Neviditeľná slovenská fantastika? (Výsledky ankety)

Počas novembra bola zverejnená na Fandom.sk anketa, v ktorej sme čitateľom položili jednu jedinú otázku: Prečo si nekupujete knihy slovenských autorov fantastických žánrov?

Čitatelia si mohli zvoliť z týchto ponúknutých odpovedí:

  • vysoká cena
  • zlá predchádzajúca skúsenosť
  • veľká konkurencia v podobe zahraničných bestsellerov a známych autorov
  • nepoznám autora/autorku
  • nezaujal ma vizuál ani obsah knihy
  • iné (napíšte svoj vlastný dôvod, prečo nekupujete slovenskú fantastiku)
  • kupujem si knihy slovenských autorov

Anketový formulár mohli čitatelia odoslať do uzávierky ankety, ktorá bola 30. novembra 2020. Dvoch čitateľov, ktorí sa zúčastnia ankety, sme sľúbili obdarovať horúcou novinkou – scifi trilerom Satamaranga od Richarda Brenkuša.


Aká je realita literárnej fantastiky na Slovensku?

Čitatelia o anketu prejavili záujem, šírila sa aj po sociálnych sieťach a aj mimo okruhov fanúšikov fantastiky. Pripomeňme si preto, čo literárna fantastika zahŕňa:

Fantastika je v modernom ponímaní literatúra (ale aj dramatické či výtvarné umenie), ktorá obsahuje prvok neskutočna, teda fantastické ozvláštnenie. Toto fantastické ozvláštnenie môže byť dejotvorné (teda príbeh by sa bez neho nemohol odohrať) alebo môže byť len rámcom, kulisou (teda fantastické ozvláštnenie by sme mohli nahradiť napríklad konkrétnym historickým obdobím a na samotný príbeh by to nemalo zásadný vplyv). Fantázia autora sa vo fantastike môže rozbehnúť prakticky neobmedzene. Jediné hranice sú hranice logiky, ktorá sa viaže k danému svetu, jeho princípom a zákonitostiam, k daným postavám a ich povahe, k príbehu.

Fantastika zahŕňa tri hlavné žánre: science fiction, teda vedeckú fantastiku (kam patria napríklad témy kontaktov s mimozemšťanmi, vesmírne lety, prevratné vedecké objavy a pokusy, časové slučky atď.), fantasy alebo fantazijnú literatúru (sem radíme napríklad témy mágie a čarodejníkov, vlkodlakov, upírov a iných nadprirodzených bytostí, ale aj magické brány do iných svetov, magické predmety a pod.) a horor (zvyčajnou témou sú tu príšery, vraždiaci mutanti, duchovia, zombie a i.). Každá skupina združuje množstvo podžánrov; väčšinu z nich je možné kombinovať s inými žánrami fantastiky alebo aj mimo fantastiku. Autor aj čitateľ si teda rozhodne má z čoho vyberať.

Podľa prehľadu slovenskej literárnej fantastiky, ktorý od roku 2013 každoročne uverejňujeme na portáli Fandom.sk, vychádza na Slovensku každoročne 20 až 35 kníh v žánroch fantastiky od domácich autorov, pričom každý rok toto číslo stúpa. V roku 2019 to bolo 35 kníh, za rok 2020 k dnešnému dňu evidujeme 23 knižných titulov (update 1/2021: 38 knižných titulov). Tento počet je pravdepodobne vyšší, keďže nie je v našich silách dosledovať všetky knihy, najmä pokiaľ sa v anotáciách a opisoch neuvádza žáner.

Čitateľom fantastiky je známy fakt, že na Slovensku máme vydavateľstvá, ktoré vnímame ako špecializované, pretože veľkú časť svojej produkcie venujú vydávaniu domácej slovenskej fantastiky – Artis Omnis a Hydra. Domácu fantastiku vydáva aj Art Floyd, Marenčin, Enribook a Elist, ale aj Slovart, Ikar, Albatros a iné. Máme niekoľko slovenských internetových denníkov, ktoré sa obsahovo zameriavajú na fantastické dianie, niektoré fungujú už viac ako 20 rokov (Fandom.sk, Scifi.sk). Máme literárne súťaže zamerané na fantastickú tvorbu domácich autorov, mali sme aj pravidelne vychádzajúce časopisy (Fantázia, Jupiter – ten vychádza stále, i keď nepravidelne). Mohlo by sa teda zdať, že domáca fantastika prežíva zlaté časy.

