Ukážky z knihy Čas hrdinov II - nová slovenská fantasy

Čas hrdinov 2 - obálka

Ako sme už avizovali, po úspešnej antológii pôvodnej slovenskej fantasy Čas hrdinov, ktorá vyšla v roku 2012, prichádza vydavateľstvo Artis Omnis s novou antológiou Čas hrdinov II. Zostavovatelia Martin Králik a Alexandra Pavelková do nej vybrali trinásť úplne nových poviedok súčasných slovenských autorov fantasy. Dnes na ďalšiu ochutnávku prinášame dve ukážky z tejto knihy, ktorú 21. 9. 2019 na festivale Comics salón pokrstí publicista a moderátor Dado Nagy.


Anotácia

Trinásť autorov, trinásť úplne nových príbehov. Výber z toho najlepšieho, čo domáca scéna v súčasnosti ponúka. Tradičné aj neobvyklé témy od drakov po cirkus, temné aj humorné, od klasickej cez urban až po historickú fantasy. Majstrov a majsterky žánru, ako sú Juraj Červenák, Alexandra Pavelková, Lenona Štiblaríková, Katarína Soyka, Jozef Girovský, Marja Holecyová či Lívia Hlavačková, dopĺňajú novší autori, ktorí si už u čitateľov získali priazeň ako poviedkari a v kvalite textu ničím nezaostávajú − Anna Olejárová, Ivana Molnárová Dubcová, Monika Kandriková, Róbert Hric, Zdeno Jašek a Ján Gálik. Presvedčte sa o tom sami a vydajte sa na fantastické stretnutia so svojimi hrdinami.


Ukážky z knihy Čas hrdinov II

Prvá ukážka je z poviedky Alexandry Pavelkovej: Peter hľadá dom

Zbadal som ho hneď. Kríval o poznanie horšie ako včera. Keď prišiel bližšie, chytil sa stolíka a sťažka žuchol na stoličku. Vytiahol špinavú vreckovku a utrel si okuliare, ktoré sa mu v dusnom priestore zahmlili. Čakal som, kým sa vydýcha. Masa ľudí náhliacich sa za svojimi potrebami z nás robila dva osamelé ostrovčeky, na ktoré nepadol skoro žiaden pohľad.

Odovzdal som mu balíček. Pri pohľade na to, ako sa skrúca, aby našiel úľavovú polohu, ma pohrýzlo svedomie. „Najedzme sa. Pozývam vás.“

Nadvihol obočie. „Mladému pánovi sa darilo?“

„Povedzme,“ prisvedčil som a odbehol k pultu. Po chvíli som sa vrátil s táckou a dvoma plastovými taniermi s kuracím paprikášom a haluškami. Pri jedle som mu vyrozprával svoj zážitok z rána. Musím uznať, že teraz, keď som sa už upokojil, samému mi to znelo rozprávkovo.

„Čo si o tom myslíte?“

Profesor si servítkou dlho a precízne utieral zvyšky omáčky z fúzov. „Bolo ráno, hmla, zlá viditeľnosť a ty si mal za sebou nočnú prácu. Bol si vyčerpaný, psychicky aj fyzicky. Stretol si Jula, on ťa varoval pred strašidlom a tvoja predstavivosť všetko dokončila. Mal by si si trochu oddýchnuť, Peter. Užiť si pár dní voľna. To pátranie po Dome a ustavičné skrývanie ťa ničí.“

„Ale mal som mokré nohy. Vošiel som do vody, ani neviem ako. Niečo ma tam ťahalo.“

„Vidíš?“ profesor víťazoslávne zdvihol ukazovák. „Presne o tom hovorím. Všetko sa dá vedecky vysvetliť. Možno to bol výron plynu. Možno vodný vták. Vodníci ani iné príšery neexistujú.“

„A čo moje schopnosti? Ani to nie je mágia?“ oponoval som.

Pokrútil hlavou. „Mágia neexistuje. Nepopieram, že máš istý talent, ak sa to tak dá nazvať. Môže byť za tým hmat, sluch alebo iný zmysel, ktorý máš vyvinutý tak, že nájdeš riešenie tam, kde iní nič nevidia. Keď sa budeš dostatočne venovať štúdiu, azda si to časom vysvetlíš sám. Vtedy, tam v Dome, ti mohli poškodiť mozog alebo preprogramovať spôsob, akým funguje. Možno ťa zdrogovali. Nevieš o tom, lebo si to nepamätáš. Najpravdepodob­nejšie ide u teba o nejaký druh autizmu zapríčinený traumou, ktorú si prežil. Mal by si konečne prestať utekať a odovzdať sa do rúk lekárom.“

