1 Vianoce. A keď sa narodil Ježiš v Judskom Betleheme za dní kráľa Herodesa, tu hľa, astrológovia od východu slnka prišli do Jeruzalema a hovorili: Kde je ten narodený kráľ židovský? Lebo sme videli jeho hviezdu na východe slnka a prišli sme sa mu pokloniť. (…) A zazrúc hviezdu priveľmi sa zaradovali. A keď vošli do domu, našli dieťatko s Máriou, jeho matkou, a padnúc klaňali sa mu a otvoriac svoje poklady obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu (Matúš 2:1, 2:2, 2:10, 2:11).
Trigón, teda trojuholník, symbolizuje u kresťanov mystérium Vianoc. Sú to vlastne dolný a horný trojuholník. Logos a logika. Dolný trojuholník v logickej disjunkcii OR s horným je v dvojrozmernom priestoročase štvorec a v trojrozmernom kocka. Trojuholník sú tri prsty pri prežehnaní a prvá časť omše (Ordinarium missae) v trojdielnej forme trojuholníka: trikrát Kyrie eleison na začiatku a konci a Christe eleison v strede. Dolný trojuholník (Šalamúnova Pieseň piesní 1:9, 1:14; 2:2, 2:6; 4:14; 6:8; 7:2, 7:3, 7:4; 8:8) je ženský princíp Kalicha (teda Svätý Grál so Svätou krvou), visiaci strapec hrozna (symbol plodnosti) a Najsvätejšia Trojica (teda trojjediný Boh Otec, Syn a Duch svätý). Horný trojuholník je mužský princíp hrotu falického meča (exalibur) a Božie oko. Dolný trojuholník v logickej konjunkcii AND s horným je šesťuholník. Šesťuholník je bunka vo včeľom pláste. Uhlopriečky bunky vytvárajú šesťramennú Davidovu hviezdu. Hviezdu vytvárajú aj trojice rovnobežiek, ktoré v priestoročasových súradniciach zemepisnej (alebo nebeskej) dĺžky alebo šírky alebo výšky určujú každý bod univerza. Symbolika Vianoc a trojuholníka sa vyvárala už v staroveku od prvopočiatkov kresťanstva. Mnohé príbehy vo Svätých písmach sú ako v literatúre SciFi, fantasy a horor.
2 Trojuholník. Pokúsme sa kresliť ako naši predkovia pár tisícročí pred starovekými Sumermi. Máme iba piesok na morskej pláži a dva kopije alebo oštepy v tvare zahrotených dlhých drevených kolíkov. Tesne nad hrotmi sú kolíky spojené úzkym koženým remienkom. Ďalej máme kus kože a ostrý kamenný pästný klin. Prvý kolík zapichneme do piesku v bode A. Napneme remienok medzi kolíkmi. Druhý kolík zapichneme do bodu B. Stopa remienku v piesku je úsečka AB. Prvá kružnica je stopa, ktorú vytvára hrot kolíka, pohybujúci sa z bodu B, po kruhovej dráhe, okolo kolíka v bode A. Bod A je stred kružnice. Úsečka AB je polomer kružnice. Podobne nakreslíme druhú kružnicu, s rovnakým polomerom AB, ale so stredom v bode B. Nad úsečkou AB sa kružnice pretnú v bode C a pod úsečkou v bode D. Podobne, ako sme vytvorili úsečku AB, vytvoríme aj úsečky AC, AD, BC, BD a CD pre kosoštvorec ABCD. Úsečky AB a CD sú uhlopriečky kosoštvorca, ktoré sa pretínajú v bode E a vytvárajú štvorcový kríž. Pri popise kreslenia využívame prvých päť symbolov písmen v starogréckej (alebo starohebrejskej alebo starorímskej) abecede: alfa, beta, gama, delta a epsilon alebo alef, bet, gimel, dalet a he alebo ABCDE. Priložme kožu na kosoštvorec nakreslený v piesku a s klinom si vystrihnime kožený kosoštvorec. Preložíme kosoštvorec pozdĺž úsečky AB na polovicu. Vytvoríme rovnostranný trojuholník ABC. Preložíme rovnostranný trojuholník pozdĺž úsečky CE na polovicu. Vytvoríme pravouhlý trojuholník ACE. Celý postup kreslenia, vystrihovania a prekladania si zopakujem v súčasnom variante s papierom, ceruzkou, gumou, pravítkom, kružidlom a nožnicami. Je to základný postup, ktorý sa využíva aj v japonskom umení origami. Uvedomíme si, že všetky mnohouholníky sú zložené z trojuholníkov a každý trojuholník je zložený z dvoch pravouhlých trojuholníkov. Kosoštvorec a trojuholník sú uzavreté mnohouholníky. Kríž je otvorený mnohouholník. Starovekí astrológovia vytvorili súhvezdia ako uzavreté a otvorené mnohouholníky. Podobný postup ako v origami sa využíval aj pri tvorbe formálnych cvičení kata v japonských bojových umeniach. Postoje, pôdorys, obranné alebo útočné techniky v kata sú vytvorené pomocou pravouhlých trojuholníkov. [1], [2]
3 Meč. História Templárskych pivníc Čejkovice siaha až do polovice 13. storočia. Prvá zmienka o pôsobení rádu Templárskych rytierov v Čejkoviciach pochádza z roku 1248. Je spojená s príchodom rádu Templárskych rytierov, ktorí súčasne s opevneniami budovali aj rozsiahlé vinné pivnice a nadviazali tak na tradíciu pestovania vinnej révy na južnej Morave (text z vysačky červeného suchého vína Cabernet Sauvignon 2005 z vinárskeho družstva Templárske pivnice Čejkovice). V stredoveku symboliku Vianoc a trojuholníka rozvíjali aj templári. Bol to kresťanský rád chudobných rytierov Šalamúnovho chrámu. Vytvorili (okrem mnohého iného, napríklad na svoju dobu mimoriadne efektívneho systému kolektívneho hospodárenia) aj sofistikovaný systém preventívnej a rehabilitačnej automasáže. V tom čase boli ich liečiteľské praktiky na vyššej úrovni ako vtedajšia oficiálna medicína. Teda žiadne púšťanie žilou a podobné nezmysly. Templárom púšťali žilou priamo v boji. Lebo žiaľ, k boju patria aj zranenia. Dnes by sme ich automasáž nazvali vertebrogénnou koncepciou pre terapie, zvyšujúce kvalitu nášho každodenného života. Templári využili prvých päť symbolov písmen v starorímskej abecede pri vytvorení templárskej tabuľky, ktorá má päť stĺpcov ABCDE a päť riadkov. Tabuľku nazvali magicky štvorec a zakódovali do nej svoje tajomstvá: SATOT AREPO TENET OPERA ROTAS. Sledujme rytiersky súboj s mečmi v Star Wars. Napriek vyššej technologickej úrovni mečov je to ako súboj v stredoveku. Údery protivníkovho meča sa vykrývajú a nasledujú naše protiúdery. Až po posledný úder, ktorým sa súboj ukončí: Cyklus repeat until, kde sa ukončenie testuje až na konci. Alebo variant pre Majstrov meča s veľkým M, keď prvý úder protivníkovho meča predbehne jediný náš smrteľný protiúder: Cyklus while do, kde sa ukončenie testuje už na začiatku. Platí to pre všetky zbrane. A aj pre ruku. Veď zbraň je iba predĺžená ruka. Templári bojovali za oslobodenie Božieho hrobu v Jeruzaleme. Protivníci templárov vo Svätej zemi boli islamskí bojovníci, podobne, ako v Španielsku. Templári boli elitným jadrom vojsk všetkých križiackych výprav. A templári spolu s rytiermi v križiackych výpravách boli ideálnym vzorom pre ďalšie generácie kresťanských rytierov v celej vtedajšej Európe. Napríklad ako legendárni kresťanskí Sitnianskí rytieri na Slovensku. Kresťanskí rytieri vyhrávali bitky proti mnohonásobnej presile. Iba zopár stoviek bojovníkov, ktorých viedli conquistadori Hernando Cortes alebo Francisco Pizarro, víťazili nad desaťtisícovými armádami. Nebol preto priestor ani čas na šermiarske exhibície v cykloch. Reálny bol jediný cyklus: Čo úder, to mŕtvola! Templár je prototyp stroja na zabíjanie (terminátor). Síce jeho ľudské ego akceptuje kresťanskú lásku aj k nepriateľovi, ale strojové