Recenzia: Čas hrdinov ako bohaté fantasy menu

Čas hrdinov

Žilinské vydavateľstvo Artis Omnis prichádza v relatívne krátkom čase so svojou druhou antológiou. Tentoraz sa snaží zaviesť sondu do hlbín slovenskej fantasy. Pri výbere či zostavovaní sledu jednotlivých poviedok a ich autorov sa spolupodieľali Martin Králik a Alexandra Pavelková.

Zostavovatelia sa viditeľne pokúsili zmapovať žáner fantasy na Slovensku v celej jeho šírke. V knihe sa striedajú rôzne štýly, scenérie, vymyslené svety, akcie či filozofickejšie náhľady. Kvalita textov má kolísavú tendenciu. Raz vyskočí vyššie, druhýkrát prepadne o pár stupienkov nižšie. Je to však výsostne pozitívny krok – poskladať, poupravovať, zosnovať a predostrieť tento zaujímavý koktail.

Takže ak zbožňujete škratov, besy, sudičky, dračie deti a samozrejme drakov, samotnú smrť, bojovníkov so zbraňami všetkého druhu, dokonca zombíkov či magické stromy… ak milujete cvendžanie zbroje a nebridia sa vám litre vytekajúcej krvi, táto kniha spĺňa všetky podmienky. Dalo by sa ešte pochváliť obálku. Výrazná ilustrácia od Michala Ivana a tvrdá väzba nijakému oku neuškodia. A hor sa teda k jednotlivým textom.

Vierozvestcovia – Juraj Červenák

Rogan s obrovitým vlkom Goryvaldom opäť v akcii. Tentoraz im chce cestu skrížiť mocný čarodej Kusilvoj a jeho krutá armáda Avarov. Dokáže oboch zniesť na onen svet, kde už čaká Morena? Dej príbehu je situovaný, okrem iného, v blízkosti miest ako Nitrava. Na scénu sa dostávajú Cyril a Metod, ktorých kresťanskú púť na Moravu chcú zahatiť temné sily. Rogan s Goryvaldom sa však postavia na stranu solúnskych bratov a dokonca sa im v priebehu deja neráči ani umrieť. Svojské využitie témy vierozvestcov v príbehu treba kvitovať. Čo už treba obhajovať menej, je pomerne chaotický začiatok, hlavne pre čitateľov menej znalých Roganových hrdinstiev. Po pár stránkach sa však dá do víru písmen rezko vstrebať a rôzne súboje, akciami nabitý dej vytvoria každému fajnšmekrovi žánru na tvári labužnícky úsmev. Niektoré súboje pôsobia zmätene a len ťažko sa dajú predstaviť, no slovný koktail je pestrý, čo dodáva textu nezameniteľný nádych. Na začiatok teda antológia páli ihneď ostrými…

Stredne veľký modrý vtáčik – Zuska Stožická

Ťažšie vnímateľná spleť vnútorných pocitov, úvah a pozorovania a snov. Táto poviedka je úplne z iného súdka ako predošlá, vytvára skôr akýsi filozofický podnet na zamyslenie – príbeh o vtáčatku, ktoré zistí, ako dobre sa cíti v spoločnosti ľudí. Každý miniatúrny príbeh poviedky nesie isté poučenie. Práca je určená skôr pre myšlienkovo náročnejších konzumentov, no je písaná čitateľne.

Stopou Veľkého Tora – Jaroslav Lupečka

Tretí, najstarší príbeh antológie opäť predstavuje hrdinu s jeho spoločníkom vlkom, tentokrát temnovlkom. Spolu dokážu zachrániť usadlosť pred pazúrmi mocného Tora, pričom musia, ako inak, obetovať viac ako by sa dalo čakať. Vydávajú sa na strastiplnú cestu, aby zachránili dcéru kupca, ktorý prichádza so svojou karavánou do dediny. Text je napísaný pútavo, nie príliš preumelkovane. Oproti dynamickejšiemu úvodu, k záveru začína uberať na obrátkach, čo je trochu na škodu.

Ja, meč a čakan – Dušan D. Fabian

S nadhľadom spísaná poviedka o záhadnom zoombie more, ktorý sa začína v cele, kde jedna práve oživená mŕtvola vtipne obalamutí jedného žijúceho pána. Potrebuje totižto – tá mŕtvola – informácie pre boj proti záhadnej sekte, pomenovanej Synovia Chama, vzývajúci samotného Alala. Áno, sily dobra a zla sú nejako poprehadzované, ba rovno v protipóle. Text sa číta dobre, má spád a ako humorne ladená jednohubka rozhodne nikomu náladu nepokazí.

