Ohnivé pero - jar 2025: Dierou v plote

ohnive pero

Upozornenie: Poviedka nie je vhodná pre maloletých čitateľov a citlivé osoby (pozn. red.).


Paľo udrel kladivom po vrstve storočnej malty, aby sa oddelila od tehly. Spolu s Adim a Maťom ich počas posledných dní vyčistili snáď už milión. Nemilý spôsob ako tráviť letné prázdniny, ale Paľov otec platil slušne, po každom dni a na drevo.

Z múrov starého domu sálal jemný zápach stuchliny a na dvore sa miešal s horúcim podvečerným vzduchom. Adi vysedával v tieni, fajčil cigaretu a prácu sa už nesnažil ani len predstierať. Maťo ukladal poslednú várku tehál na neďalekú hromadu.

Cez Paľove špinavé čelo si chodníček kliesnila kvapka potu, aby napokon skončila v oku, ktorým úkosom sledoval dieru v prehnitom drevenom plote.

„Choď odtiaľ,“ sykol na Maťa.

Ten na neho len nechápavo pozrel, odšuchtal sa s prázdnym fúrikom k Adimu a zvalil sa na zaprášenú stoličku.

Paľo nespúšťal pohľad z plota. Pozvoľna spustil kladivo na zem, napravil si stavbárske rukavice a zakrádal sa k diere. Našľapoval potichu a zastavil od nej len na krok. V ufúľaných montérkach, strnulý v tráve, vyzeral ako karikatúra nejakého indiánskeho stopára. Ignoroval pálenie klesajúceho slnka v zátylku a Maťovu otázku zahriakol zdvihnutím ruky. Počul len svoj dych a vytrvalé cvrlikanie lúčnych koníkov.

Spozornel, keď za plotom zašušťala tráva. Dierou sa po chvíli pretiahla malá hrdzavá mačka. Jej pohyby ešte nemali elegantnú pružnosť, boli skôr ťarbavo neskúsené.

Paľo nezaváhal a jeho ruka bleskovo vyrazila. Schytila to mača za šticu a zdvihla do vzduchu. Hrdzavka zápasila, ale jej pazúriky nemali proti Paľovmu stisku a hrubej koži pracovných rukavíc šancu.

Maťo s Adim vyskočili na rovné nohy.

„Čo to robíš? Si debil? Nechaj ju!“ kričali cez pol záhrady.

„Sklapnite. Foter mi kázal s ňou urobiť poriadok. Furt tu chodí obsmŕdať,“ odsekol a na istotu

zamieril k plechovému barelu s vodou.

Chlapci sa rozbehli za ním.

„Veď ju nechaj! Snáď ju nechceš…,“ stihol skríknuť Maťo, ale mykajúce sa klbko zmizlo spolu s Paľovou rukou pod hladinou.

Voda v sude sa čerila, ale nebolo to na nič platné, lebo hrdzavkin boj o život Paľovou pažou ani nepohol.

„Keď si sračka, tak sa nekukaj!“ vyhŕkol Paľo, keď z Maťovej tváre čítal zhnusenie. „Čo tak zatĺcť tú dieru v plote? Ty si fakt debil. Počkám vonku pri aute,“ rezignovane kývol rukou a otočil sa na päte.

Adi stál ako prikovaný a s očami uprenými na rozvírenú hladinu sa nezmohol ani na slovo.

„Asi to už má za sebou,“ prehodil skôr sám pre seba Paľo a vytiahol hrdzavku z vody. Skusmo si ju obzrel a jej zmáčané telo hodil do prachu ako neforemnú handru.

Adi razom zbledol, keď sa hrdzavka z posledných síl vypäla a s neprirodzeným, chrapľavým škrekom zo seba vytlačila mláčku vody. Nadýchnuť sa však už nestihla, lebo jej krk zapraskal pod dupnutím Paľovej ťažkej topánky.

Adimu sa do úst nahrnula žlč a sotva stihol odbehnúť na pár krokov. Prelomil sa v páse a povracal sa do trávy pod vlastné nohy. Paľo ho počastoval výsmechom, odišiel do kôlne a vrátil sa s lopatou. Nabral na ňu mŕtve mača a prehodil ho cez plot, do mesiace nekosenej trávy. Stiahol si rukavice, zapálil cigaretu a ponúkol aj Adiho.

V aute všetci mlčali a pár kilometrov do mesta pripadali Maťovi a Adimu ako nekonečná večnosť. Iba Paľo popri šoférovaní šmátral jednou rukou po rádiu a snažil sa naladiť obľúbenú hudbu.

„Za hodinu v bare chlapci,“ prehodil, keď ich vysadil na ulici.

Orosené poháre štrngli o seba a po prvom hlte piva vytasil Paľo hrču bankoviek, z ktorej chlapcom odrátal obvyklú sumu.

„Čo furt riešiš? Veď boli už aj ťažšie fušky,“ zadíval sa na strnulo tichého Maťa.