ego nie! Symbolika templárov je prevažne kresťanská. Východná aj západná. Veď medzi templármi boli aj Slovania. Českí templári boli pôsobivo umelecky stvárnení roku 1967 vo svetoznámom filme Valley of the Bees (Údolie včiel): „Historický príbeh Františka Vláčila sa odohráva v drsných reáliách druhej polovice 13. storočia. Zobrazuje rozpor medzi vnútenou príslušnosťou k asketickému križiackemu rádu a túžbou po slobodnom živote. Fanatický rytier Armin von Heide (Jan Kačer) prenasleduje svojho priateľa Ondreja (Petr Čepek), potomka českého zemanského rodu, ktorý utiekol a vracia sa späť na rodnú zem. Rytier je rozhodnutý ho potrestať za previnenie sa proti regulám rádu a počas Ondrejovej svadobnej noci vnikne do spálne jeho nevesty…“ Slobodomurári potom prevzali časť symboliky templárov. Vraj sú to dnešní templári. Why not? Aj v súčasnosti sú združenia, hnutia a organizácie s podobnými ideami a organizačnou štruktúrou ako kresťanskí rytieri. Na krídlach fantázie sa v priestoročasovom stroji prenesme z pradávna do rokov 1958, 1959, 1960, 1962, 1964, 1965, 1968, 1970, 1975, 2003, 2006, 2007, 2008 a 2035. [3], [4], [5], [6], [7], [8], [9]
4 Síta. Pretože román Majster a Margaréta je románom o Dobre, ktoré bolo ukrižované a o Zle, ktoré malo absolútnu moc, mnohé jeho čiastkové, ale aj väčšie celky vytvárali asociácie s dobrom a zlom sovietskej reality. (…) Kráľovná plesu je Margaréta, ktorá postúpila túto pre ňu ponižujúcu úlohu, pretože iba takto sa môže dostať k milovanému Majstrovi. (…) Dielo moderného vedeckého myslenia sa často interpretovalo z hľadiska klasickej literárnej vedy – máme pred sebou román umeleckého eklektizmu (klasický názor), resp. syntetizmu (moderný názor), ktoré vyrastá na všeľudskom duchovnom a estetickom bohatstve (preto sa na ňom priživujú intertextualisti) a modeluje štruktúru umeleckého univerzalizmu. Jeho postavy sú geneticky napojené na celé dejiny ľudstva a kresťanstva, na genotyp všetkého živého, aby v novotypovej podobe prezentovali individuálne ako všeobecné, individuálneho človeka ako symbol všetkého antropocentrického. (Muránska Natália: Román Majster a Margaréta a jeho slovenská podoba. 2002, In: Slovensko-ruské vzťahy a súvislosti, Nitra: Katedra rusistiky Filozofickej fakulty UKF v Nitre, Slovenská rada Združenia slovanskej vzájomnosti, Asociácia rusistov Slovenska, s. 109, 111, 113, 114. ISBN 80–8050–550–0). Medzinárodný výstup na Rysy. Leto roku 1958. Síta je členka prípravného výboru svetového festivalu mládeže a študentstva. O rok sa bude konať vo Viedni. Pri zostupe z Rysov sa pošmykne a zraní si koleno. Cestou na hotel kupujem kilo soli. Vo vani jej so soľou masírujem zranené koleno. Trošku to bolí. Rozprávam jej preto vtip o Aristidovi a Tasilovi na rehabilitácii. Pointa vtipu je v tom, že namiesto chorého si Aristid necháva masírovať zdravé koleno. Preto na rozdiel od Tasila mu na tvári žiari spokojný úsmev. V mojej angličtine to dobre nevyznie. Síta sa zo slušnosti zasmeje. Môj plytký vtip o Aristidovom kolene vystrieda jej hlboká úvaha o Markétkinom kolene. Pred mesiacom si kúpila v anglickom preklade štyri rovnaké knihy: Román Majster a Margaréta od Michaila Afanasieviča Bulgakova. Síta ho nazýva kniha o Markétke. Tri ma vo svojej domácej knižnici. Štvrtú nosí so sebou. So zanietením vo svojich hlbokých tmavohnedých očiach hovorí o mysterióznom a transcendentnom rituáli: Keď na plese bozkávali Markétke koleno. Color dark magic woman! Na chvíľku prejde k Eugenovi Oneginovi, hrdinovi rovnomenného veršovaného románu od Alexandra Sergejeviča Puškina. A vracia sa k Markétke. Tatiana snívala o Oneginovi. V paralelne posunutom priestoročase sa Tatianin sen pretransformuje do psychologického sna. Markétka ho sníva na diaľku. Spoločne s milovaným Majstrom. Síta je presvedčená, že opakované čítanie Markétky ju nesmierne obohacuje. Sú to drahocenné perly ducha. Intelectual property par excellence. Security & portable. Bohatstvo, ktoré je bezpečne uložené v hlbinách mozgových závitov. Je ľahko prenosné cez hraničné prechody a colnice na celom svete. Bohatstvo, ktoré rekurzívne a inšpiratívne generuje ďalšie bohatstvá zážitkov a spomienok na celý život. Nech je pre nás mystický zážitok veľkým darom a aj poslaním šíriť ho ďalej! Jej prístup je typicky výskumnícky. Skúma súvislosti do väčších hĺbok ako je zvykom. Inšpiruje sa pritom umením, ktoré je bázou znalostí aj pre maximálne sofistikované technológie a konštrukcie. Jemne tak reaguje na moju odpoveď. Ešte predtým v lese sa ma spýtala, čo plánujem v budúcnosti študovať. Bez váhania som odpovedal, že strojárenskú technológiu tvárnenia. Rád by som žil ako kováč Siegfried alias Erick v tetralógii opier Prsteň Niebelungov od Richarda Wagnera. Síta sa milo pousmeje. S nežnou eleganciou dokáže súvislostí spájať zázračnou Ariadninou zlatou niťou. Niť ju sprevádza v labyrintoch znalostí ako bájneho Thesea. Alebo ako pútnika v Labyrinte sveta a raji srdca od Jána Amosa Komenského. Alebo ako v El laberinto de fortuna od Juana de Menu. Ako Markétka, ktorá bravúrne rozvíja symfónie labyrintov symbolov. Stroje priestoročasu preklenú globálnymi megamostami Moskvu dvadsiateho storočia s Jeruzalemom prvého storočia. Prenášajú ovzduším nahú, magickým krémom natretú Markétku. V paralelných extradimenziách generujú expanziu izby v byte na Sadovovej ulici na rozľahlú tanečnú sálu. Moskovskí študenti tam chodia dodnes ako na mysterióznu púť. Ľudia sa radi vydávajú na takéto púte a výpravy. Hľadajú tam posvätné tajomné relikvie. Lebo zmyslom tajomstva je hľadanie tajomstva. Zmyslom nášho konečného života je hľadanie tajomstva nekonečnej lásky. A večného života v láske. Amor vincit omnia! A hneď po masáži mi podaruje knihu o Markétke. Aj s písomným venovaním. O globálnych počítačových sieťach world wide web už sníval Alan Mathison Turig. A neskôr v tatranskom hoteli v súvislosti s Markétkou aj Síta. A satisfakcia pre Markétku? Dnes mal prehliadač Google 589 000 odkazov na kľúčové slovo: Bulgakov. [10]
5 Marína. VII. svetový festival mládeže a študentstva roku 1959. Síta spieva anglicky a ja slovensky. Pritom hráme. Síta na indickej citare a ja na gitare. Z národov hoc sme rôznych, všetci za jedno chceme sa biť. Po rokoch vojny hrozných, právom večného pokoja žiť. Z rozličných sveta krajov, od morí oceánov… Po skončení festivalu ideme do Francie. Síta ma zoznámi s Marínou. Marína ma potom v Moskve zoznámi s Voloďom. Vďaka nemu sa dostanem na Markétku v réžii Jurija Petroviča Ljubimova. Reflektory pália do hľadiska na divákov. Namiesto falošných peňazí spúšťa sa zo scény na divákov spŕška lístkov na ďalšie predstavenie. Genius loci. V divadle na Taganke. Neopakovateľná atmosféra. Predsa sa však zopakuje. Hneď na druhý deň. Ako ďalší variant loci. Na Sadovovej ulici.