V skutočnosti sa niektoré vydavateľstvá vyhýbajú označeniu knihy pojmom „fantastika“. Radšej použijú výrazy ako „nadčasový príbeh“, „vizionársky román“ alebo „magické rozprávanie“. Napriek pochvalným recenziám v médiách, na odborných fórach a pozitívnym hodnoteniam na e-shopoch sa, okrem pár výnimiek, slovenských knižných titulov v žánroch fantastiky predá len pár desiatok, v lepšom prípade stoviek kusov.

Prečo je tomu tak, sme sa pokúsili zistiť v našej ankete.


Výsledky ankety

Pri spracovaní výsledkov ankety sa objavila prvá zaujímavosť – možnosť vyjadriť sa vlastnými slovami v ankete využili nielen tí, ktorí odpovedali, prečo nekupujú slovenskú fantastiku, ale aj tí, ktorí odpovedali, že ju kupujú. To je ale jeden z mála potešujúcich výsledkov tejto ankety.

Ostatné výsledky takým dôvodom pre radosť nie sú.

  • Najpočetnejšou skupinou čitateľov – 46 % – boli tí, ktorí si vybrali odpoveď kupujem si knihy slovenských autorov. Je to však menej ako polovica z celkového počtu odpovedajúcich. Keďže anketa sa šírila predovšetkým medzi čitateľmi fantastiky, je zarážajúce, že viac ako polovica z nich knihy domácich autorov nekupuje.
  • Na vysokú cenu sťažovali 2 %.
  • Na zlú predchádzajúcu skúsenosť 3 %.
  • Veľkú konkurenciu v podobe zahraničných bestsellerov a známych autorov uviedlo 19 %.
  • 5 % nezaujal vizuál ani obsah knihy.
  • Rovnako 5 % počet uviedol, že nepozná autora/autorku.
  • 20 % napísalo iba vlastnú odpoveď (iné).
  • K tým, ktorí napísali vlastnú odpoveď, sa pridalo ďalších 16 % z celkového počtu, ktorí síce zvolili jeden ponúkaných dôvodov, prečo nekupujú slovenskú fantastiku, ale bližšie to rozviedli v priestore pre vlastnú odpoveď. K nim sa pridáva ešte 17 % čitateľov z celkového počtu, ktorí síce vybrali odpoveď, že slovenskú fantastiku kupujú, ale tiež uviedli svoje postoje detailnejšie v okienku pre vlastnú odpoveď. Podrobnejšie teda vyjadrilo svoj názor 53 % z celkového počtu, čiže viac než polovica čitateľov.

Samostatná kapitola – názory čitateľov

Vlastné odpovede čitateľov, tých, ktorí domácu fantastiku nekupujú, ale aj tých, ktorí ju kupujú, sú pestrou studnicou názorov. Značná časť z nich je konštruktívna a mohla by pomôcť trochu osvetliť túto problematiku.

Viacerí z tých, ktorí domácu fantastiku nekupujú, sa vyslovili, že dôvodom je kombinácia všetkých uvedených faktorov. Niektorí domácu fantastiku odmietajú, lebo je pre nich neznáma, ale ani sa s ňou nechcú zoznámiť.

