 |
SC-0135KL0-TIL-DA medzi personálom familiárne nazývaná Klotilda avšak vo väčšine populácie prezývaná „vesmírna sliepka“ sa rozhliadala oknom na veliteľskom module vesmírnej lode, ktorá sa rútila prázdnotou. Milióny hviezd, ktoré v jej drobnom svete predstavovali zrniečka potravy sa rozprestierali naprieč celým výhľadom a Klotilda nemohla odtrhnúť zrak od tej nádhery. A áno, bola hladná.
Program vesmírnej sliepky sa zrodil v hlavách vedcov po viacerých neúspechoch s inými živočíšnymi druhmi. V momente, keď bolo zrejmé, že Zem sa rúti do zatratenia sa svetové vlády spojili a začali pripravovať program Terra Nuova. Cieľom bola ľudská kolonizácia novej planéty, na ktorú sa ľudstvo celé presunie.
Do projektu sa zapojilo množstvo svetových kapacít a svoje laboratória spojili svetové veľmoci a to navzdory dlhoročným konfliktom, ktoré ich obvykle brzdili vo vývoji. Jednou z otázok, s ktorou sa museli ľudia vysporiadať, bola aj dostatočná potravinová zásoba po prílete na planétu. Ľudia sa môžu vo vesmíre živiť sušenou stravou a viac menej to ani nebude potrebné, nakoľko ľudstvo prekoná vzdialenosť k obývateľnej planéte v hibernácii. Po pristáti však nebude mať čas skúmať vhodnosť miestnej flóry a fauny na uživenie takého množstva osôb.
Na základe týchto úvah prebehlo množstvo pokusov, pri ktorých sa spojili najväčšie kapacity z oboru zoológie, astronautiky a potravinovej kontroly a postupne do vesmíru vystreľovali rôzne druhy zvierat, ktoré by človek mohol v neskoršej fáze projektu konzumovať. Skúšali naozaj všetky domáce aj divé zvieratá vrátane tých exotických akými sú klokany, pštrosy a veveričky. Nakoniec skončili u sliepok. Živočíchov, ktoré sú natoľko prispôsobivé prostrediu, že nebude problém ich rozšíriť v novom prostredí.
Po tomto zistení, a ustálení sliepky ako vesmírneho zvieraťa sa rozbehla nová vlna pokusov, pri ktorej sa ľudia snažili v hibernácii prepraviť slepačie vajcia. Táto aktivita dopadla katastrofálne, nakoľko hibernované vajce sa nikdy nepretvorí na sliepku a teda nemôže vytvoriť populáciu, ktorou sa ľudia budú živiť. Nakoniec sa teda vedci zhodli, že do hibernáciu uvedú samotné sliepky. Tento proces dostal svoje pomenovanie chickenization a zaradil sa do štandardných príprav projektu Terra Nuova.
Klotilda, sa tak ako mnoho iných vesmírnych sliepok, stala dôležitým prvkom programu na záchranu ľudstva. V momente, keď bolo zviera ustálené do programu, začali vedci pracovať na spôsobe, akým dokážu chickenizovať (novotvar pôvodne anglického výrazu, pozn. autora) planétu. Výsledkom bolo, že sliepky budú prepravené v hibernačnej komore, ktorá po nálete do novo-zemskej atmosféry opustí materskú loď a po pristátí prebudí sliepku. Sliepka po kontrole okolia cez priezor hibernačno-prepravnej komory stlačí červené tlačidlo, ktoré jej umožní opustiť komoru a sliepka tak opustí prepravný modul a začne sa s prirodzenou chickenizáciou prostredia. V prípade, že prostredie nebude pre sliepku vhodné bude môcť sliepka stlačiť modré tlačidlo, ktoré umožní modulu presunúť sa v určitej vzdialenosti na iné miesto. Tieto „skoky“ bude môcť sliepka opakovať tri krát a potom sa jej komora otvorí a bude musieť modul opustiť.
Na to, aby sliepka zvládla tento pre ňu náročný úkon museli vedci mierne upraviť jej DNA, čo však nebol absolútne žiadny problém. A tak sa z obyčajnej sliepky Klotildy stala SC-0135KL0-TIL-DA. Toto všetko však Klotilda netušila, pretože pre jej život to nebolo dôležité.
Dôležité pre Klotildu bolo, že sa vinou chyby na hibernačnom module prebudila počas letu priamo na palube vesmírnej lode. Prebudenie sa odohralo pár hodín dozadu a Klotilda sa cez priezor modulu pozrela von a nenašla sebe známe prostredie. Pokúsila sa preto tri krát presunúť modul pomocou modrého tlačila, čo sa jej samozrejme nepodarilo a modul sa jej nakoniec otvoril. Po chvíli sa odvážila modul opustiť a začať hľadať potravu. Cesta do veliteľského modulu jej zabrala desiatky minút a tak sa k výhľadu cez okno veliteľského modulu dostala celkom vyhladovaná.
Milióny hviezd, ktoré v Klotildinom drobnom svete predstavovali zrniečka potravy sa rozprestierali naprieč celým výhľadom. Klotilda vyhodnotila, že toto je správne miesto, kde sa má začať živiť sama a preto sa zohla a stlačila červené tlačidlo – Reject. Tlačidlo, ktoré spustilo proces núdzového opustenia lode pre všetky hibernačné moduly s posádkou aj nákladom.
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
- Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
- Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie o finalistoch, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
- O víťazovi daného kola rozhoduje porota.
- Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po vyhodnotení daného kola, teda 2-krát ročne.
- Viac v pravidlách súťaže.
- Ak sa chcete súťaže zúčastniť, prečítajte si aj zoznam chýb, ktorých sa súťažiaci v Ohnivom pere dopúšťajú najčastejšie.
- Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.