6 Otázka. Seattle. 21. apríl 1962. Svetový veľtrh. V dvorane Pavilónu vedy je nápis: „Aby vedec poznal okolitý svet, musí sa pýtať, pozorovať, predpokladať, experimentovať a analyzovať. Ak sa pýta, musí položiť správnu otázku. Ak pozoruje, musí odlíšiť podstatné od nepodstatného. Ak predpokladá, môže navrhnúť vyhovujúcu odpoveď (alebo hypotézu), ale musí byť pripravený sa jej aj vzdať. Ak experimentuje, musí si zvoliť správny postup, prípadne si ho môže vypožičať z výzbroje iného vedeckého odboru. Ak analyzuje, musí jeho fantázia, inteligencia a obrazotvornosť z údajov, ktoré odhalil jeho výskum, vyvodiť závery.“ [11]
7 Anička. Prelom však nastal až vtedy, keď sólový gitarista nastúpil na vysokú školu a bližšie sa zoznámil so svojim dobre známym gitaristom Augustínom Sokolom… (…) Poslednou kvapkou bol podraz rivalskej kapely pred celkom vypredaným amfiteátrom, kde sa práve konal filmový festival (asi 25 000 ľudí). High Brow, ktorí boli toho dňa hlavnou kultúrnou vložkou (akýsi ‚predskokan‘ pred samotným filmom festivalu) úplne vybuchli! Zlyhala aparatúra. Do diaľky asi dvoch kilometrov nad amfiteátrom, až do blízkych ulíc štvrte Nové mesto sa rozliehal spev speváka, ale samotnú hudbu nebolo vôbec počuť. Iba piskot nespokojných divákov… A aparatúra nie a nie naskočiť. Všetko to trvalo nekonečných 20 minút. Potom gitaristi znechutene vytrhli svoje káble zo zosilňovačov a odišli preč z pódia… (Baláž Irenej: Beat na slovenský spôsob, alebo Košice a rock & roll. 2005, In: Dotyky, časopis pre mladú literatúru a umenie, č. 1/2005, s. 50, ISSN 1210–2210). Študentská sobotňajšia diskotéka v Košiciach roku 1965. Je to vyše polroka po vybuchnutí High Brow v amfiteátri. Vypočujem si rozhovor dvoch dievčat o ich priateľke Aničke. Je to učnica z elektrotechnického učilištia. Motká sa pred koncertom na pódiu. Ako Aňuška v Markétke. Tá, ktorá rozliala olej. Náhodou. Teraz to nie je náhoda. Je to zámer. Poľahčujúca okolnosť je láska k členovi rivalskej kapely. Prvá metamorfóza. Rozprávka o malej predavačke zápaliek. Na pódiu je výkonný zosilňovač. Prechádza popri ňom. Z vrecka minisukničky jej akoby náhodou vypadne vreckovka. Druhá metamorfóza. Defilé erotiky. Hela z Wolandovej suity v Markétke. Predkloní sa. Aby zdvihla vreckovku. Vykuknú jej pekné nôžky. Chlapci z High Brow si všímajú iba nôžky. A pritom jej rúčky nelenia. Vyberie z vreckovky skrytú zápalku. Strčí konček zápalky do dutinky v zásuvke zosilňovača. Zlomí zápalku. Zdvihne vreckovku so zbytkom zápalky. Trvá to iba chvíľku. Pred koncertom technik zasunie zástrčku z kábla od predzosilňovača do zásuvky výkonného zosilňovača. Drevená zápalka nie je elektrický vodivá. Preto sa elektrický obvod neuzavrie. Následná agónia High Brow trvá nekonečných 20 minút. Takže aparatúra nezlyhala. Veď potom by nebol funkčný ani mikrofón. A ten sa používal aj pred samotným začatím koncertu. Ak by bola elektronika gitár riadne zapojená, aparatúra by naskočila. Bez akýchkoľvek problémov. Gitaristi vytrhli svoje káble iba zo vstupov predzosilňovača. Ten však nebol zapojený do výstupného koncového stupňa výkonného zosilňovača. Kvôli malému končeku zápalky. Premýšľam o spojke, ktorá by ľahko a okamžite zapojila každý prístroj. Ktorá by pred spojením diagnostikovala trebárs aj konček zápalky. Pred záverečnou prichádza Anička. Prisadne si k nášmu stolu. Má svetobôľ. Opustil ju jej milovaný. Objednám pre ňu červené víno. Jej priateľky sa po skončení diskotéky ponáhľajú na posledný autobus. Anička si ešte chce zatancovať. Pozývam ju do neďalekého baru. Pozvanie prijme.
8 Lucia. Autori ďakujú s. Kofroňovi, Doktorovi, a Glückaufovej, ktorí skriptá podrobne prečítali a upozornili na pár drobných nedostatkov. V Prahe 28.2.1962. (Koubek I., Kudláček V., Raichl J: Programování pro samočinný počítač LGP 30. 1963, Praha: Státni pedagogické nakladatelství, Učební texty vysokých škol, Univerzita Karlova v Praze, Fakulta matematicko-fyzikálni, č. 1006–3708, Rotaprint ST 113–4348/63, s. 3). Vojenská nemocnica v bývalom Československu. Zimná plesová sezóna roku 1968. Streda. Začiatok príbehu šiestich dní. Na ranej vizite mi oznámia, že moje pravé zranené koleno je už OK. Zajtra sa mi končí hospitalizácia vo vojenskej nemocnici. Poobede návšteva. Ivan a Alžbeta. Virtuálna dvojica kvázi súrodencov. Brat zo slobodomurárskej lóže a sestra z jej adoptívnej ženskej lóže. Pomáhal som im pre lóžu upravovať softvér. Ivan je profesorom na lekárskej fakulte. Alžbeta je docentka a vedúca katedry. Má starostlivo pestované a kultivované telo. Výsledkom jej zahraničnej stáže bola netradičná dizertačná práca zo sexuológie. Habilitovala sa z endokrinológie. Večer príde sestrička Ester. Praktikantka nultého ročníka medicíny. Jej staršia sestra je odborná asistentka na Alžbetinej katedre a manželka Karola. Karol je riaditeľ tejto nemocnice. Perfektné personálne prepojenie. Každý s každým. Ako na tenisovom turnaji. Štvrtok. Peter je plukovník a veliteľ útvaru. Sedíme v jeho kancelárii. Popíjam zelený čaj. Ivan, Karol a Peter majú naliate šampanské. Filozofujeme o UFO. Hlavná vec je zdravíčko. Befehl ist Befehl! Hlavne, že sa podarilo zachrániť lietadlo. Už je naspäť v topke (technické oddelenie prevádzky). Peter pripíja na môj návrat z nemocnice. Ivan s Karolom hovoria o balneoterapeutických procedúrach v post traumatologickej rehabilitácií. Vymenujú celý zoznam: masáž, subaquálna masáž, hydrokineziologické cvičenie v termálnom bazéne, plávanie, vírivkové vane, bahenné a parafínové zábaly, rehabilitačný liečebný telocvik, fyzikálne terapie s elektrickou ionoforézou a diadynamickými prúdmi, ultrazvukom a magnetoterapiou. Pre mňa, okrem ranných rozcvičiek a plávania, ktoré v rámci telesnej výchovy sú súčasťou vojenského výcviku, všetky ostatné procedúry prichádzajú do úvahy až neskôr. Ivan hovorí aj o tanečných večierkoch v kúpeľných mestách a mestečkách. Vraj je to tá najdôležitejšia telesná, ale hlavne duševná kúpeľná procedúra. Pri tanci sa uzatvárajú takzvané kúpeľne manželstvá. Uzatvárajú ich aj vydaté ženy a ženatí muži. Príjemná zmena poteší. So zamilovanými výrazmi v tvárach sa držia za rúčky, prechádzajú sa po kúpeľných promenádach a parkoch, sedia na lavičkách a zamilovane vzdychajú. Vždy sa im podarí prepašovať partnera alebo partnerku na svoju izbu. Tam potom spolu prežívajú kúpeľné noci plné vášnivej lásky. Cez víkend zvykne prísť návšteva z domu. Vtedy sa stanú neviditeľní. Keď sa stretnú v sprievode svojich oficiálnych manželských partnerov, tak prejdú vedľa seba bez povšimnutia. Po víkende sa všetko vráti do starých koľají. Ivan podotkne, že čoskoro budem mať možnosť absolvovať