Niektorí čitatelia pred našou anketou ani netušili o existencii domácej literárnej fantastiky. S nimi súvisí skupina, podľa ktorej domáca fantastika nie je dostatočne propagovaná. Viacerí sa zhodli na tom, že časť viny na tom nesú aj samotné kníhkupectvá, vrátane e-shopov, pretože fantastiku domácich autorov nevystavujú na dobrých miestach a e-shopy neponúkajú domácu fantastiku ako odporúčanú. Ďalším postrehom je, že mnohé kníhkupectvá a e-shopy dokonca domácu fantastiku zaraďujú do priečinkov nesprávne. Čitatelia potom tieto knihy nevidia, ani keď ich hľadajú, tým pádom ich nekúpia. Nefunguje tu teda komunikácia medzi vydavateľom a kníhkupcom. Čitateľ by mohol byť v tomto nápomocný, keby sa o knihu zaujímal. Ak sa o knihu zaujíma viac čitateľov, kníhkupec ju vystaví na viditeľnejšie miesto. Ale ak čitateľ o knihe nevie, ako sa môže o ňu zaujímať? Zdá sa, že súčinnosť viacerých foriem propagácie je viac než žiaduca. Zaujímavým nápadom bolo zaviesť označovanie kníh slovenských autorov, podobne, ako napríklad na potravinárskych výrobkoch.

Z tých, ktorí slovenskú fantastiku vyskúšali a už ju nekupujú, sa väčšina sťažuje na slabú kvalitu, plytkosť, neoriginálnosť textu, ale aj na nezaujímavé, dokonca odpudivé obálky. Niektorí sa vyjadrili, že nekúpia knižku, o ktorej vedia, že je dobrá, ak nemá peknú obálku. Čitatelia tiež vyslovili nedôveru k prvotinám ešte neznámych autorov.

V odpovediach u čitateľov, ktorí slovenskú fantastiku poznajú a čítajú, sa v opakovali známe mená – predovšetkým Juraj Červenák, Jozef Karika, potom Alexandra Pavelková. Čitatelia spomenuli, že čítali a pozitívne vnímajú aj Janu Plauchovú, Štefana Konkola, Henricha Hujberta, Marka E. Pochu, Janka Išu, Martina Juríka, Dušana Fabiana, dokonca aj novinky od Lívie Hlavačkovej a Richarda Brenkuša. Pozitívne hodnotili aj antológie a zborníky (Fantázia, Čas hrdinov a i.). V tejto skupine sa objavili aj protinázory, že slovenská fantastika je schopná svojou kvalitou konkurovať zahraničnej.


Poučme sa na chybách a hľadajme cesty

Pripomeňme si, že za posledné desaťročie u nás vychádza ročne približne 30 domácich titulov žánrov fantastiky. Dvaja najplodnejší autori Juraj Červenák a Jozef Karika sa ale venujú aj iným žánrom a hoci majú pomerne veľkú čitateľskú základňu z radov fanúšikov fantastiky, širokú popularitu im prinášajú najmä knihy, ktoré sa neprofilujú ako fantastika. Ostatní autori, ktorí boli medzi účastníkmi ankety vnímaní pozitívne, publikujú málo alebo sporadicky. S akými domácimi knihami žánrov fantastiky majú teda čitatelia negatívnu skúsenosť?

Pár z nich čitatelia spomenuli konkrétne, na negatívny postoj k slovenskej fantastike je to však málo. Zo širšieho hľadiska sa môžeme domnievať, že jednou z príčin negatívnych čitateľských skúseností by mohol byť momentálny trend vydávania kníh vlastným nákladom, prípadne so spolufinancova­ním, či už vlastným, alebo s pomocou rôznych crowdfundingových kampaní. Skúsenosti nás poučili, že takto sa na knižné pulty popri kvalitných dielach dostávajú aj knihy, ktoré by vyjsť nemali alebo by mali vyjsť až po dôkladnom prepracovaní. Často pri týchto knihách zároveň zreteľne chýba práca redaktora a korektora. V prípade crowdfundingu si síce autor vopred zabezpečí čitateľskú bázu, ak však svoje publikum vo výsledku sklame, táto skúsenosť zrejme negatívne ovplyvní nákupné rozhodovanie participujúceho čitateľa v budúcnosti.

