Ukážka z knihy – Peter Diko: Mladá Vlčica

Peter Diko - Mladá Vlčica

Prednedávnom sme predstavili román slovenského autora Petra Dika s názvom Mladá Vlčica. Dnes vám prínášame z tejto knihy pretkanej intrigami a mágiou dlhšiu ukážku.


Anotácia

Príbeh odkrýva cestu mladučkej princeznej Desany, ktorá sa snaží presvedčiť kráľa Velemira, ale aj celú ríšu, že je hodná byť následníčkou trónu. Nechce byť len nevestou pre vybraného nového panovníka, ale sama chce byť kráľovnou.

V ceste jej stoja nepriaznivé udalosti v kráľovstve, ale aj radca Belis. Neznámy nepriateľ postupne odkrýva karty a aj svoju identitu. Desana nájde silnú oporu v jej ochrancovi, záhadnom Vlkovi. Spoločne čelia intrigám na dvore, nástrahám čarodejov a hroziacej vojne. Z maličkého dievčaťa sa stáva nebezpečná mladá vlčica.

Román je pokračovaním Šťastia naivných, v ktorom mal čitateľ možnosť zoznámiť sa s niektorými postavami a Meérskou ríšou. Rozvinie osudy hrdinov, odhalí zložitejšiu zápletku a nevynechá ani magický artefakt ukrytý v Roste.


Ukážka z knihy

Vlk urobil na mladú princeznú dojem. Žiadna prehnaná podriadenosť pred kráľom. Presne odhadol mieru priamosti kam až môže zájsť, aby ho neurazil, ale zároveň prejavil aj poslušnosť. Ignorovaním Belisa si u nej šplhol, aj keď si tým hneď nezískal jej dôveru. Radca už mal pokus dosadiť svojho špióna ako jej ochrancu. Cítila ale, že tento je iný ako ostatní. To ale neznamená, že mu jeho úlohu uľahčí.

Zjavil sa v podvečer. Umytý, oholený a v tunike, ktorá mu umožňovala nosiť meč, čo aj hneď využil. Zrazu vyzeral takmer vznešene. V lepšom oblečení by určite pôsobil ako šľachtic.

Letmo jej kývol na pozdrav a hneď začal ráznym krokom preskúmavať jej komnaty. Ani sa len nesnažil byť diskrétny. Bez ostychu otvoril jej skrine a skúmal, či za nimi nie je tajný priechod. Išlo ju poraziť od jedu. Nadávala mu do drzých a tupých vojakov. Vlk ignoroval jej hromženie a bez slova si prezeral miestnosti. Presvedčil sa, ako sú zabezpečené vstupy do jej priestorov. Boli štyri a pri troch z nich boli dvojčlenné hliadky. Dvojo dverí ústilo na jednu chodbu, preto ich strážila len jedna hliadka. Každej sa spýtal, či vedia kto je a nariadil im, aby ho informovali, ak princezna opustí svoje komnaty bez neho. Všetci poslušne súhlasili a s pobavením sledovali jej rozhorčenie.

Konečne skončil prehliadku. Jemným postrkovaním vypoklonkoval z miestnosti jej dôverníčku Ľudku. Zavrel za ňou dvere a zostali sami. Pozerali si do očí. Dve silné individuality. Dievča, červené v tvári a plné zlosti, oproti nej pokojný vojak s ľadovým pohľadom. Prerušila mlčanie ako prvá, hlasom plným hnevu, ale nie kriku.

„Ako sa opovažuješ…“

„Prepáčte,“ prerušil ju.

Toto vážne nečakala a stíchla. Vlk pokračoval.

„Musel som si prezrieť vaše izby, viete to. O mojom neokrôchanom spôsobe sa bude veľa hovoriť. Všetky stráže ma takto rýchlo spoznajú a uľahčí mi to pohyb po hrade a asi aj v meste, vojaci sú nechutne klebetní. Prepáčte teda za spôsob, aký som zvolil.“

Stále stála oproti nemu ako malý boh hnevu, ale logické argumenty na ňu jednoducho zaberali. Nepáčilo sa jej to, ale rozumela, aký dosah bude mať tento jeho výstup. Nie len medzi vojakmi, ale aj medzi služobníctvom a šľachtou v hrade.