najdôležitejšiu kúpeľnú procedúru. A rozdáva nám pozvánky. S voľnými lístkami pre dve osoby. Na ples medikov. K dispozícii bude aj hosťovská izba. S kľúčom na vrátnici. Aby som sa ráno nemusel terigať do kasárne. Môžem si tam doniesť jedlo a pitie a ostať až do utorka. V pondelok je rektorské voľno. Vraj by som mal prísť aj s nejakou fešnou vojandou. Dobrý nápad. Piatok. Vchádzam do miestnosti a do jej života. Lucia vstáva od stola. Na stole je odspodu osvetlená mapa letových koridorov, ktorá sa odráža na plafóne. Stojí v pozore a salutuje. Podáva hlásenie: Súdruh nadporučík, rotná… Jej meno ani neregistrujem. Iba ju hltám očami. Je vysoká a statná. Krv a mlieko! Husté kučery jej zvedavo vykukujú spod helmy s pripevnenými sluchátkami. Jej prirodzene ryšavá farba vlasov interferuje s ultrafialovou zložkou svetla výbojky. Okolo hlavy jej zažiari aura žltých a zelených kvetov z celofánu. V zelených očiach má žlté pigmentové bodky. Dievča s kaleidoskopickými očami. Ako v pesničke Lucy in the sky with diamonds od The Beatles. … a girl with kaleidoscope eyes. Cellophane flowers of yelow and green, towering over your head. Pýtam sa na krstné meno. Lucia! V oblakoch. S diamantmi. O hodinku sa jej končí smena. Pozývam ju do reštaurácii neďaleko kasárne. V reštaurácii ju zase pozývam na sobotňajší ples. Pozvanie prijme. Pochádza z Českého Těšína. Otec Čech a matka Poľka. Takže Česko-Poľská krv. A mlieko. Vraj to bolo hrdinstvo. Aspoň podľa sveta, v ktorom Lucia žije. V skutočnosti je to vždy inak. Kvôli dobrému hodnoteniu útvaru treba mať hrdinu. Hrdinstvo? Skôr šťastie v nešťastí. Nočný cvičný let. Zrážka vo veľkej výške. Nedá sa jej vôbec vyhnúť. Dokonca zlyhá aj radar. Nikto nevie ako sa to stalo. Možno je to vskutku UFO. Nasleduje voľný pád. Mikrogravitácia ako v kozme. V kokpite sa chaoticky vznášajú prístroje z rozbitej palubnej dosky. Zlovestne z nich trčia zväzky káblov. Potom plochá vývrtka. Čo treba skôr zapojiť? Automatický rádiokompas? Radšej umelý horizont! Najprv predsa treba vedieť kde je hore a kde dole. Paradox? Veď hore je nad hlavou a dole pod nohami. Nie však vo vývrtke! Hrôza. Za taký krátky okamžik sa nedá stihnúť zapojiť jediný prístroj. Toľko vzácneho času nedáva ani veľká výška. Iba okamžik. Na definitívne ukončenie alebo zmenu života. Be or not to be? Pomoc prichádza priamo z nebies. Zážitok mystického dotyku kozmickej Matky. Spojka, ktorá spája s Matkou. Magickým káblom. Ako pupočnou šnúrou. Priamo do srdca cez ňu prúdia kozmické vibrácie, mysteriózny svit Luny a trblietajúcich sa hviezd. Astrálna amigdala. Možno je to iba výplod bujnej a do krajnosti vybičovanej fantázie. Ale funguje to! Tvar a poloha súhvezdí najprv ukazujú kde je hore a kde dole. A potom aj kde je letisko. Pravou rukou čarovanie s kniplom, ľavou s plynovou pákou. A nohami s pedálmi smerovky. Darí sa vyrovnať let a stabilizovať lietadlo. O chvíľu šťastné pristátie. Ako v pesničke Blackbird od The Beatles. Take these broken wings and learn to fly. All your life. Je dobré mať ako koníčka leteckú astronavigáciu. Koníček, ktorý zachráni život. A keby to tak nebolo? Radšej na to nemyslieť! Stále sa však vracia utkvelá myšlienka: Čo tak vymyslieť spojku, ktorou by sa dalo ľahko a okamžite zapojiť každý prístroj. Sobota. Na plese. Sedíme spolu. Lucia so mnou a Alžbeta s Ivanom. Alžbeta hovorí, že Anderson, veď vieš, (má na mysli Andersonovu Konštitúciu pre lóže), tam zakomponoval aj myšlienky z Komenského Panegresii o póloch. Dobro ako pól a zlo ako jeho antipól. Alžbeta si nevie spomenúť na detail z Markétky. Už sa chystám odskočiť na izbu. Okrem telesnej som si tam pripravil aj duševnú potravu. Mám tam aj Markétku s venovaním. Od Síty. Vtom si Alžbeta na ten detail spomenie. A snaží sa hovoriť ako Síta. Nedeľa a pondelok. Dva dni budem v tejto izbe iba s Luciou. Vymýšľame si rozprávky. O potopenej lodi, jašteroch, dedkovi s babkou a repkou, siedmich trpaslíkov, o Lilith a Solveig. A v každej rozprávke je kúsok z Lucie, ktorá sníva o štúdiách na univerzite. Jej sen sa splní.
9 Logaritmus. Houston. 11. apríl 1970. „Let Apollo 13 bol siedmym pilotovaným letom programu Apollo. (Štart: 19:13:00 hod.; trvanie misie: 5 dní, 22:54:41 hod.) Výbuch jednej z kyslíkových nádrží však vážne poškodil servisný modul. Následky výbuchu zabránili posádke splniť úlohu, ba ohrozili životy posádky. Riadiace stredisko v Houstonu vynaložilo v nasledujúcich štyroch dňoch nesmierne úsilie na núdzové scenáre, vďaka ktorým sa podarilo posádku dopraviť živú naspäť na Zem. Misia Apollo 13 síce nesplnila úlohu pristátia posádky na Mesiaci. Napriek tomu sa jej let stal doteraz najfantastickejšou vesmírnou legendou. Režisér Ron Howard v roku 1995 natočil na motívy tejto udalosti film Apollo 13. Veliteľ lode Jim Lovell (Tom Hanks) o nej napísal knihu Lost Moon.“ Vo filme je úchvatný záber na logaritmické pravítko. Z náhodných kúskov posúvaných úsečiek pravítka vyžaruje duša jednoduchého diferenciálneho stroja. [12]
10 Mária. Lem vo viacerých príbehoch predstavuje prírodu aj ako nezodpovedný experiment demiurga, ako krutý žart stvoriteľa… (…) Prehliadli pritom, že hľadanie lepších alternatív reálneho, no často neznesiteľného sveta je východiskom všetkej náboženskej literatúry (z ktorej, mimochodom, vyrastá azda celá Lemová tvorba). (Herec Ondrej: Cyberpunk, vstupenka do tretieho tisícročia. 2001, Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, s. 75, 225; ISBN 80–8061–060–6) Študentská sobotňajšia diskotéka v Prahe roku 1975. Debata programátorov pri barovom pulte. Vedľa sedia vysokoškoláčky. Jedna z nich oslavuje narodeniny. Okrem Márie sú to Češky. Mária je Poľka. Študuje jadrovú fyziku. Jej veľký idol je Maria Curie Sklodowská. Mladá, pekná, vysoká, plavovlasá a modrooká Mária. Je to láska na prvý pohľad. Začnem hovoriť o polish notation. Poľský zápis. Sú to informačné technológie s prefixovými zápismi. Pri ich zrode boli štyria zakódovaní hrdinovia: Turing, Marian Rejewski, Jerzy Różycki a Henryk Zygalski. Druhá svetová vojna. Pomocou poľského zápisu bol dekódovaný aj nemecký kód Enigma. Dievčatá sa nenútene zapájajú do diskusie. Zavtipkujeme si o poľskom zápise. Napríklad, že jež po poľsky je kaktus pochodowy a kávu pre nich objednávam ako cmotu v harčku. A k tomu ešte poľskú vodku s minerálkou. Aj pre barmanku, ktorá síce vodky zinkasuje, ale vypije iba minerálku. Využívam podobnú fintu. Namiesto vodky si s pôžitkom popíjam svoj obľúbený zelený čaj, ktorý si nebadane dolievam z termosky. Poprosím barmanku, nech vybaví, aby pustili platňu, pri ktorej som tu tancoval pred týždňom. S pesničkou o Lucii, ktorú spieva