Recenzia: Black Widow (film)

Black Widow

Asi je to obraz dnešnej doby, že najkonzistentnejšia sólovka z univerza Avengers prišla doslova po funuse.

Vráťme sa ale pár rokov dozadu, do čias Občianskej vojny, keď sa tím Avengerov rozdelil na tých za Tonyho a tých za Steva. Nataša Romanovová mala odjakživa k autoritám svojský postoj a tak nečudo, že ju po podpise Sokovijskej dohody čakajú horúce chvíle. Lenže špeciálne ozbrojené zložky Spojených štátov, ktoré jej dýchajú na chrbát, sú len taká drobná nepríjemnosť. Aspoň v porovnaní s tým, keď sa pár kostier z vašej prepchatej skrine začne vehementne driapať von.

Vráťme sa ale ešte viac do minulosti. Nataša bola kedysi malým dievčaťom, ktoré malo ešte menšiu sestru. A tiež milujúcu maminku a otecka, ktorí svojim deťom odmalička vštepovali, že život nie je períčko, ale poriadne ťažká perina.

Lenže to všetko bola lož. Domov, rodina – a možno aj láska. Z Nataše a Jeleny sa stanú neľútostné, zato vysoko kvalifikované superzabijáčky. Kým staršia z bývalých sestier našla pre svoje hlboko ukryté emócie opatrné útočisko v kolektíve Avengerov, mladšia zapadne medzi ostatné čierne vdovy a poctivo si vykonáva pracovné povinnosti všade, kam ju pošlú. Ale iba do chvíle, kým neprehliadne a nezistí, že aj skvele fungujúca organizácia, ktorá jej nahrádza domov, je založená na samých klamstvách. A ovládaní mysle.

Obe nesestry čaká bolestivá cesta. Na nej musia odkryť ďalšie a ďalšie vrstvy lží, pričom niektoré z klamstiev sú toľkokrát pokrútené, že je tu snáď šanca, malá nádej, že by v skutočnosti mohli byť aj pravdou. Ale čo je vlastne cieľom tejto cesty? Spravodlivosť? Sloboda? Poznanie? Alebo predsa len… niečo komornejšie, intímnejšie, niečo, po čom túži každý dýchajúci človek – aby niekde existoval niekto, komu na nás aspoň trochu záleží?

Black Widow je rodinný film. Rodinná idylka z expozície je síce už v úvodných titulkoch roztrhaná na franforce, ale o rodinné putá, alebo prinajmenšom niečo, čo by sa s prižmúrením oboch očí dalo ľudským putom nazvať, vo filme ide predovšetkým. Samozrejme, aj o zápletku s ovládaním mysle a o všetky tie veľkolepé naháňačky, skákačky, strieľačky a bitky s ňou súvisiace. Lebo rukolapnej akcie je vo filme neúrekom. Samozrejme, je to akcia dievčenská, takže hoci hrdinky útŕžia nerátaných, na mejkap to má pramalý vplyv.

Tento film má mnoho pozitív, ale aj negatív. Najväčším negatívom je logika hlavnej zápletky a jej riešenie. Mám pochybnosti o tom, že je také jednoduché v jedinom okamihu prehodiť výhybku a otočiť celý komplex myšlienok, pocitov, cieľov, vedomostí a skúseností, ktoré tvoria ľudskú osobnosť, opačným smerom. Neverím, že by sa v tom množstve nenašiel ani jeden, kto by vo svojej práci nenašiel potešenie. Na druhej strane, modelová postava Jeleny zvládla niekoľkonásobný prerod s takým neochvejným stoicizmom (a suchým humorom), že jej Nataša a my ostatní môžeme len závidieť. Preto je výborné, že celý film ťahajú práve tieto dve baby. Navyše, pri pohľade na Florence Pugh je jasné, že by sama utiahla aj vagón takýchto filmov.

Oceniť treba aj výpravu. Okrem lietajúcich strojov, konštrukcií, lavín, bežných superhrdinských kostýmov a jednej super vesty s mnohými praktickými vreckami, si všimneme najmä krajčírky s vlasmi, ktoré tu očividne súťažili v kategórii vrkočov a všetky vyhrali. Milý je aj nadhľad, s akým si film robí srandu z komiksových klišé, ako napríklad superheroine landing. Alebo pri finálnej bitke: padačka ruského parku svojou dĺžkou a napínavosťou skoro tromfla aj padajúce auto v Spielbergovom Jurskom parku.