„A myslím, že aj vy ste…“

„Pochopila,“ prerušila ho tentoraz ona. „Pochopila som, že svoju úlohu budeš plniť, aj keď sa mi to nebude páčiť. Presne tak, ako ti nariadil kráľ. Aj keď sa to zjavne nepáči ani tebe a nechce sa ti robiť pestúnku nejakej rozmaznanej princezničke. Mám pravdu?“

Mlčanie si vysvetlila ako súhlas. Stále ešte s hnevom v hlase pokračovala.

„Mám pre teba novinku, Vlk. Ani mne nie je tvoja prítomnosť dvakrát príjemná. Napriek tomu, že sa ti táto úloha nepáči, vidím, že chceš byť v nej úspešný. Vynasnažím sa, aby si nebol. Ale ber to z tej lepšej stránky, môžeš sa vrátiť niekde do lesa podrezávať hrdlá.“

Nijako nezmenil výraz tváre, ale znova sa jej zdalo, akoby v hlbinách jeho očí zazrela iskru.

„Budem v miestnosti s malou posteľou. Ocením, ak ma zavoláte pri odchode z vašich komnát. Veličenstvo,“ uklonil sa, nechal ju tak, otočil sa na päte a odchádzal.

Vnútorne išla vybuchnúť od hnevu. Chcela naňho nakričať a vynadať mu. Čo si o sebe myslí? Je len obyčajný vojak, ktorý môže byť rád, že sa dostal do kráľovského paláca. Je to len obyčajný niktoš. Je taký obyčajný až je to ten najneobyčajný muž akého stretla. Žiadny podriadený pätolízač. Och, ako jej len imponoval, jeho charizma ju úplne dostala. Chcela, aby zostal. To ale neznamenalo, že mu to tu nemôže trocha okoreniť. Má síce jej obdiv, ale svoje schopnosti ešte bude musieť preukázať. Teda, skôr ona mu ukáže svoje schopnosti. Za tento hrubý vstup si to zaslúži. Rozhodla sa, že mu hneď prvú noc ukáže, ako sa veci majú. Pri tej myšlienke ju prešla zlosť a na jej tvári sa objavil malý úškrn.

Skúsila to najskôr jednoducho. Vyšla dverami na chodbu a nezastavila sa. Jeden zo strážnikov strážiacich dvere sa vybral po Vlka. Ona sa však nezastavila a pokračovala ďalej. Pobavilo ju, ako strážnik v panike zrýchlil. Zahla za roh a skoro nabúrala do Vlka.

„Dobrý večer, odprevadím vás?“

Kde sa tam zobral? Veď mal byť v spojovačke. Tak nazývala miestnosť, ktorú si vybral Vlk a aj ostatní strážcovia, ako miesto, kde budú cez noc. Mala ideálne postavenie, ku všetkým vchodom do jej komnát bola najbližšie. Problém s jej izbami ale bol, že každá miestnosť, okrem jej spálne, mala aspoň dvojo dverí. Preto nebolo ťažké spojovačku obísť. Jeden zo strážcov skúsil byť priamo pred jej dverami. Bolo mu rýchlo vysvetlené, že byť v noci tak blízko princeznej, aj keď mladučkej, je nevhodné.

Podobne skončili aj jej ďalšie pokusy. Vždy sa odniekiaľ vynoril a to skôr ako preňho stihol dobehnúť strážca. Posledný raz ho išli zavolať už len symbolicky. Čakali, že sa za chvíľu aj tak vrátia spolu a aj sa tak stalo. Ten chlap bol snáď všade!

To je ono! Je všade, kde nemá byť. Ale tam, kde má byť, nebude. Opatrne otvorila dvere do spojovačky. Výborne, miestnosť bola prázdna. Vybrala sa k vonkajším dverám. Boli to jediné dvere, ktoré neviedli do vnútra hradu, ale po jeho obvode. Dalo sa cez ne nepozorovane dostať zo zámku. Síce sú strážené, ale majú najďalej odvšadiaľ. Keď nič iné, aspoň ho donúti pobehnúť. Otvorila ich a už sa neudržala.

„Do riti,“ oproti nej stál Vlk. Práve sa rozprával so strážcami. Tí nedokázali skryť úsmev. Znova ju odprevadil do jej spálne.

