 |
Ďalšia nálož deväťdesiatkového Batmana. Tentokrát rovno v trojici príbehov.
Aby nebola jar 2024 príliš optimistická a bezstarostná, objavila sa počas nej na našom trhu nová, riadne ponurá (a samozrejme pochmúrna… a temná) edícia vydavateľstva CREW. Nazvaná výstižne, hoc trochu zdĺhavo.
Batman – Legendy Temného rytíře.
Prvým príspevkom do danej témy sa stal komiks Jed. Potom k nám zavítala jeseň 2024 a s ňou druhý zväzok Tváře a další příběhy. Edícia sa má sústrediť na batmanovské komiksy, ktoré v 90. rokoch vychádzali v USA v sérii Legends of the Dark Knight. Ako už názov napovedá, tentoraz sa nedočkáme jedného uceleného komiksu, ale jedného hlavného (nazvaného Tváře), ku ktorému vydavateľ „dodatočne“ prilepil dva kratšie.
V Tvářích sa my a Batman stretávame zoči-voči rozdvojenej tvári a aj rozdvojenému charakteru legendárneho Two-Facea. I v iných súperoch sa Temný rytier snaží vidieť chybujúcich ľudí a nie stopercentné záporné kreatúry, ale u tohto pána je situácia špecifická. Two-Face kedysi, ešte ako Harvey Dent, patril medzi to najlepšie, čo bol Gotham schopný vyprodukovať. Odvážny, predvídavý a múdry prokurátor neváhal nasadiť svoj vlastný krk v boji proti organizovanej kriminalite prostredníctvom zákonov a paragrafov. To je niečo, čoho sa svet zločinu bojí istým spôsobom viac ako toho, že ho v noci prepadne chlap v kostýme netopiera a vybúcha mu sklad ilegálneho obchodu so zbraňami. Túto myšlienku mimochodom veľmi pekne spracoval filmový hit Christophera Nolana Temný rytier, kde statočného právnika stvárnil Aaron Eckhart. O to bol jeho pád tragickejší a smutnejší.
Keďže na tomto albume sa podieľalo viacero ilustrátorov, nie každého štýl musí nutne sedieť komplet celej čitateľskej obci. Príbeh Tváře nakreslil a zároveň napísal Matt Wagner (Terminátor Omnibus 1, Sandman). Zaujímavá je jeho neochota kresliť „konkrétne“ tváre, takže miestami vyzerajú skôr ako rozmazané karikatúry s nejasnými avantgardnými črtami, keď nedokážete poriadne určiť ani len to, koľko majú uší, nosných dierok, prípadne očí. Nie všetkým sa to musí samozrejme páčiť. Niekto naopak ocení, že si mohol prečítať batmanovku so svojským vizuálom, čo – nalejme si guána –, sa nestáva zas až tak často. Kresba je to antimainstreamová, povedzme… umelecká… a nepekná?
Realistickejším štýlom je nakreslený príbeh č. 2 nazvaný Rodina. Pochádza z pera Jamesa D. Hundalla a ilustroval ju Brent Anderson (A zrodí se hvězdy…, Komiks pro Ukrajinu). V exotickom dobrodružstve Batman opúšťa pohodlné, známe gothamské ulice a dostáva sa do preňho atypického pralesného prostredia. Autori pracujú s myšlienkou, že je to vskutku úctyhodne prispôsobivý muž, takže miestna džungľa čoskoro bude mať nového predátora. Okrem toho ilustrátor operuje s tieňmi, ktoré Batman rafinovane využíva vo svoj prospech. Niekedy si okienko musíte pozrieť dva razy, aby ste si všimli, kde je ukrytý. Zločinci, ktorí mu stoja v ceste, si taký luxus dovoliť nemôžu a zostáva po nich len vystrašený výkrik.
Aj keď si menej skúsení čitatelia myslia, že všetky netopierove adventúry sa odohrávajú v Gothame, v skutočnosti sa odjakživa rád pohyboval aj na rôznych iných miestach planéty Zem. Motív domaseda žiaľ podporujú aj filmári; 97 % seriálov a filmov sa dohráva naozaj práve v Gothame. Jednu z mála výnimiek predstavuje spomínaný Nolanov film, kde Christian Bale alias Batman navštívi Hongkong.