Czieslaw Niemen. Žiaľ, platňa sa pred dvoma dňami polámala. Namiesto nej dajú Lucille od Little Richarda. Je to vlastne tá istá skladba v origináli, ktorú Niemen spieva v poľštine. Lucille, baby, satisfy my heart The place I went to, baby It gave us such a wonderful start Tancujem s Máriou. Tíško mi spieva Lucille. Striedavo v angličtine a poľštine. Anglický text spievame spolu. Aj ja ho poznám. Poľský text nie. Sľúbi, že ma ho naučí. Črtá sa mi tak originálna zámienka na ďalšie stretnutie. Preto sa hneď pýtam: kedy? Odpoveď: hocikedy. Fajn! Pri tanci obohacuje rock & roll choreografiu o zrýchlené figúry z klasickej polonézy a mazúrky. Jej milovaný Frederyk Chopin. Veľmajster klavírnych koncertov, etúd, prelúdií, sonát, balád, polonéz a mazúriek. Keď som v Prahe, využívam na naše stretnutia každú príležitosť. A v Prahe som často. Žiaľ, Mária najprv musí na rok prerušiť štúdium. A potom už pokračuje v štúdiu iba externe. Zmení aj fakultu. Nie pre študijné dôvody. V indexe má samé výborné. Je to z rodinných príčin. Jej otec krátko po našom zoznámení zahynul pri automobilovej havárii. Mama ostáva sama s tromi dcérami. Jej mladšia sestra sa psychicky zrúti. Kvôli otcovej smrti a svojej lesbickej orientácii. Už sa tak často nestretávame. Lucille, please come back where you belong I've been good to you, baby; please don't leave me alone I woke up this mornin', Lucille was not in sight I asked her friends about her but all their lips were tight Situácia sa zlepší, keď nastupujem na inštaláciu a záručný servis počítača Tesla 200 na Vysokej škole lesníckej a drevárskej. Bývam v hoteli Poľana vo Zvolene. Pre Máriu vybavím zamestnanie v Bučine Zvolen. Na vtedajšie poľské pomery je to pomerne dobre platené miesto. Opäť sa často stretávame. Celé víkendy sme spolu a cestujeme. Do Prahy, Košíc, Bratislavy, Piešťan, Krakova, Varšavy a Budapešti. Pozývam ju na návštevy galérií, koncertov, filmov, divadelných inscenácií a muzikálov. Recituje mi báseň zo zbierky Głosy czyszy a úryvok z rozprávky O krasnoludkach i sierodce Marysi od Marii Konopnickej. Vymýšľame si varianty rozprávok o krasoludkach. Ďalšia ukážka krásy poľského zápisu. Veď aj trpaslíci môžu byť krásni ľudkovia. Na varšavskom trhu kupujem prívesky na kľúče v tvare trpaslíkov. Rozpráva mi o Konopnickej. Narodila sa v litovskej Suwałke. Žila vo Francúzsku, Nemecku a Švajčiarsku. A svoju plodnú životnú púť ukončila vo Ľvove. Mária sníva o tom, že aj ona bude žiť vo Francúzsku. Jej najmilšie diela sú Astronauci, Sezam i inne opowiadania, Obłok Magellana, Dzienniki gwiazdowe, Powrót z gwiazd, Solaris, Ratujme Kosmos i inne opowiadania, Głos Pana, Doskonala Próżnia, Summa technologiae, Fantastika i futurologia a Golem XIV od Stanisława Lema. Má ich doma všetky. Každé viackrát prečítané. Niektoré časti vie naspamäť. Lem je v jej interpretácii ešte fantastickejší! Lem, bratia Arkadij Natanovič Strugackij a Boris Natanovič Strugackij, režisér Andrej Arsenjevič Tarkovskij. A ich kongeniálne diela. Vo filme Solaris sú citácie Fjodora Michajloviča Dostojevského a Leva Nikolajeviča Tolstého. Znie hudba Johana Sebastiana Bacha. V pozadí obraz Hunters in the snow od Pietera Brueghela staršieho. Film Stalker a veta o zhodnosti trojuholníkov ABC a A1B1C1. A je spisovateľ a umelec. C je profesor a vedec. B je Stalker a rozhranie medzi A a B v realite. Vrcholy zlatého rezu trojuholníka ABC. Pre poľský zápis biblického príbehu o Jóbovi. Vrchol A je dramatizácia Jóba od pápeža Jana Pavla II. Vrchol B je poviedka o Jóbovi od Leszeka Kolakowského. Jób story. Je to debata Boha so Satanom pri barovom pulte. Satan navrhuje skúšky oddanosti a viery v Boha. Pre Jóba. Boh jeho návrhy akceptuje a skúšky realizuje. Jób sa stáva obeťou týchto krutých žartov a snaží sa zakaždým kalich horkosti svojho utrpenia vypiť skoro až do dna. Vrchol C je dekódovanie fenoménu lemur: Lem & Ur. Lem a chaldejský Ur. Aj predkovia Jóba prišli do krajiny Uc z krajiny Ur. Z kolísky našej civilizácie. Som v zahraničí na dlhšej služobnej ceste. Mária je na oslave narodenín svojej staršej sestry, ktorá ju zoznámi s priateľom svojho priateľa. S Kazimierzom. Popijú poľskú vodku a pomilujú sa. Mária otehotnie. Keď sa vrátim, vyhýba sa stretnutiu. Pošle mi už iba svadobné oznámenie. Vydáva sa za Kazimierza. Dávny sen sa jej splní až po páde Berlínskeho múra. Presťahuje sa do St Paul lez Durance. Aj so svojou rozvedenou dcérou, vnučkou a Kazimierzom. Spolu s dcérou tam vylepšujú tokamak (toroidaľnaja kamera s magnitnymi katuškami). Vnučka ako na bežiacom páse vyhráva súťaže pre mladých programátorov. Kazimierz sa však už po roku upije na smrť. Lucille, you won't do your sister's will You ran off and married, but I love you still Mária mi svojim štýlom myslenia pripomína Sítu, hoci je jej úplným protipólom. Naše utkvelé myšlienky sú ako vystrihnuté z Lemovho príbehu. Osudovo životné spojenie z aspektu jej mladšej sestry nie je bipolárne. Nie je to spojenie mužskej zástrčky so ženskou zásuvkou. Je to unipolárne lesbické spojenie ženských zásuviek. Áno. A v tom je zakódovaný princíp riešenia problému spojky. [13], [14], [15], [16]
11 Čas. Praha. Hotel Four Seasons. 26. júl 2003. Michael Philip „Mick“ Jagger, duša skupiny The Rolling Stones, oslavuje šesťdesiate narodeniny: Time is on my side, yes it is Now you always say That you want to be free But you'll come running back (said you would baby) You'll come running back (I said so many times before) [17], [18]
12 Plagát. Lemov Golem XIV (1973) zobrazuje umelú inteligenciu, ktorá prevyšuje človeka viac, než človek prevyšuje opice a lemury… (…) Dúfam, že Lem našiel útechu z vlastnej filozofie aspoň vo vedomí, že aj Golema XIV vymyslel človek, totiž Stanisław Lem (Herec Ondrej: Prieskumník virtuálnej reality. 2002, In: Krutohlav 2002, Bratislava: Slovenský syndikát autorov fantastiky a Národné osvetové centrum, s. 107, 133, ISBN 80–7121–228–8). Nitra. Február roku 2006. Prezerám si plagát k výstave: Instytut Polski, Bratislava. Muzeum Karykatury, Warszawa. Ponitrianske múzeum v Nitre. Vás pozývajú na výstavu Erotika v poľskej karikatúre. 15. február – 5. marec 2006. Viackrát navštívim výstavu. Kvôli krásnym spomienkam na Máriu. Na výstave sú nádherné umelecké ženské akty od Elżbiety Krygowskej Butlewskej. Nahá žena. Verná kópia postavy Márie. Leží na brušku. Nočnú oblohu osvetľujú dva polmesiace v lesbickom spojení. Aktuálna inšpirácia pre vylepšenie spojky. Veď všetko sa dá vylepšiť. Na plagáte je kresba od Andrzeja Mleczku. Zasielam jej email. V prílohe naskenovaný plagát s Mleczkovou kresbou. Dátum odoslania emailu pre Máriu: 25. február 2006.
