Ukážka z e-knihy Rebeli od Kataríny Lackovej

Lacková - Rebeli - obálka

E-Knihu pre mladých dospelých – young adults s názvom Rebeli napísala mladá autorka Katarína Lacková, ktorej v tvorbe nezabránil hendikep. Kniha je dostupná na stiahnutie vo forme e-booku a na ochutnávku vám z nej prinášame dlhšiu ukážku.


Anotácia

Mladá medička Iva si žije svoj študentský život, kým sa zrazu neocitne v úplne neznámej krajine. Samotu vystrieda zajatie. Postupne sa dozvedá, že sa nachádza medzi dvoma znepriatelenými tábormi Rebelov a Vojakov. Medzi väzniteľmi spoznáva svoju mŕtvu sestru. No je to naozaj ona? Iva si buduje dôveru medzi Rebelmi, ale nájdu sa aj takí, ktorí ju pokladajú za nepriateľskú Vojačku. Jedného dňa je pri útoku Vojakov unesená Ivina nová kamarátka – Rebelka Mai. Pred Ivou stojí ťažké rozhodnutie: prežiť s Rebelmi alebo zomrieť pri záchrane Mai? Aký je dôvod príchodu Ivy do tejto krajiny? Vráti sa domov alebo sa krajina Rebelov stane jej novým domovom? Kniha Rebeli je strhujúci príbeh plný napätia, priateľstva, lásky a odvahy.


Ukážka z knihy Rebeli

Pohľadom som prebehla ešte raz po lese, v márnej snahe nájsť niečo povedomé. Lenže, okolo mňa boli len stromy. Asi smreky. Podľa môjho neskúseného posúdenia. Dokonca, na zemi nebolo vidno ani chodník.

„Kde to vlastne som? Aj tie vtáky znejú akosi inak.“

Nanovo som sa začala rozprávať sama so sebou, čomu by som sa za iných príčin vyvarovala, keďže to predznamenávalo duševnú poruchu.

Ničomu som nerozumela.

Okolie je mi neznáme. S tým už nič nenarobím. Tak zistím, či sa aj na mne niečo zmenilo, – do popredia v mojej hlave sa predrala rozumná časť, ktorá začala naozaj zisťovať škody. Na sebe som mala oblečené to, s čím som sa vykotila na posteľ. Kanady a nohavice s tričkom.

Buď rada za také oblečenie. Vieš si predstaviť ihličky do takéhoto terénu? A navyše, nie si sama, veď sú tu vtáčiky. Takýto oddych si už potrebovala. Vypnúť a nič nerobiť. Tak sa trochu teš! – chlácholila som sa v mysli a hľadala som svetlé body na tejto čudnej situácií.

Hlások v hlave, ktorý chcel z tejto čudnej situácie urobiť niečo dobré, som zatlačila do úzadia. Potrebovala som sa sústrediť a premýšľať.

Vydesená som hľadala logické aj nelogické odpovede na otázku – Ako som sa tu, dočerta, ocitla?

Čo ak je to nejaký blbý žart? – napadla mi druhá alternatíva, ako toto prebudenie logicky vysvetliť.

Síce, viem, že pár mojich spolužiakov je strelených, ale takéto niečo by neurobili, pretože to by chcelo stratégiu a prípravy. Čiže logické myslenie. A oni ho buď nemajú alebo je dlhodobo, v ich prípade, podvyživené. Ich najhorším žartom bolo, že sa so spolužiačkou ožrali. A chúďa dievča ráno na koberci našlo obrys mŕtvoly ako z nejakého krimifilmu. Išla sa spolubývajúcich spýtať, čo sa stalo. Tie ju však ignorovali a robili sa, že tam nie je. Dokonca, sa jej aj vyhýbali. Začali sa rozprávať o tej spolužiačke, čo ju ignorovali a hľadali odpoveď na to, prečo sa otrávila. Tá dotyčná to nevydržala a roz¬plakala sa. Jej kamošky ju hneď bežali utešiť. Vyklopili pravdu, že to bol žart na prvý apríl, a že ju nahrali na kameru. Chorý kanadský žartík.

Ak by toto spískali, museli by mi dať niečo do drinku alebo jedla. Ja som s nimi včera nikde nebola a ani som nič podozrivé nepila, ani nejedla.

Takže, aj táto možnosť je pasé.

Možno ten vír! – napadla mi ešte jedna možnosť.

To bol sen! Už prichádzam o zdravý rozum! – preľaknuto som zaúpela.

Bezradne som si sadla a nechala sa unášať vtáčím trilkovaním.

Neviem, prečo mi prišla na um prednáška môjho otca Petra o prežití v lese. Keď som mala desať, v škole sme dostali každý úlohu priviesť svojho otca, ktorý nám povie o svojom povolaní. Môj oco, strážca lesa, prišiel so mnou do triedy a ja som sa od hrdosti usmievala ako slniečko na hnoji.