Zapísaný osud – Lívia Hlavačková

Osud ako taký je nepredvídateľný, avšak vo fantasy svete je možné úplne všetko a nie je to mu inak ani teraz. Lívia prednáša story o bojovníkovi, ktorý znenazdajky zavíta do domu, kde býva zaujímavá rodinka. Muž, žena a dieťa. Potajomky sa dostane k zvláštnemu mágovi, ktorý vlastní neobyčajnú knihu. Každý jej príbeh sa totiž naskutku stáva osudom a i ten bojovníkov je tam napísaný. Chce ho skutočne dostať zubatá? Čo ešte zistí a aké tajomstvá mu na dlhú chvíľu pootvoria ústnu dutinu? Plynule napísaný text, ktorý mohol byť miestami aj stručnejší.

Deduškov dôchodok – Jozef Girovský

Zatiaľ najkratší príbeh. Deduško je milý a starý. Klišé. Čo už klišé nie je, je fakt, že deduško dokáže vidieť do budúcnosti. Jeho jasnovidectvo je pravdaže dvojsečná zbraň alebo minca s dvoma stranami s opačnou hodnotou. S darom prichádza aj zodpovednosť a útrapy. Čo deduškovi vadí, čoho sa bojí, a čo má na oplátku v obľube? Ako reaguje na svoje schopnosti a ako na ne reagujú prichádzajúci ľudia? Svižný a nenudiaci text.

Slovo Draka – Marja Holecyová

V klane dračích ľudí sa narodia dve deti s určitými schopnosťami. Dvojičky. Ich moc však presahuje toleranciu, mieru obvyklej závisti či strachu u ostatných spoluobyvateľov. Preto sa aj s odobrením samotného draka, ktorému všetci slúžia, vybrali na lov. Svojich neobyčajných dvojičiek. Brat so sestrou utekajú pred nemilosrdnou nenávisťou bývalých susedov, priateľov, či priateliek. Ich sila neustále narastá a keď klan zlikviduje oboch rodičov, nastáva u detí duševný zlom. Čo je ľudskejšie ako pomsta samotná? Dokonca aj u dračích dvojčiat. Brat ale so sestrou nesúhlasí. Ostáva sama. Po čase sa však opäť stretávajú… Psychologický aspekt oboch detí vtiahne čitateľa do textu, avšak ku koncu akoby spád začal naberať prílišnú rýchlosť, čo možno poviedke ublížilo.

Drsný hodváb – Lucia Droppová

Krádež koberca v meste koberčiarov nemusí byť práve najoriginálnejší nápad. Samozrejme, pre samotného zlodeja. Ten musí lietajúci koberec vrátiť tak, ako ho vzal. A to je najzaujímavejším kúskom textu. Pôvodný majiteľ si totiž vyžaduje prinavrátiť aj mole, ktoré si hoveli v tkanine a hostili sa na nej. Zlodej to má ťažké. Neustále je mu v pätách partia hrdlorezov. Neľútostné súboje, ktoré s vrahúňmi zvádza, sú v pomerne chaotickej spleti písmen akousi miazgou, oživením. Do textu sa vnára ťažšie a skutočne si vyžaduje plnú pozornosť. Možno najlepšie v polohe ležmo na nejakom huňatom koberci.

Matej, kmotrenec Smrti – Marek Eliáš

Matej, čo dokáže vidieť a počuť sudičky, ba dokonca aj smrť? V praobyčajnej dedinke? Aj to sa stáva. Isteže, všetko má svoj dôvod. Kedysi dávnejšie mal jeho otec nebývalý problém. Zaistiť svojmu dieťatku krstnú mamku. Jeho nariekanie začula blúdivá smrť a čuduj sa svete, niečo sa v nej zlomilo. Pritakala, ba sama sa ponúkla. Aké je to mať za kmotru Smrť samotnú? Môže to nakoniec viesť k osudu, ku ktorému každá správna Smrť smeruje? Tento text veľmi príjemne osviežuje väčšiu polovičku načatej knihy. Je písaný zábavne, s nadhľadom, a malebným jazykom podkutým archaizmami.