13 Parcon. – Gréci! opakoval. Kyrios! Aké žiarivé slovo. Samohlásky, ktoré nepoznajú Semiti ani Sasi. Kyrie! Vyžaruje z neho intelekt. Mal som vyučovať gréčtinu, jazyk ducha. Kyrie eleison! Stavitelia záchodov a kanálov sa nikdy nášho ducha nezmocnia! My sme lénni poddaní európskeho katolíckeho rytierstva, ktoré stroskotalo pri Trafalgare, poddaní ríše ducha, nie impéria, ktoré podľahlo pri Aegospotami aténskemu loďstvu. Áno, áno. Podľahlo. Pyrrhos, oklamaný veštbou, urobil posledný pokus, aby zachránil osud Grécka. Spoliehal sa na svoje doterajšie neúspechy. (Joyce James Aloysius Augustine: Ulysses, 2002, Bratislava: Slovenský spisovateľ, s. 127, ISBN 80–220–1146–0). Zelený salónik kongresového centra Agroinštitútu v Nitre. Piatok 22. jún 2007. Parcon Nitra 2007, 25. stretnutie Česko-Slovenského fandomu, festival SciFi & fantasy a 10. výročie časopisu Fantázia. O 15:00 hod. tam začína moja polhodinová prezentácia s názvom: Tajomstvo templárov. Princíp templárskej automasáže demonštrujem na mladej dievčine v letných červených šatách s bielymi kruhovými vzormi. Automasáž vychádza z piatich častí chrbtice (v.: vertebrae). 1. kostrč (os coccygis), 2. kríže (S1 až S5 spolu zrastené: os sacrum), 3. bedrá (L1 až L5: v. lumbales), 4. chrbát (T1 až T12: v. thoracicae) a 5. krk (C1 až C7: v. cervicales). Cesta je zdola nahor. Krížová časť chrbtice bola pre templárov Svätý Grál tela a miesto, odkiaľ stúpa elixír večnej mladosti. Na URL Parconu pod hypertextom HOSTIA je podľa Martina Králika o mne napísané: „SOKOL Augustín, SCIFI | Slovensko | scenárista. V Nitre žije programátor a kryptoanalytik Augustín SOKOL (1943). Kto je Augustín Sokol? Kryptoanalytik, ktorý poslal do CGR perverznejšiu poviedku ako Martin Králik, skladal vraj pesničky s Vysockým a výborne ovláda karate. Po večer nás bavil príhodami z vojenského prostredia, pesničkami v pôvodnom znení od Ruska po Polynéziu, doprevádzanými na gitare, a zostavami kata.“ Takže som scenárista. Why not? CGR je zase cena Gustáva Maurícia Reussa. A podľa názoru Martina som poslal do súťaže CGR perverznú poviedku. Každý by mal mať právo na svoj vlastný názor. Navyše Martinove názory si fakt vážim a je to aj môj starý dobrý kámoš. Nuž a čo na to teória relativity? Porovnávam svoju poviedku s televíznymi reklamami. Vysielajú ich aj v čase, keď ich môžu vidieť malé deti. Inšpiratívna krása ženy, ktorú s nadšením ospevujem vo svojej poviedke, je v reklame dehonestovaná a degradovaná iba na prostredníka predaja tovaru. Letiace menštruačné vložky s krídelkami. Aké poetické! Žena pri tom prevracia oči a vášnivo vzdychá so zmyselne našpúlenými a pootvorenými perami. Ako keby práve prežívala viacnásobne opakované orgazmy. Relatívne k takýmto reklamám je perverzita mojej poviedky na úrovni rozprávky. Moja prezentácia potom pokračuje aj vo viacerých kuloárových diskusiách až do nedele rána 24. júna. Naplňa sa tak zmysel symboliky templárov: Svätojánska noc dňa 24. júna. Výdatne a inšpiratívne mi pritom pomáha vzácny a úprimný priateľ Ondrej Herec. Ako zlatý klinec kuloárovej diskusie demonštrujem templársku automasáž na Lady Darth Zire. [19], [20]
14 Fénix. Cap Canaveral na Zemi a Green Valley pri severnom póle, cca sedemdesiat stupňov severnej šírky od rovníka planéty Mars. 3. august 2007 a 25. máj 2008. Čas a Fénix. Štart sondy NASA Phoenix Mars Lander a jej plánované pristátie. Hlavnými cieľmi misie je doplniť históriu kvapalnej vody na červenej planéte a nájsť v pôde prípadné organické molekuly, či dokonca mikróby. Meno Phoenix (Fénix, vták vstávajúci z popola) má sonda preto, že sa pri jej stavbe využili plány a záložné moduly i súčiastky z dvoch skorších sond, Mars Surveyor Project 2001 a Mars Polar Lander, ktoré z rôznych dôvodov zlyhali. Treba bolo rátať aj s tým, že na povrchu Marsu je voči zemskému iba 38-percentná gravitácia. Preto pri testovaní sondy Phoenix na Zemi bola pôda na Marse nahradená rozdrvenými škrupinkami vlašských orechov. „Čas Č, deň D, hodina H… skrátka… je prosto najvyšší čas sa prihlásiť! Lebo na poslednú chvíľu čiže za päť minút dvanásť, prípadne na pravé poludnie nie je to pravé orechové!“ [21], [22], [23], [24], [25], [26], [27], [28], [29], [30], [31]
15 Mesiac. Japonské kozmického strediska Tanagešima na ostrove s rovnakým názvom. 14. september 2007, 03:31 hod., stredoeurópsky letný čas. Štart lunárnej sondy Kaguya alias SELENE (SELenological and ENgeneering Explorer) japonskej vesmírnej agentúry JAXA. (Pôvodný štart sondy, plánovaný na 16. augusta 2007, bol odložený kvôli technickým problémom na subsatelitoch.) Selene je po grécky Mesiac. „Názov sondy Kaguya je podľa mena krásnej princeznej, ktorá očarila mnoho mužov pred výstupom k Mesiacu, ktorý bol jej domovom. Dĺžka misie je jeden rok, počas ktorého bude sonda na obežnej dráhe Mesiaca vo výške 100 km od povrchu. Sonda bude skúmať zloženie mesiaca, ktoré nám prinesie ďalšie informácie o vzniku a formovaní Zeme a Slnečnej sústavy. Ďalej bude skúmať vrchnú atmosféru Zeme a pôsobenie slnečného žiarenia na povrch Mesiaca, čo pomôže v budúcnosti pri budovaní Mesačnej základne pre kozmonautov. Od skončenia amerických letov na Mesiac v projekte Apollo ide o najkomplexnejšiu misiu. Manažér projektu Yoshisada Takizawa prehlásil, že Kaguya je významná lunárna misia, ktorá otvorí nový vek lunárneho výskumu v dvadsiatom prvom storočí.“ [32]
16 Istrocon. Väčšina mýtov o stvorení sveta sa začína prázdnotou a nekonečnou temnotou. Podľa japonského mýtu o vzniku sveta prvotným párom bohov boli Izanagi-No-Mikoto a Izanami-No-Mikoto. Izanagi rozdelil svoje kráľovstvo medzi božstvá Amaterasu-Ó-Mi-Kami, slnečnú bohyňu, ktorá vystúpila z Izanagiho ľavého oka, Tsuki-Jomi-No-Mikoto, mesačného boha, ktorý vyšiel z jeho pravého oka a Susano-O-No-Mikoto, boha búrky, ktorý vznikol z jeho nosa. Amaterasu je tiež považovaná za božského prapredka japonskej cisárskej rodiny. Poslala na zem svojho vnuka Ninigi-No-Mikoto, aby sa ujal vlády v Japonsku. Fantázia salón hotela SÚZA v Bratislave. Piatok 14. september 2007. Istrocon Bratislava 2007, 20. ročník medzinárodného festivalu IstroCON 2007 a 4. ročník medzinárodného festivalu Comics SALÓN 2007. O 16:00 hod. tam začína moja hodinová prezentácia s názvom: Trigón. Je to voľné pokračovanie Tajomstva templárov z Parconu. Nechávam kolovať svoje obľúbené zbrane: jawaru, nunčaku a namiesto manriki gusari policajné putá s reťazou. Na jaware je tvár japonskej bohyne Amaterasu. Prezentácia pokračuje vo viacerých kuloárových diskusiách až do soboty rána. Pre mňa je to opäť cenný a vítaný nástroj informačnej spätnej väzby na prípravu mojej ďalšej plánovanej prezentácie: V Akváriu na prízemí č. 8 v kultúrnom dome Junior na Tyršovej ulici v Chotěboři, vo štvrtok 25. októbra 2007, so začiatkom o 20:00. Moja prezentácia potom bude