Negatívom je fakt, že hoci ide o komiksovú adaptáciu, vo filme nehrá žiadny pekný chlap. Samozrejme, je tu Crimson Dynamo (Moskva), pupkatý a zarastený agent Alexej, ktorý trvá na svojom superhrdinskom mene Red Guardian a z ktorého ruský prízvuk odkvapkáva rovnako ako pot a smrad. Zato pekných a vrtkých dievčeniec je tu ako maku. Režisérka mohla zapnúť trochu empatie a dožičiť aj nám, hetero slabšiemu pohlaviu. Trebárs nejakého fešného záporáka. Ale nie. Taskmaster sa za záporáka ani fešáka nedá považovať a ten skutočný záporák je odporný slizký spuchnutý had, pri ktorom si odgrcne každá s trochou ženských skúseností. Pozitívom je, že napríklad kérky Red Guardiana (David Harbour) sú veľmi inšpiratívne a keby sa pôvodu každej z nich venovala jedna epizóda, určite by vydali na námet celého seriálu. Komediálna postava (pri Harbourovi ťažko hovoriť o postavičke) jediného ruského superhrdinu trochu otupuje ostrie faktu, že Black Widow je veľmi vážny film. Pomedzi všetko to technologicko-politicko-akčné dekoratívne pozlátko nepokryto hovorí o závažných veciach. O takých, pred ktorými sa snažíme zakrývať oči v reálnom živote, pokiaľ sa netýkajú priamo nás: o zneužívaní detí, o obchode s bielym mäsom, o ovládaní druhých. „Najdostupnejšia komodita na svete sú dievčatá,“ povie jedna z postáv. Posthumózny film o Čiernej vdove sa tým priblížil nepríjemnej realite viac než ktorýkoľvek iný z predchádzajúcich Avengerov. A to môže byť pre diváka, ktorý sa chce iba zabaviť na farbistej jazde plnej výbuchov, naháňačiek, obtiahnutých kostýmov a trefných hlášok, hlavné negatívum filmu.

Black Widow definuje teóriu mužského a ženského hrdinstva priam ukážkovo: Hrdina zachráni svet a popri tom si nájde lásku. Hrdinka hľadá svoju lásku a popri tom zachráni svet. Je na každom z nás, čo si z filmu vyberieme. Ak sa nebudeme zamýšľať nad niektorými logickými nezrovnalosťami, dve hodinky aj dáke drobné nám zbehnú veľmi rýchlo a ostane chuť aj na opakované pozretie. A ak by ste Meline (Rachel Weisz) na otázku: „Podarilo sa ti po tom všetkom zachovať si srdce?“ odpovedali kladne, tak vás to miestami za srdce aj chytí.


Black Widow

Žáner: scifi, akčný, dobrodružný
Výroba: USA, rok výroby 2021, dĺžka 134 min
Réžia: Cate Shortland
Predloha: Stan Lee (komiks), Don Heck (komiks), Don Rico (komiks)
Scenár: Ned Benson, Jac Schaeffer, Eric Pearson
Kamera: Gabriel Beristain
Hudba: Lorne Balfe
Hrajú: Scarlett Johansson, Florence Pugh, Rachel Weisz, David Harbour, Ray Winstone, Ever Anderson, Violet McGraw, O.T. Fagbenle, William Hurt a ďalší.


Súvisiace články

Recenzia – Avengers: Endgame

Recenzia – Avengers: Nekonečná vojna

Recenzia: Čierny panter

Recenzia – Thor: Ragnarok

Recenzia: Strážcovia galaxie 2

Recenzia: Doctor Strange

Recenzia – Captain America: Občianska vojna

Recenzia: Ant-man

Recenzia – Avengers: Vek Ultrona – čas hrdinov

Recenzia – Avengers: Vek Ultrona

Recenzia: Strážcovia Galaxie

Recenzia – Captain America: Zimný vojak

Recenzia: Thor 2: Temný svet

Avengers: Pomstitelia sa mstia a popri tom zabávajú diváka

Zelený pan Hyde


Recenzentka Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už štvrťstoročie. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej predposlednou knihou v slovenčine je zbierka scifi a urban fantasy poviedok Medzi nami, ktorá v roku 2016 získala ako dosiaľ jediná žánrová kniha titul Kniha roka TM, a zatiaľ poslednou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá je dostupná aj ako audiokniha. Pod týmto linkom nájdete články od Alexandry Pavelkovej na Fandom.sk.


20. júla 2021
Alexandra Pavelková
Zdroj informácií