Možno má Profesor pravdu. Možno sa dá naozaj všetko vysvetliť vedecky a nič také ako kúzelný Dom, ktorý plní priania, neexistuje. Ani magické vodné príšery. Možno mi jednoducho šibe, veď po tom, čo som prežil, by šiblo aj dospelému, nie decku, akým som bol vtedy ja. Pamätám si všetko, čo sa tam dialo, bohužiaľ, ale pamäť môže klamať. Isté je len to, že schopnosť zabíjať veci som si uvedomil až potom, keď som ušiel svojmu únoscovi. Nemienil som sa však tak ľahko vzdať. „Napriek tomu mi pomáhate s hľadaním. Uznávate teda, že niečo ako čarodejný Dom existuje.“

Siahol do balíčka, ktorý som mu priniesol, a zo škatuľky vybral dve tabletky. Spláchol ich kofolou. „Uznávam, že nájsť ten dom je pre teba životne dôležité. Dúfam, že keď ho konečne nájdeš, vrátia sa ti spomienky v plnej miere, vyrovnáš sa s tým, čo sa ti tam stalo, a dáš šancu normálnemu životu.“

Perkelt v žalúdku mi oťažel. Vzdychol som si.

„Ešte niečo som ti chcel, keď už sme spolu na reči,“ zamrmlal starý pán.

Zdvihol som obočie. „Áno?“

„Mal by si byť opatrnejší. Viem, že som ten posledný, kto má právo ti to hovoriť, lebo…“ potľapkal na balíček s peniazmi a liekmi vo vrecku. „Ale aj tak.“

„O čo ide?“ Zasa som znervóznel.

Strelil pohľadom nabok a trochu sa prikrčil. „Dnes sa okolo mňa obšmietal jeden človek. Žiadna hlavohruď, skôr taký poskok. Či vraj nepoznám chlapíka, ktorý sa špecializuje na vlámačky. Povedal – na trezory. A nebol to policajt.“

Stuhol som. Policajt či nie, ak sa na mňa vypytujú, sotva z toho pre mňa kuká dačo dobré. Zostať nenápadný, nevytŕčať, nedať sa chytiť, to bolo moje krédo.

„Podľa mňa nejaký boss zaregistroval, že mu kafreš do kšeftu,“ doložil Profesor.

Tento deň začal tak pekne, a odvtedy sa už len kydá. „Čo… Čo ste mu povedali?“

„Že sa stýkam len s bezdomovcami a že tí vedia akurát tak rozbiť výklad diskontu pre pár fliaš rumu. Čo iné by som mu mal povedať?“

Ľadové prsty, ktoré zvierali moje srdce, ma nepúšťali. „A hľadal konkrétne mňa? Mal môj opis?“

„Vyrozumel som, že idú po niekom, kto robí čisté vlámačky a má kontakty na ulici. Podľa mňa netuší, ako vyzeráš. Zatiaľ.“

„No, super.“

Pravdupovediac, už sa tu zdržiavam dlho. Ale odtiahnuť sa mi zatiaľ nechcelo. Teraz, keď som tak blízko! Už viem mesto, viem ulicu. Možno len pár dní potrebujem, aby som našiel stopu a aj samotný Dom. Niekomu, kto má prístup k informáciám, však už asi došlo, že tých pokazených zámkov je na jeden okres príliš. Mafia a či policajti, to je jedno. Možno mafiáni dostali tip práve od polície. Väčšinu kamier som pokazil, ale možno niektoré zachytili chlapca so šiltovkou a kapucňou… Ak sa situácia pritvrdí, budem musieť naozaj odísť a nechať Dom plávať. Na nejaký čas. Lebo vzdať sa Domu a toho, čo od neho potrebujem, to neurobím. Alebo, naopak, musím zintenzívniť pátranie. Len čo sa dostanem do Domu, už mi nikto neublíži. Nikdy.

Koniec prvej ukážky


Druhá ukážka je z poviedky Lenony Štiblaríkovej: A zrodila sa legenda

Rinčanie zbraní a smrteľný chrapot postupne vystriedali výkriky víťazov. Tešili sa z koristi. Hľadali, lúpili, vystavovali na obdiv, čo strhli mŕtvym z ochabnutých tiel. Opití víťazstvom a vínom vyhadzovali z okien riad, nábytok aj nemluvňatá, ktoré našli plakať v kolískach. Fontána na trhovisku bola plná krvi a ľudských tiel pohádzaných krížom-krážom ako kusy odpadu.

Stmievalo sa. Zničené mesto osvetľoval jas podpálených domov. Ohne víťazov horeli dlho do noci.

„Neprišli. Zabudli na nás?“ nádejala sa Angela.

„Nebuď hlúpa! Sme v pasci. Draslav k vchodu určite postavil stráže. Čakanie na bolesť a utrpenie môže človeka mučiť viac než hrubé násilie.“ Lérien si pretrela oči. Pohľad jej padol na vzácny gobelín. Znázorňoval polonahé bohyne lásky, múdrosti a lovu, kúpajúce sa na brehu jazierka. Z tŕstia ich sledoval mladý satyr.