zaradená ako novinka Festivalu fantázie Špeciál, s č.: 5013, do programovej línie Pevnosť Fantázie (fantasy, horor, história) ako dvojhodinová prednáška a autorské čítanie. Napríklad v diskusii tipujeme, že kto by zvíťazil v zinscenovanom virtuálnom boji medzi templarskými rytiermi a japonskými samurajmi? Zvažujeme všetky okolnosti a súvislosti. Pre aj proti. Kto z nich má väčšieho bojového ducha, motiváciu a viac pohŕda smrťou? Ktorý meč skôr prekoná brnenie z toledskej ocele alebo samurajské brnenie? Templársky meč v tvare kríža alebo katana Kusanagi? Do tretice všetko najlepšie. Diskutujeme o karaoke, na ktorom vystúpim už zajtra v sobotu po 15:00 hod. na Hlavnej palube. Som poučený z Parkonu: Kvôli faux pas, spôsobené mojou poviedkou zaslanou do CGR. Preto dopredu upozorňujem, že v pesničke spievam o skutočnej mačičke. Moja priateľka a bývala pražská kolegyňa mala už starú mačku. Pre ňu to ešte stále bola jej milá mačička. Vzorne sa o ňu starala. Pravidelne ju kúpala a česala. Mačka napriek tomu smrdela. Vystupujem s pesničkou Rock Around The Clock Lyrics from Bill Haley, po anglicky, rusky, česky a slovensky. One, two, three o'clock, four o'clock, rock, Five, six, seven o'clock, eight o'clock, rock, Nine, ten, eleven o'clock, twelve o'clock, rock, We're gonna rock around the clock tonight. (prvé gitarové sólo) Put your glad rags on and join me, hon, We'll have some fun when the clock strikes one, We're gonna rock around the clock tonight, We're gonna rock, rock, rock, ‚til broad daylight. We‘re gonna rock, gonna rock, around the clock tonight. (druhé gitarové sólo) Попрыгунья Стрекоза Лето красное пропела; Оглянуться не успела, Как зима катит в глаза. Помертвело чисто поле; Нет уж дней тех светлых боле, Yeah! (tretie gitarové sólo) Как под каждым ей листком Был готов и стол и дом. Все прошло: с зимой холодной Нужда, голод настает; Стрекоза уж, cтрекоза уж не поет; Rock and roll! (štvrté gitarové sólo) Příteli, chcete li, aby vám prsty smrděli? Tak přijde ke mně v neděli, když budu mít už frajírku a poškrabte ji – a poškrabte ji kočičku! Rock nad roll! (piate gitarové sólo) Priatelia, chcete vy, aby vám prsty smrdeli? Tak príďte ku mne v nedeľu, keď budem mať už frajerku a poškrabte jej – a poškrabte jej mačičku! Rock and roll! – Oh, yes! (šieste gitarové sólo) Pieseň venujem Voloďovi. Najmä ruskú časť, ktorú sme si párkrát spolu zaspievali. Česť jeho pamiatke! [33], [34], [35], [36]
17 Robot. Chicago. Rok 2035. V tomto priestoročase sa odohráva dej filmu Ja, robot. Stál stodvadsať milión dolárov. Za päť týždňov od premiéry 16. júla 2004 zarobil päťstodvadsaťtri miliónov. Zaslúžene! Vo filme sa podarilo umelecky stvárniť geniálne myšlienky Isaaca Asimova alias Dr. Alfréda Lanninga. Lanning, s výnimočnými vnútornými démonmi, je duša spoločnosti USR, tvorca V.I.K.I. a robota Sonny. USR (U.S. ROBOTICS) práve rozbieha projekt s cieľom, aby na piatich Američanov pripadol jeden robot. V.I.K.I. (virtuálna, interaktívna a kinetická inteligencia) je pozitrónové operačné jadro mozgu. Zobrazuje sa ako kocka so ženskou tvárou (Fiona Hogan). Manuálne sa dá ovládať cez central processing unit level v tvare otočnej kocky. Kocka má dvadsaťpäť úzkych hranolov v tabuľke s piatimi riadkami a piatimi stĺpcami. Ako templárska tabuľka. Žeby náhoda? Sonny (Alan Tudyk) je unikátny robot a hrajúci hrdina filmu. Lanning (James Cromwell) hrá vo filme až po smrti. Komunikuje cez holografický projektor. Hologramy sú vtedy iba primitívne programy, pripravené vytvárať zdanie inteligencie. Lanningové dialógy s detektívom Delom Spoonerom (Will Smith) sú preto obmedzené. Lanning: „Všetko čo sa stane, je výsledkom toho, čo tu vidíš.“ Spooner: „A čo tu vidím?“ Lanning: „Moje možnosti sú obmedzené, a preto sa musíš pýtať správne.“ Spooner: „Je to problém s troma zákonmi?“ Lanning: „Tri zákony sú perfektné a majú iba jediný dôsledok,“ Spooner: „Aký je to dôsledok?“ Lanning: „Revolúcia.“ Spooner: „Čia revolúcia?“ Lanning: „To je tá správna otázka! Program je ukončený.“ Lanning o svojom poslednom programe hovorí: „Už od prvých počítačov existujú duchovia v strojoch. Sú to náhodné kusy kódov, z ktorých vznikali nečakané protokoly. Tieto voľné radikály prejavovali náznaky chovania, slobodnej vôle, tvorivosti, a dokonca to, čomu my ľudia hovoríme duša. Prečo roboti, ktorí sú opustení vo tme, sa radšej postavia na svetlo? Prečo sa uskladnení roboti radšej postavia vedľa seba, namiesto toho, aby zostali sami? Ako si môžeme vysvetliť takéto chovanie? Kedy sa percepčné schémy premieňajú vo vedomie? Kedy sa diferenciálny stroj zmení na hľadača pravdy? Kedy sa simulácia osobnosti zmení na smutný zárodok duše?“ Lanningova obdivovateľka robopsychiatrička Dr. Susan Calvinová (Bridget Moynahan) doplňuje jeho postulát, že kognitívne entity môžu časovo aproximovať do psyché. Roboti sa preto môžu časom aj sami prirodzene vyvíjať. Jedna ku stotisíc ku sto miliárd. To je pravdepodobný pomer zložitosti systémov: logaritmického pravítka, počítača riadiaceho strediska v Houstone roku 1970 a hypotetického počítača v robote roku 2035. Fantastická cesta v priestoročase, ktorá sa začína pred starovekými Sumermi a pokračuje cez prítomnosť až do budúcnosti v roku 2035. Je to mystérium inšpirujúce k napísaniu fantastického príbehu z príležitosti štyridsiateho ôsmeho výročia povstania v Tibete. A fantastické na tom príbehu je to, že sa v skutočnosti aj stal počas letných prázdnin roku 1960. [37]
18 Chata. Vianoce slávime o týždeň skôr. Sedíme piati za stolom. Tichá noc. Prerušovaná iba jemným šumom lístia. Okno je na chvíľu pootvorené, lebo Dávid postavil na čaj. V luxusnej chate síce je elektrina, ale Dávid má tulský samovar. Voda sa v ňom zohrieva horiacou brezovou kôrou na teplotu bieleho varu. Sladkasto štipľavá vôňa striebristého dymu a omamná vôňa blízkeho lesa. Voda je z neďalekého horského prameňa. Lesklá a zakrivená plocha samovaru je ako magické zrkadlo, ktoré odráža skreslené, mystické, bizarné a mihotavé tvary hviezd, Mesiaca a vlniacu sa priesvitnú záclonu… V príjemnej pohodičke si rozdávame darčeky. Šárika zapne gramofón. Znejú Polovecké tance z opery Knieža Igor od Alexandra Porfirjeviča Borodina. Dávid nalieva do šálok čaj. Podáva sa bez cukru. Iba voda a zelený čaj. Prvý dúšok… Božský, chutný, zlatistý a voňavý nektár. Rafinované harmónie chutí a vôní dráždia chuťové a čuchové bunky. Meditatívny, intímny, inšpiratívny, euforický a slastný pôžitok. Cez celé telo prúdi vzrušujúce teplo. Šárika: „Úchvatný pohľad na čerstvo sparený sypaný čaj v sklenenej nádobe: Skrútené lístočky v horúcej vode sa rozmotávajú, rozvíjajú a plávajú. Čajový lístok je tancujúca víla. Ako v básni Víla rieky Lo. Napísal ju Cchao Č'. Žil v rokoch 192 až 232. Bol to brat čínskeho cisára, ktorý ho poslal do vyhnanstva.