Problém unáhleného uvedenia knihy na trh však nie je len „výsadou“ domácej fantastiky. V posledných rokoch sa objavuje stále viac zahraničnej literatúry, vrátane výborných titulov, pri ktorých sa čitatelia sťažujú na odfláknutý preklad a nedostatočné korektúry textu. Natíska sa myšlienka, že príčinou je „naháňanie sa“ vydavateľov a ich snaha prísť na trh s knihou v slovenskom preklade predtým, ako slovenské knižné pulty zaplaví český preklad knihy, prípadne stihnúť momentálnu vlnu popularity, ak podľa knihy vznikol aktuálny film alebo seriál. Tieto tituly zvyčajne sprevádza masívna reklamná kampaň, a ak čitateľ nalákaný reklamou nie je s knihou spokojný, po fantastike mnohokrát už ani nesiahne.

Na základe výsledkov ankety by sme teda na otázku, prečo Slováci nekupujú slovenskú fantastiku, mohli dať teoreticky dve odpovede: nedostatočná kvalita a nedostatočný marketing. Problém je však oveľa zložitejší.

Niečo o kvalite slovenských fantastických textov a protichodných názorov na ňu sme si povedali vyššie. Priblížme si teda problematiku z hľadiska marketingu. Štyri základné zložky marketingového mixu sú produkt, cena, miesto a propagácia.

Zoberme si knihu ako produkt: Keď sa pozrieme na rebríčky knižných bestsellerov, tak by sme mohli vysloviť a skúmať hypotézu, že na Slovensku sa predávajú knihy tohto typu:

  1. darčekové knihy, ktoré sa nečítajú (politické a smotánkové témy, kuchárky)
  2. darčekové knihy, ktoré sa čítajú, pretože ich každý pozná, pretože vyšli už mnohokrát
  3. knihy s globálnou propagáciou, na ktorej sa stačí priživiť (young adult)
  4. jednoduché a lacné knihy (harlekýnky a pod.).

Samozrejme, aj pár výnimiek, ktoré skresľujú štatistiky. Pritom ani výborná, pekná kniha darčekového charakteru sa nepredá sama, ale treba ju aktívne, a teda nie lacno, propagovať. „Samopredaj“ môže fungovať v kamennom kníhkupectve, hlavne pred Vianocami, ale na e-shope kniha zapadne medzi ostatné. Preto je momentálny trend vydávať tituly, kde už neplatia autorské práva. Sú známe, lacné a sú vhodné ako darček.

Od čoho sa odvíja cena? Predstavme si sami seba v úlohe vydavateľa. Vydávame knihu, pri ktorej koncová cena bude 20 eur. Je to síce nereálna suma za domácu scifi alebo fantasy knižku, ale lepšie sa nám s ňou bude počítať. Pri náklade 1 000 kusov výtlačkov musíme rátať s najmenej takýmito nákladmi: 2 000 € na DPH, 4 400 € na výrobu, 10 000 € na obchodnú maržu, 600 € na daň z príjmov. Teda aj keby sme okamžite predali celý náklad, naše výnosy by boli len 3 000 eur, a to sme ešte neuvažovali o honorári pre autora. Pritom okamžitý predaj je science fiction, zato veľkú časť nákladov máme reálne hneď. Výnosy však v skutočnosti plynú počas nasledujúcich mesiacov, prípadne rokov.

Propagácia je drahá. Pri malom náklade knihy sa neoplatí ani za najpriaznivejších okolností. Malé vydavateľstvá si teda musia hľadať lacnejšie spôsoby, ako spropagovať svoje knihy, ktoré však nezasiahnu také široké publikum, ako by si priali. Veľkým vydavateľstvám by mal pomôcť vlastný e-shop, aj keď nie všetci vydavatelia sú s tým uzrozumení.