„No čo asi? Nemusel si to urobiť.“

„Ser už na to! Veď som povedal, foter mi to kázal. Spláchnime to a hotovo,“ uzavrel Paľo a doprial si poriadny dúšok. „A schovajte si prachy. Starý pán to platí,“ uškrnul sa, vyprázdnil pohár a hneď objednal ďalšie kolo.

Pivá a borovičky zaberali po celom dni na stavbe rýchlo a chlapci boli čoskoro strieskaní pod obraz. Keď sa uprostred noci tackali po ulici, hrdzavé mača už nikto nespomenul.

Paľo len s problémami trafil kľúč do zámky. Zhodil tenisky, v tme sa váhavo tackal do svojej izby a na posteľ sa zvalil oblečený. V ušiach mu hučalo a celá miestnosť sa s ním točila ako reťazovka.

Na pozadí rozostreného víru sa ako jediný statický bod ukázali mačacie oči. Vynorili sa z tmy a viseli niekde na kraji jeho zorného poľa. Boli smaragdovo zelené, pozorujúce z diaľky, trpezlivé a uhrančivo žiarivé.

Dívali sa keď sa prehadzoval, aj keď vracal na koberec vedľa postele. Dívali sa keď ho zalieval studený pot. Keď ich zbadal, pokúsil sa ich odohnať, ale ony sa len rozdelili na dva svetielkujúce body, preskupili a znovu spojené do dvojice sa dívali ďalej. Paľove zorné pole im dávalo nekonečné možnosti. Nech očnými buľvami hýbal akokoľvek, vždy tam boli.

Paľova opitá myseľ formulovala prekvapivo jasnú prosbu, „už dosť!,“ ale znelo to len ako nezrozumiteľné bľabotanie.

Oči zmizli, aby ich zakrátko vystriedal pohľad na jeho vlastné ruky, celé od krvi.

Zvriesknuť nestihol, lebo ústa sa mu naplnili zvratkami a opäť sa prehol cez okraj postele. Čeľusť a lícne kosti mu tuhli a v temene bubnovala bodavá bolesť.

Musel sa posadiť.

Mačacie oči sa znovu objavili, ale tentokrát v rohu miestnosti. Nehybne viseli v polotme. Keď Paľo nasilu privrel tie svoje, ony nikam neodišli. Poletovali okolo, až kým mu hebko pristáli v krvavých dlaniach a nespúšťali z neho uprený pohľad. Okolo nich naberalo kontúry dokrkvané, mokré telo mačaťa. S praskaním krčných stavcov vytočilo k Paľovi hlávku a žiariace zelené oči zapadli na svoje miesto v jeho lebke.

„Prosím odpusť! Ja som to v skutočnosti nechcel!“ bľabotal a z vlastného dychu, páchnucom po zvratkoch, cigaretách a alkohole mu dvíhalo žalúdok.

Mača v jeho dlaniach rástlo, až kým ho nevedel udržať. Až kým nebolo obrovské, väčšie ako on sám. Smaragdové oči nezmenili výraz, ale vysunuté pazúry sa v odraze svetiel z pouličných lámp zaleskli ako čepele.

„Odpusť mi, prosím!“

Vystrelili bleskovo, oveľa rýchlejšie ako Paľova ruka podvečer na dvore. Rozbrázdili mu tvár, hrdlo a časť hrude. Jeho roztrhané tričko razom presiaklo lepkavým, železitým teplom a jeho močový mechúr okamžite povolil. Ani sa nestihol nadýchnuť.

Slnko sa mu nemilosrdne zarezalo do očí. Hlavu mu išlo rozhodiť a izba smrdela ako otvorená žumpa. Posteľ sa mu zdala obrovská a namiesto rúk si zízal na labky, pokryté hrdzavou srsťou. Chcel naplno zajačať, ale z úst sa mu namiesto kriku vydralo divoké zamňaukanie. S ťažkosťami sa vymotal z klbka prepotenej deky a spleti vlastného šatstva. Z postele vyskočil ponad kaluž zvratkov, až na parapetnú dosku.

Zmätene tekal po izbe. Z otvoreného okna ho ovialo letné predpoludnie a vytiahlo ho von, niekam do neznáma.

Pristál na štyroch do hlbokej, mesiace nekosenej trávy. Na premýšľanie o tom kde sa ocitol a čo to má všetko znamenať nemal síl. Predieral sa trávou v snahe nájsť cestu von a pred sebou zbadal pokrkvané mŕtve mača, obletované rojom múch. Strhol sa v náraze hnilobného zápachu, zakvílil a so všetkých síl sa porastom pechoril ďalej, až kým nezbadal dieru v drevenom plote. Pretiahol sa ňou na vedľajší dvor a ovanula ho jemná stuchlina, sálajúca z múrov ich starého domu.

V tom ho niekto tvrdo schytil za šticu. V mohutnej postave spoznal svojho otca. Šomral, že si všetko musí urobiť sám a nevidel záblesk ľudskosti v očiach hrdzavého mačaťa.

Zamieril s ním k plechovému barelu s vodou.

Paľo bojoval, ale proti pevnému stisku a hrubej koži pracovných rukavíc nemal šancu.


  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

10. marca
Mikuláš Jančura