„Možno je už načase ísť spať a prestať s týmito hlúposťami,“ dodal s únavou v hlase.

„Možno, ale únavu viem predstierať aj ja,“ zahrala zívanie. Neskočila mu na jeho unavený tón. Bola to pre ňu výzva. Určite zazrela ako sa mu pohli kútiky úst v náznaku úsmevu! Aj ona bola výzva preňho! A zdalo sa, že ho to baví. Musela uznať, že aj ju. Bolo to síce únavné, ale bola to výzva, zábavná výzva.

Obom bolo jasné, že noc pre nich ešte nekončí. No ona sa rozhodla nasadiť svoje najlepšie zbrane. Troška ju to mrzelo, nebolo to úplne fér. Môže byť dobrý a pozorný ako len chce, ale do tajných chodieb sa predsa len nedostane.

Zavrela za sebou priechod tajného tunela a čakala. Neverila tomu, že by sa zjavil aj tu, ale už bola z neho trochu na nervy. Ticho. Uspokojujúce ticho. Aj ona ho dodržiavala. Zišla dole, až do jaskynnej časti a tadiaľ neomylne podzemnými chodbami až za hradby pevnosti.

Zhlboka sa nadýchla nočného vzduchu. Nebolo ďaleko do rána, ale ešte nesvitalo a bola tma. Užívala si to, kráčala smerom k hradu. Navyska nikdy úplne nespala, ale jej nočný pokoj bol aj tak očarujúci oproti dennému ruchu. Stretla len pár ľudí a hliadku, ktorej sa radšej vyhla. Zastala pred bránou hradnej pevnosti. S úsmevom na ňu poriadne zabúchala. Po chvíli sa z druhej strany ozval mrzutý hlas.

„Kto tam?“

„Princezná Desana.“

Počula štrngot kľúčov. Otvorila sa malá bránka umiestnená vo veľkej bráne. Konkrétne tento strážca už toto zažil a neunúval sa overiť si to cez malé zamrežované okienko vo dverách. Počul o novom ochrankárovi a dokonca sa aj stavil, že jej dnes bude otvárať. Potešený na ňu pozrel.

„Ste sama princezná?“

„Samozrejme,“ odpovedala mu s úsmevom.

„Samozrejme, že nie,“ doplnil mužský hlas za ňou. „Predsa by nešla bez svojho osobného strážcu.“

Pri jeho slovách sa až mykla, nemohla uveriť, že je za ňou. Odkiaľ sa tam vzal, že ho si ho vôbec nevšimla? Prvé kolo teda vyhral Vlk.

Vojak pri bráne ho tiež nevidel rád. Znamenalo to, že svoju stávku prehral.


Údaje o knihe

Mladá Vlčica
Žáner: fantasy
Autor: Peter Diko
Vydavateľstvo: Peter Diko
Rok vydania: 2023
Jazyk: slovenský
Počet strán: 394
Väzba: brožovaná
ISBN: 9788057045540

Knihu Mladá Vlčica si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link

Knihu Mladá Vlčica si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


O autorovi

Nadšenec sci-fi a fantasy, ktorý nie vždy súhlasil s tým, ako konajú hrdinovia v knihách, tak začal písať vlastné príbehy. Peter Diko bol predovšetkým spisovateľ „do zásuvky“, kde aj končili jeho doterajšie diela. Jeho cesta k publikovaniu nekopíruje štandardnú cestu autorov s nespočetnými odkazmi na ich skoršiu tvorbu. Vydavateľstvo šuplík pohltilo všetky nádejné publikácie. Až postrčenie od priateľov viedlo k otvoreniu zásuvky a dokončeniu prvotiny Šťastie naivných. Rodák zo Šurian, povolaním IT špecialista, si zakladá na logickom a uveriteľnom konaní postáv. Zároveň ale využíva možnosti fantasy sveta, kde si môže tvoriť vlastné axiómy. Vo svojom diele sa nesnaží čitateľovi vnútiť žiadne dôležité životné posolstvo, iba poskytnúť príjemné chvíle oddychu od nášho reálneho sveta.


Súvisiaci link

Predstavujeme – Peter Diko: Mladá Vlčica


18. marca 2023
Fandom SK - PR
Zdroj informácií