Stanovme si teda, že máme napríklad maximálne 3 eurá na jeden kus knihy na propagáciu (viď hrubý rozpočet vyššie). Každá kampaň má pritom obrovské štartovacie výdavky, ku ktorým treba prirátať už nie taký nákladný dojazd, udržiavanie povedomia publika o knihe. Pomalý titul (ktorý nie je viazaný na nejakú aktuálnu udalosť) potrebuje dojazd. Ak necháme kampaň vychladnúť, publikum zabudne, a kampaň treba začať odznova, s obrovskými nákladmi. Teda ak napríklad autor napíše výbornú knihu (alebo prvý diel trilógie), ktorá sa vypredá a publikum sa „nažhaví“ na ďalšie knihy, mala by ďalšia kniha prísť čím skôr. Ale ak sa autor na niekoľko rokov odmlčí, ak príde s ďalšou knihou po dlhšom čase, treba vybudovať novú kampaň. Okrem toho, pri malom trhu a malom počte vydaných kusov máme pri každom titule len ten obrovský štartovací výdavok, dojazd nestihne nastať, pretože slovenský trh je naň príliš malý. Pre porovnanie, oproti nášmu majú Česi troj- až štvornásobný trh, Poliaci desaťnásobný.

Preto je výhodnejšie investovať do knihy, ktorá má slovenskú tematiku, čitateľovi pripadá familiárna, a tým pádom je vhodná ako darček. Nájdete ju v každej obývačke, bez ohľadu na to, či ju ľudia čítajú alebo nečítajú. Z toho dôvodu je aj predaj e-kníh menej rizikový len na prvý pohľad. V skutočnosti je výnos z predaja e-kníh oveľa nižší, ako sa všeobecne predpokladá, lebo e-knihy sa prioritne kupujú za účelom čítania, nie darovania. A práve preto v prípade tlačených kníh obrovskú úlohu zohráva obálka. Obal predáva a pekná (hoci nie nevyhnutne dobrá) kniha sa daruje a prijme ako dar oveľa ľahšie ako dobrá kniha so škaredou obálkou.

umiestnení knihy v kníhkupectve alebo na e-shope sme hovorili vyššie. Buďme úprimní: máločo nahradí fakt, keď je kniha umiestnená na stojane priamo oproti dverám kníhkupectva. Podobne pôsobí aj článok o knihe alebo jej autorovi v mienkotvornom či známom bulvárnom denníku. Ale ani jedno ani druhé nie je lacné či jednoduché dosiahnuť.

Čo teda zostáva malým vydavateľstvám, ktoré chcú vydávať dobrú pôvodnú slovenskú fantastiku a nepoložiť sa? Majú recyklovať kuchárky, kde varia televízne celebrity a na obálkach budú lákavé fotky jedál? Majú investovať do známeho autora, ktorý sa „predá sám“? Majú potom zisk použiť na vydávanie kvalitných kníh, hoci tie sa predávať nebudú? Na takýto postoj treba značnú dávku altruizmu, a ten zvyčajne dlho nevydrží, pretože aj vydavateľstvá musia žiť.

V každom prípade sa problém vydávania domácej fantastiky na Slovensku ukazuje ako oveľa zložitejší, než sme pri tvorbe ankety dúfali. A pravdepodobne sa tento problém netýka iba domácej fantastiky.

Viac návrhov a riešení by možno prinieslo, keby sa tejto téme venovala nejaká diplomová alebo dizertačná práca – v prípade záujmu sme ochotní na takej téme spolupracovať.


Na záver tejto dlhšej polemiky by sme chceli poďakovať všetkým, ktorí sa aktívne zapojili do našej ankety a zároveň oznámiť mená dvoch výhercov knihy Satamaranga od Richarda Brenkuša. Sú nimi Eva Sádecká a Peter Cimbák a ak do anketového formulára uviedli správnu adresu, čoskoro môžu očakávať balíček s odmenou.

Prajeme veľa dobrej fantastiky. Aj domácej.


Súvisiace linky

Anketa: Kupujete slovenskú fantastiku?

Prehľad slovenskej literárnej fantastiky 2013 – 2020

Fanastické literárne súťaže


Publicistka Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už štvrťstoročie. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej preposlednou knihou v slovenčine je zbierka scifi a urban fantasy poviedok Medzi nami, ktorá v roku 2016 získala ako dosiaľ jediná žánrová kniha titul Kniha roka TM, a zatiaľ poslednou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá vyhrala v ankete Fanastická kniha roka 2019. Pod týmto linkom nájdete články od Alexandry Pavelkovej na Fandom.sk.



15. decembra 2020
Alexandra Pavelková