba falošní proroci. Orby boli ako rajské jablko, do ktorého Eva zahryzla, len aby zistila, že je skrz na skrz prežraté červami. Objavili sa nad každou dedinou, nad každým väčším obydlím.
Nikoho neuniesli. Nič nezničili. Jednoducho iba existovali.
Na pád ľudstva to bohato stačilo.
V tom tichu, ktoré zostalo po nezodpovedaných otázkach o pôvode a účele orbov, svet načisto zošalel. Nezáležalo na tom, či sú orby stroje, cudzí prieskumníci, predvoj nebeského vojska alebo tichí pozorovatelia. Staré poriadky ako viera a morálka prestali platiť.
Ale Bartolomej teraz našiel steblo, ktorého sa dá pri tom strmom páde do priepasti chytiť. Ženie sa námestím, sutana mu plieska okolo nôh, vietor kvíli v ušiach, orb mu visí nad hlavou, keď v tom doňho vrazí sila ako tisíc koní.
V jednej sekunde, ktorá uplynie medzi nárazom vozidla a dopadom Bartolomejovho tela do kaluže z roztopeného snehu sa kňazovi pred očami premietne spomienka na jeho matku a ozdobné vankúše plnené levanduľou, ktoré nechávala na rôznych miestach po byte. Spomienka na dotyk bozku na kútiku pier, keď sa k nemu načiahla jeho prvá láska. Na vôňu myrhy a kadidla, ktoré ho sprevádzali celý dospelý život. Obrazy šťastia vzápätí vytlačí bolesť zlámaných kostí a odtrhnutých orgánov, posledné zalapanie po dychu, výkrik uväznený v hrdle. Posledné, čo Bartolomej vidí, než v ňom život načisto vyhasne, je žiarivý orb.
Prvé, čo Bartolomej po smrti vníma, je jeho vlastné pokrivené telo v mláke krvi a špinavého snehu. Ten pohľad ho nijako nedesí. Nechá sa viesť neviditeľnou rukou, ktorá ho ťahá kamsi preč, na miesto, kde hmota stráca význam. Tam, kde neexistuje bolesť a kde strach nemá miesto.
Kráľovstvo nebeské, pomyslí si Bartolomej. Obklopí ho nekonečné mori duší, ktoré kedysi boli bytosťami z mäsa a kostí, a teraz ho vítajú ako starého priateľa. Toto všetko vycíti aj bez slov. Vie aj to, že čoskoro v dave duší stretne svoju matku a všetkých, na ktorých mu kedy záležalo. Všetkých, ktorí už prekročili prah smrti.
No než začne s radostným zvítaním, musí si niečo overiť.
Sú tu orby alebo ich stvoritelia?
Odpoveď na seba nenechá dlho čakať.
Ak by mal Bartolomej pozemské telo, tak by ním orbu ukázal prostredník.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.