Kráľovná Lipa – Soňa Lantajová

V lese stojí naoko praobyčajná mohutná lipa. Dievčina, ktorá sa v poraste znenazdajky stratí, však v nej vidí niečo úchvatnejšie. Lipa srší mocou, mágiou, tajomstvom. Po dumaní deva sama seba presvedčí o fakte, že v danom strome prebýva zakliata kráľovná. Tie tvary? Také ženské. Ševelenie lístia? Také ľudské. Neskôr sa presvedčí o pravdivosti svojich myšlienok. Hordy škratov každý rok útočia na strom a nechajú z neho iba smutný pahýľ. S opakujúcou sa tendenciou je dievčina rozhodnutá konať. Príbeh sa odohráva vo svete Štefana Konkola a Alexandry Pavelkovej. Kto nepozná Konkolovu knihu Pohrobok a literárnu súťaž, ktorá sa viaže k tejto knihe, nemusí zúfať. V texte je všetko zahrnuté so ženskou akurátnosťou.

Až do krvi, až na kosť – Rastislav Weber

Najdlhšie dielo a tiež najviac nasiaknuté krvou. Príbeh z čias mocného Ríma, kde sa bojovne naladená eskorta pokúsi prejsť cez čarami a besmi prepletený Černoles. Zaujímavý stret rôznych civilizácií, zdanlivo iných myšlienok či ideí. Slovanskí bohovia poňatí z celkom onakvejšieho pohľadu majú svojský lesk. Neduhom poviedky môže byť práve jej veľký rozsah, ktorý by mohol byť smelo aj polovičný. Bojov, smrteľných zranení, krvi a umierajúcich je však určite prebytok len pre toho, kto podobné veci nerád. Takisto svojským spôsobom vyobrazené prostredie zaujme.

Krajina nekončiacich snov – Martina Pilcerová

Poviedka z celkom iného súdka nám priblíži vedomie nesmrteľnosti, zároveň však aj pocit zožierajúcej beznádeje. Quentovia sú tí mocní, ľudia tí nesmrteľní. Ktorá danosť je výhodou? Pravdaže, quentov večný život láka, a práve trojica z nich sa vyberie na púť, aby ho získali. Príbeh je písaný emocionálne, ženskou psychologickou hĺbavosťou, takisto príjemnými opismi okolia. Konečná pointa sa dá tušiť vopred, no neurazí, len pekne, potichu vypláva na povrch.

Sedem dcér poštára z Mittwaldenu – Michal Spáda

Príbeh by sa mal zdanlivo točiť okolo siedmich dcér záhadného poštára, no nakoniec sa tak nestáva. V texte zaujmú zapracované vety nemeckého jazyka, aj istý nádych nemeckej kultúry, čo poviedke dodáva zvláštnu korenistú príchuť. Kompozícia príbehu je založená skôr na priamej reči, atmosféra miestami vystrkuje rožky, no nerozvinie sa tak, ako by sa mala. Zaujme éter doby, ktorý je vykreslený uveriteľne, akcia však absentuje vo všetkých smeroch. Azda by sa mohlo slovko „povedal“ občas nahradiť aj iným ekvivalentom, v texte je ho vídať až príliš. Príbeh časom skĺzne do detektívky, cítiť okultizmus, neistotu a strach. Rozhodne zaujímavé dielko, napísané zručne a nezameniteľným štýlom.

Desiatka – Alexandra Pavelková

Na naplnenie počtu desiatich trofejí musí človek vydržať veľa. Hlavný hrdina Herald má zálusk ešte na tri obete, ostatné už dávnejšie padli. Avšak stojí ho to neľudské tempo, neľudský počet jaziev a trhlín na tele. Príbeh prešpikovaný vábnym slovenským slovom dáva zadosť akcii a bojovým scénam. Občas sa súdržnosť a jasný zmysel stráca v opisoch, ktoré mohli stáť skôr v úzadí. Inak je príbeh zaujímavý a so svojským čarom a atmosférou aj pútavý a príjemne tajomný.

Štrnásť poviedok od štrnástich autorov každej vekovej kategórie. Počnúc Červenákom, končiac Pavelkovou. Ak sa radi strácate vo fiktívnych fantasy svetoch, ak obľubujete mystické postavy so schopnosťami, ktoré náš reálny svet nikdy neuzrú, môžete sa sem pokojne zatúlať. Hovorí sa, že aké ingrediencie kuchár má, také je aj finálne jedlo. Platí tak vo všetkých smeroch, teda aj v tých literárnych. Fantasy menu, pripravené v antológii Čas hrdinov, mnohých zaujme, iných azda čosi pomenej. Rozhodne však stojí za vašu pozornosť a prečítanie. Nech sa páči.


3. januára 2013
Miroslav Roman