Oco vtedy vravel – „Ak sa stratíte v lese a nablízko nie sú ľudia, musíte ísť stále na jednu svetovú stranu. Najlepšie na sever. Ten ľahko určíte pomocou pňov osamelých stromov, ktoré majú na severnejšej strane hustejšie letokruhy. Dá sa to, však, aj inak. Stromy, kamene aj pne sú na severnej strane obrastené machmi a lišajníkmi. Overiť si to môžete aj podľa mravenísk, ktoré sú takmer vždy na južnej strane, kvôli dopadu slnečných lúčov. Tráva v lete je tiež južnejšie od stromov suchšia a žltšia, a osamelé stromy majú na južnej strane dlhšie a silnejšie vetvy.“

Viem, nebol to najlepší prístup ako deti informovať, čo robiť, keď sa ocitnú samy v lese, ale ocko sa snažil. A mne to teraz pomôže.

Ako hovorila niekedy moja mama – „Stávať, slečinka! Dokedy tu chceš sedieť na riti?!“

Spomienka na rodičov ma napumpovala silou znova bojovať. Vzpriamila som sa, pripravená vyraziť.

Taška! – napadla mi spásonosná myšlienka.

Z pleca som zvesila béžovú taštičku, lacnú napodobeninu exkluzívnej tašky a všetko z nej som vysypala na zem. Čupla som si k vysypanej kôpke a začala som ju systematicky ukladať.

Peňaženka – to sa mi možno zíde, hoci v opustenom lese neviem ako.

Maľovačky – tak tie sú mi totálne nanič.

Poloprázdna fľaša – to akože fakt? Ale lepšie ako nič. Voda sa vždy zíde.

Jedlo – parádne. Toto a voda je fajn. Hoci tým jedlom je pár cukríkov, žuvačky, energetická tyčinka a hroznový cukor. Hroznový cukor som vždy so sebou nosila ako prvú pomoc proti únave, keďže sa rýchlo vstrebe do krvi a dodá telu energiu. To ma naučil môj učiteľ fyziológie.

Hygienické vreckovky a utierky – môžu byť na niečo užitočné.

Sprej na obranu – pre prípad núdze.

Papier a pero – načo mi tie budú?

Telefón – bingo! Ten som hľadala.

Celá nadšená a s veľkým úsmevom na tvári som odblokovala môj IPhone a…

Úsmev na tvári mi zmrzol a do očí vbehli slzy.

Žiaden signál.

Plná negatívnej energie som veci pozbierala a šmarila späť do tašky. Na počudovanie mi to zľahka pozdvihlo náladu.

No nie! Ty debilný krám! Čo už, telefón nemá signál, ale aspoň funguje. Slabá útecha, ale lepšie ako nič, – snažila som sa nájsť bielu škvrnu na čiernom liste.

Dobrá nálada niekam odišla a ja som skormútene bacla na trávu. Vyprchali moje sily a všetko šlo do hája.

Privrela som oči a čakala som, kým ma vykúpi čierno-čierna ničota.

Lenže, tá sa rozhodla štrajkovať a ja som dostala facku aj od svojej únikovej cesty.

Po dlhom vzdychu som sa zdvihla a rozhýbala som sa za výdatnej pomoci nejakej sily, ktorá mi nedovoľovala vzdať sa. Ledabolo som kládla nohu pred nohu a šla som rovno za nosom.

Po hodnej chvíli bezcieľneho kráčania zo mňa opadla depka a ja som sa zastavila. Hľadala som aj tu niečo známe, čo by mi napovedalo, kde to, dočerta, som.

Zas bezúspešne.

Z tašky som vytiahla mobil a zadívala som sa na ukazovateľ signálu.

Zas bezúspešne.

GPS toto miesto nemalo načítané a internet tu nefungoval.

Taká inteligentná mašinka, plná všelijakých aplikácií, ale vypovedá poslušnosť, keď ju najviac potrebujete.

Znova som sa poobzerala vôkol seba a zrak mi padol na jeden strom.

Bol nádherný aj napriek svojmu hendikepu. Ba, povedala by som, že ho využil vo svoj prospech. Krásny a majestátny. Asi do neho udrel blesk, ale ešte sa celkom ne-spamätal, lebo sa snažil znova spojiť svoj rozčesnutý kmeň v jedno. Pretekala okolo neho malá bystrinka a jeho jedna polovica jej začínala tvoriť neusmerňované kaskády. Na druhej polovici rástli šišky a zbadala som aj vtáčie hniezdo. Vyzeralo to tak krásne a prirodzene zároveň.

V bystrinke som si naplnila už prázdnu fľašu. Omočila som si v nej aj tvár, lebo slnko neznesiteľne pražilo. Dokonca, ma líca a ruky pálili a mňa, paradoxne, teraz slnko opálilo. Zázrak.

E-knihu Rebeli si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


Názov knihy: Rebeli
Žáner: sci-fi
Autorka: Katarína Lacková
Vydavateľ: Katarína Lacková
Rok vydania: 2019
Počet strán: 283
Formát: epub, mobi


Súvisiaci link

Predstavujeme e-knihu – Katarína Lacková: Rebeli


13. júna
Fandom SK - PR