Prvé dva príbehy sa halia do tajomných tieňov a náznakov, prenechávajú dostatok priestoru pre čitateľovu predstavivosť. Pod tretím, posledným, je podpísaný Alan Grant (Batman/Soudce Dredd). A ten sa teda nehalí do ničoho. Kevin O´Neill (Mooreova kultovka Liga výjimečných) ho nakreslil štýlom, ktorý by sme azda mohli prirovnať ku karikatúre. Ako keby hračkárstvo na námestí vo vašom meste muselo behom noci prejsť rekonštrukciou, ale na tento úkon by si majiteľ nechtiac najal osobu pod vplyvom alkoholu, ktorá ledva stojí na nohách, a keď ráno vojde dnu prvé dieťa, zostane v úprimnom šoku. Platí tu to, čo pri prvom príbehu: niekomu to sadne, iný tomu nepríde na chuť a vyložene to odmietne. Určite je to ale dačo iné, než sme u Batmana bežne zvyknutí. Niekedy je fajn užiť si (alebo sa aspoň pokúsiť užiť si) vizuálny experiment. Scenáristicky je to oddychová kuriózna „sranda“. Hlavné slovo síce majú drogy, čo v tých časoch bolo v komiksoch časté (Doctor Justice v 90. rokoch u nás vychádzajúci na pokračovanie v Pifovi, Cloak a Daggerová, Batman: Jed, na droge zvanej venom ostatne frčal aj jeho slávny protivník Bane atď.). Tentokrát sa však nerieši stav spoločnosti bojujúcej proti drogám a nepitvá sa ani psychika drogovo závislého človeka. Drogy sú tu len zámienkou pre rozpútanie zástupu kuriozít a pračudesností v čele s mini-Batmanom z alternatívneho kozmu.
Spoločným menovateľom troch príbehov je, že pochádzajú z prvej polovice deväťdesiatych rokov. To bol čas, keď do superhrdinského komiksu začali nenávratne prenikať pokusy o realistické uzemnenie a v uveriteľnú „špinavosť“ (kuriózny tretí príbeh predstavuje výnimku potvrdzujúcu pravidlo). Batman bojoval proti čoraz „obyčajnejším“ nepriateľom, čo pridávalo na napätí a ponurej, neraz výslovne noirovej atmosfére. Podnikal naturalistické výsluchy polapených zločincov. Vyskytlo sa len zopár prežitkov: namiesto kostýmu pripomínajúceho ako noc čierne nepriestrelné brnenie vtedy Báťo nosil legínovo-teplákovú sivo-čiernu súpravu.
Určite by bolo fajn aspoň jednostranové úvodné slovo zo strany vydavateľa, ktorým by nám ozrejmil, z akých dôvodov sa práve tieto príbehy rozhodol zaradiť do výberu, respektíve by ich krátkou lekciou z histórie zasadil do širšieho Batmanovho kontextu. Ďalším mínusom je, že na scenároch je občas poznať zub času. Z dnešného pohľadu je archaické (alebo aké) skonštatovanie, že v Európe sú bežné freak show. Je to pokus o vtip alebo si skutočne mysleli, že 90. roky sa v Európe niesli v znamení stredoveku? Alebo: Batman vie, že na osobu X bude možno spáchaný atentát a aj sa vyskytuje na mieste budúceho aktu, ale vražde nedokáže zabrániť a neunúva sa to ani vopred konzultovať s bezpečnostnými zložkami. Ich zástupca reaguje flegmaticky, štýlom: „No, hmm, tak čo už, veď to hádam nebol jediný chirurg v meste, je to síce smutné, ale ideme ďalej, kto si dá čokodonut?“
Naopak, v mnohých momentoch ponúkol scenárista zaujímavý nápad, ktorý sa osvedčil do takej miery, že ho neskôr kopírovali iní. Napríklad Ed Brubaker opajcoval koncept šialeného záporáka likvidujúceho isté skupiny ľudí, pričom ich identitu Batman pozná, napriek tomu nie vždy dokáže zabrániť ich drastickému úmrtiu (viď. jeho Muž, který se směje o prvom útoku Jokera na Gotham). Edícia Batman – Legendy Temného rytíře sa nemôže pochváliť ktovieako prepracovaným vzhľadom (tenšie paperbacky bez bonusov), na druhej strane môžeme byť radi, že sa u nás aspoň takouto „nízkorozpočtovejšou“ formou konečne poriadne dopĺňa základné komiksové batmanovské vzdelanie z deväťdesiatych rokov. Tretí príbeh nemusí sedieť každému, ale i v tejto pestrosti spočíva krása albumu Tváře a další příběhy.
Hodnotenie: 70 %
Batman – Legendy Temného rytíře: Tváře a jiné příběhy
(orig.: Batman: Legends of the Dark Knight: Faces; Family; Legends of the Dark
Mite )
Autori: Alan Grant, James Hudnall, Matt Wagner
Vydavateľstvo: CREW
Rok vydania: 2024
Ilustrácie: Brent Anderson, Kevin O´Neill, Matt Wagner
Jazyk: český
Preklad: Kateřina Tichá
Počet strán: 144
Väzba: lepená v mäkkých doskách
ISBN: 978–80–7679–612–6
Recenzent Ivan Kučera je pod prezývkou Tron aktívny na stránkach CSFD.cz. Ivana Kučeru poznáme aj ako autora knihy Obchádza nás temnota, na ktorú tu máme recenziu, a najnovšie aj hororu Prasa, na ktorý tu máme tiež recenziu a môžete si ho kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link.
Pod týmto linkom nájdete články od Ivana Kučeru na Fandom.sk.