„Pani z Jesenického hradu prenechal ako odmenu prebehlíkom. Zradili ju vlastní poddaní. Pastieri s holým zadkom a rukami od kravského hnoja mu ráno ukázali tajnú cestu do hradu a večer už rajtovali na svojej bývalej pani. Hlava jej novomanžela nabodnutá na kopiji ich pritom sledovala. Čo všetko musela zniesť a načo to bolo dobré?“ Surovo schmatla slúžku za bradu a vyvrátila jej hlavu dohora. „Aj tak sa nezachránila! Po dvoch dňoch vykrvácala. A tá hlava, tá hlava je tam stále! Prizerá sa, ako dopadne žena, ktorá Draslava odmietla.“

„Je to netvor, pani. Musíme niečo urobiť! Zachrániť sa!“

Lérien sa strhla. Prudko sa od Angely odvrátila. Vôbec ju nepočúvala, húdla si svoje. „Jej hradisko Draslav nepotreboval. Nebolo ničím výnimočné, nemala ani poriadne vojsko. Ľahká korisť. Lenže bola krásna a jemu sa zachcelo vlastniť Perlu východu. Keby sa podvolila, mohla žiť. Hrdosť ju zabila. Možno tušila, že ju rýchla svadba s iným nezachráni, ale aspoň vzdorovala. Ja nemôžem ani to!“ mrmlala si popod nos ako v horúčke. Nevnímala, či ju slúžka počuje, bolo jej to jedno. Len potrebovala niečo hovoriť a myseľ jej neustále podstrkovala všetko, čo o Draslavovi začula – zvesti od zvedov, chýry od utečencov, správy očitých svedkov i fámy, ktoré si šepkali potulní komedianti či cigáni na trhovisku.

Angela sa stiahla do kúta ako roztrasené zvieratko. Pomaly sa zošuchla popri stene na zem. Nebolo kam odísť, nebolo kam ujsť a už sa nebolo ani kde ukryť.

„Kamenických vyhladovali na smrť. Namiesto toho, aby sa dobýjali dovnútra, zatarasili im všetky vchody a roztiahli sa do okolia. Draky vypálili polia a zver v lesoch ulovili vojaci. Dnu vošli, až keď sa nad hradom začali zlietať havrany. Boli ich stovky. Z Ostrého kameňa spravili obetisko. Nikto živý sa tam dlho neusídli. Zošalel by!“

„Dosť, prosím! Už ticho! Pani, prosím!“ vykríkla Angela. Odrazu zhíkla: „Čo ak nepríde?! Čo ak aj nás takto…“ nedokázala vysloviť svoje obavy.

„Pche! Toho sa báť nemusíš. Železník je niečo iné. Sú tu kupecké trasy. Odtiaľto môže Draslav podnikať lúpežné výpravy. Tak skoro neodtiahne, naopak. Svojím semenom zaplní moje lono, aby splodil dediča. Všetko, čo otec vybudoval – bane, dielne aj prístav −, padne do rúk človeka, ktorý ho zavraždil.“ Lérien sa uchechtla. Nenávidela pocit bezmocnosti a nikdy sa necítila taká ničotná ako práve v tej chvíli. Bola iba vecou. Nástrojom, niečím, čo stačí chytiť, použiť a odložiť. Rozbiť, ak jej pán dostane chuť ničiť. Smiala sa šialene. Bláznivo. Čo inak? Inak čo?! Nič.

Už nemohli nič robiť, nič nemalo význam, ostalo len nekonečne dlhé ubíjajúce čakanie. A predstavy toho, čo nastane, až príde.

Vzlyky zaplnili pustotu.

Koniec druhej ukážky


Kniha Čas hrdinov II vychádza 20. 9. 2019 a bude predstavená na Comics salóne v DK Ružinov 21. septembra 2019, kde sa návštevníci budú môcť stretnúť s autormi aj zostavovateľmi a získať od nich autogramy.

Knihu Čas hrdinov II si môžete objednať v predpredaji napríklad v Martinuse, momentálne so zľavou 15 %, pre podrobnosti kliknite na tento link


Údaje o knihe

Čas hrdinov II
Nová slovenská fantasy
Žáner: fantasy
Editori: Alexandra Pavelková a Martin Králik
Vydavateľstvo: Artis Omnis, edícia Margo
Rok vydania: 2019
Väzba: tvrdá
Obálka: Michal Ivan
Počet strán: 352
ISBN: 9788082010490


Súvisiace linky

Pozvánka: Na Comics salóne sa bude krstiť nová slovenská fantasy – Čas hrdinov II

Pozvánka na prednášku a krst knihy Čas hrdinov

V sobotu sa krstí fantasy dvojmo: Čas hrdinov a Zlato Arkony

Čas hrdinov a Zlato Arkony v STV

Recenzia: Čas hrdinov

Recenzia: Čas hrdinov ako bohaté fantasy menu


18. septembra
Fandom SK - PR