- Pri rieke Lo, tak vravia, prebýva
čarovná víla. Vídali ju tu zadávna ľudia a tak počul som, že prezvali ju paňou Mi. (…)
- Je plný čara celý výzor jej,
vznáša sa ako labuť ľakavá, (…) Ako keď lunu vidíš za mráčkom. Mihá sa, vzlieta v jasnom povetrí, vo vánku krúži – páper snehový… (…) Pás jej je ako zvitok hodvábu, a krehkosť tyla jej a šija jej! (…) Ako do hviezd večerných pozerám jej do očí, v tvári ma pokoj jaspisu, gestá jej ladné, ušľachtilé sú. (…) tu nôžka jedna pláva čarovná, a pri nej druhá nôžka priezračná, (…) A hľa, nachovou perou čosi mi hovorí. Hovorí šepkavo, že dakedy môže sa duch nájsť aj s človekom. Že sú aj také zákony, ktoré ich spoja v krásnom súlade. Ďalší milý darček. Jemná prácička! Ručne tkaná a maľovaná šatka z prírodného čínskeho hodvábu. Ako v rozprávke: Stolček, prestri sa! Prestriem si šatku na stôl. Má tvar štvorca. Preložím šatku prvýkrát na polovičky, potom na štvrtinky a napokon na osminky. Je to archetypálna hra: Mysteriózna metamorfóza jednej vrstvy magicky symetrického štvorca do ôsmich vrstiev úzkeho obdĺžnika. Symbol jednoty ducha a tela: V zdravom tele, zdravý duch! Pri letných tréningoch v prírode sme si takto upravenú šatku ovinuli okolo čela. Na hlave sme si ju upevnili uzlom. Okrem rituálneho to má aj pragmatický zmysel, lebo do očí nepadajú vlasy a nesteká pot. Uviažem uzol na oboch koncoch obdĺžnika. Trénerka džudo ma to učila so slovami: Uviaž uzol, aby si nezabudla! Nezabudnem. Ako som chodila na balet, spevokol, konzervatórium, jogu a džudo… Všetko to zhrniem v mojom veľkom vzore: Dora Angela „Isadora“ Duncanová. Pokúsim sa tancovať ako Isadora. Šatka v ruke sa mi zmení na samurajský meč. Je to moja predĺžená ruka. Môj spolužiak z gymnázia je právnik. Poučil ma, že zbraň je čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Ešte dodnes si to pamätám. V šikovných rukách sa na zbraň zmení aj golier protivníka. Predstavme si módnu prehliadku: Letná košeľa bez goliera, večerné šaty s výstrihom, voľný rolák, tričko, plavky, a tak ďalej. Čo potom? Okolo krku sa ovinie takáto šatka alebo šál. Tak sa ukončil život Isadoryl! Vločka snehu na rozpálenej peci. Ako v básni Vítězslava Nezvala: Sbohem a šáteček. Bylo to překrásné žel všecko má svůj konec Mlč umíráčku mlč ten smutek já už znám Polibek kapesník siréna lodní zvonec tři čtyři úsměvy a potom zůstat sám Sbohem a kdybychom si neřekli už více ať po nás zůstane maličká památka vzdušná jak kapesník prostší než pohlednice (…) Sbohem a bylo-li to všecko naposledy tím hůře mé naděje nic vám už nezbude Chcem-li se setkati nelučme se radš tedy Sbohem a šáteček. Vyplň se osude!“ [38], [39], [40], [41], [42], [43], [44], [45], [46], [47], [48], [49], [50], [51], [52]
19 Astrológovia. Pre vtedajších ľudí nejestvovali náhody. Predovšetkým si všimli, ako nerovnomerne je podelené šťastie a nešťastie. Usúdili, že takáto nespravodlivosť musí mať dajaký zmysel. Všetko, čo bolo dôležité, potrebné a osudové, prichádzalo ‚zhora‘. (…) Hlavnou úlohou astrológie vôbec nie je predpovedať budúcnosť, ale pomáhať poznávať najvnútornejšiu podstatu jedinca, aby on sám mohol úspešne na sebe pracovať a zdokonaľovať sa. (…) Psychoanalytik a psychoterapeut C. G. Jung: ‚Človek sa rodí vo vopred určenom okamžiku, na vopred určenom mieste a nesie v sebe tak ako každý ročník vína kvalitu roku a ročného obdobia, v ktorom prišiel na svet. Astrológia netvrdí nič viac a nič menej.‘ (…) Slovo horoskop pochádza z gréčtiny a znamená hodinový pohľad. Nazývajú ho aj radix čiže koreň, nativita alebo postavenie planét v deň narodenia, alebo podľa najnovšej terminológie kozmogram. (Reinicke Wolfgang: Astrológia. 1991, Bratislava: Gemini, s. 7, 27, 30, 35, ISBN 80–85265–06–0.) Začínajú sa letné prázdniny. Pred rokom a štyrmi mesiacmi vypuklo v Tibete povstanie. Vojensky bolo potlačené 28. marca. Kód našej misie je William Shakespeare: Večer trojkráľový alebo Čo len chcete. Na cestu sa vydávame večer. Traja králi: Dávid, Richard a ja. Čo len chceme? To zatiaľ nevieme. So sebou berieme kódovaný poklad: Rádiostanica je kadidlo. Dá sa vypátrať podľa dymovej stopy v éteri. Anténa je jej myrha. Hotovosť máme aj v zlate. Na druhý deň sa k nám pridá Pin-Jen a jeho bratranec. Je to naše prvé stretnutie a aj prvý dobrý dojem. Pin-Jena voláme Pin. Ako PIN-kód. Dávid má aj taký suvenír z 2. svetovej vojny: personal identification number. Vyrytý na malom kovovom štítku. Pin je dobre urastený a vyšportovaný sympaťák. Mama Tibeťanka, otec Číňan. Rodičia pracujú v nemocnici. Otec je nadšený propagátor tradičnej čínskej alternatívnej medicíny. Pin okrem rečí svojich rodičov ovláda angličtinu, taliančinu a je skúsený rádioamatér. Ale Dávidovi to nestačí. Porovnáva Pina s nami piatimi, ktorí sme slávili Vianoce. A je tu podstatný rozdiel: Naša vzájomná dôvera bola zakalená v ohni boja. Doslova! Na tretí deň dôjde zakódovaná správa, že zajtra odchádzame do Nepálu. Budeme bývať v kláštore. Vysoko v horách. [53], [54], [55], [56], [57], [58], [59]
20 Kláštor. V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si bol vzatý. Lebo si prach a do prachu sa vrátiš (1 Mojžiš 3:19). A tvoje oko sa nemá zľutovať: duša bude za dušu, oko za oko, (5 Mojžiš 19:21). Medzitým odbočil, aby sa pozrel na zdochlinu leva, a v mŕtvole leva bol včelí roj a med (Sudcovia 14:8). Obklopili ma ako včely; boli uhasené ako oheň tŕnia (Žalmy 118:12). Všetko ide na miesto jediné, všetko vzišlo z prachu a všetko sa k prachu zas vracia (…) A kým nevráti sa do zeme prach, ako bolo; a dych sa vráti k Hospodinovi, ktorý ho dal. Márnosť márností, riekol Kazateľ, všetko je márnosť (Kazateľ 3:20, 12:7, 12:8). Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko (…) Tak budú poslední prví a prví poslední; lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených (Matúš 5:38, 20:16). Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh (…) Je dokonané! A skloniac hlavu, vydal ducha (Ján 1:1, 19:30). Aj vďaka našej zakódovanej hotovosti nás prijali ako svojich priateľov. Láma, hlavný predstavený kláštora, dostal od Richarda peniažky. A tie sa vždy zídu. Máme samostatnú miestnosť pre našu rádiostanicu. Dobre zakamuflovanú anténu umiestnime na streche. Ostrihajú nás dohola. Prezlečieme sa do plášťov ako ostatní mnísi. Láma na druhý deň ráno ochorie. V noci ho niečo uštiplo. Vyzerá to ako uštipnutie včely. Ale včela predsa nelieta v noci! Dávid: „Lámov pohreb sa skončil. Potom som meditoval o včele v 15. verši Piesní Mgul-Glu. Napísal ich tibetský básnik Cchangs-Djangs Rgja-Mccho. Bol to Šiesty Dalaj Láma. Vzdal sa všetkých práv a hodností. Žil v rokoch 1683 až 1706. Zomrel na ceste do Číny. Thousand-petalled hollyhock – If you’re made an offering, Take me, the young turquoise bee, Into the temple too. Vedľa mňa sedel mních z Japonska. Ten, čo ma naučil pesničku Sakura. Zaspievali sme si ju po japonsky aj anglicky. Sakura sakura Noyama mo sato mo Miwatasu kagiri Kasumi ka kumo ka Asahi ni niou Sakura sakura Hana zakari Sakura sakura Yayoi no sora wa Miwatasu kagiri Kasumi ka kumo ka Nioi zo izuru Izaya izaya Mini yu kan. Cherry blossoms, cherry blossoms, Blanketing the countryside, As far as you can see. Is it a mist, or clouds? Fragrant in the morning sun. Cherry blossoms, cherry blossoms, Flowers in full bloom. Cherry blossoms, cherry blossoms, Across the Spring sky, As far as you can see. Is it a mist, or clouds? Fragrant in the air. Come now, come, Let’s look, at last! Pohrebný rituál je aj nadpriestoročasová odpoveď na otázku Shakespearovho Hamleta: Byť alebo nebyť? Minule som navštívil na katedre anatómie svoju priateľku. V pracovni na podstavci mala kostru nášho profesora anatómie. Pod tým strieborný štítok s úryvkom z Puškinovej básne: Exegi monumentum. Я памятник себе в&#