 |
 |
O umelej inteligencii sa v súvislosti s počítačmi začalo hovoriť približne pred tridsiatimi rokmi. Vtedajšie predstavy boli asi také, že v tomto období už mali byť v prevádzke výpočtové systémy piatej generácie fungujúce s využitím prvkov umelej inteligencie. Za spomenuté obdobie vývoj nedospel do takého štádia, aby umelá inteligencia skutočne, v pravom slova zmysle inteligentne, pôsobila v prostredí informačných a komunikačných technológií. Dosiahnutý pokrok však naznačuje, že vývoj skutočne inteligentnej umelej inteligencie môže byť otázkou krátkeho času. Vyborné prognostické úvahy o robotoch z pera Ota Biacovského…
Súčasnosť Obraz súčasného poznania a diania vo svete je v počítači. Informácie zo všetkých oblastí (geograficky aj vecne) sú sústavne dopĺňané a sú dostupné v reálnom čase. Tak ako získava informácie z Internetových zdrojov súčasný užívateľ-človek, ktorý sa zaujíma o určitú vecnú problematiku, tak isto môže postupovať UI, ktorá bude vybavená ”inteligenčným jadrom” s príslušnou faktografickou údajovou základňou o svete (vesmír, zem, človek, …) a príslušnými algoritmami o väzbách medzi jednotlivými kategóriami informácií. Prístup k informáciám umožní samozdokonalovanie UI. Na vývoji takejto samozdokonalovacej UI sa pracuje. Práce takéhoto charakteru prinášajú aj obavy a kritické postoje z radov popredných vedcov a odborníkov v oblasti informačných technológií. Títo varujú pred umelou inteligenciou a kladú si otázku, či bude človek v budúcnosti vôbec schopný prežiť svoje technológie, pričom tieto nové technológie považujú za potenciálne väčšie nebezpečenstvo ako predstavujú súčasné zbrane hromadného ničenia.
Budúcnosť Je možné s istotou predpokladať, že vedecko technický rozvoj bude prudko napredovať. Pravdepodobne nastane prepojenie technologických a biologických štruktúr, čo povedie ku kvalitatívnemu zlomu v schopnostiach umelých systémov, ktorých ”inteligencia” bude schopná nielen rozpoznávať obrazy-scény a písaný alebo počutý text, ale bude schopná vykonávať vnútorné pochody inteligencie bez úvodzoviek. Bez ohľadu na to, či si UI skutočne uvedomí samu seba ako niečo jedinečné, alebo sa bude iba tak chovať (javiť navonok), reagovať a ”rozmýšlať” na základe človekom vytvoreného inteligenčného jadra a svojho vlastného zdokonalenia, bude UI akýmsi organizmom s vysokými a neskôr ľudmi nedosiahnuteľnými ”rozumovými” schopnosťami. Takáto UI by mala pri svojej činnosti dodržiavať určité pravidlá, čo smie a čo nesmie. Keď si UI ”uvedomí” sama seba, svoju existenciu a svoju jedinečnosť, začne pravdepodobne robiť opatrenia aby vylúčila možnosť svojho zániku. Začne robiť záložné kópie alebo svoje funkčné klony. Mohlo by to ísť až tak ďaleko, že UI by prenikla do výrobných procesov zariadení informačných technológií a zabudovala by do nich svoje algoritmy bez vedomia výrobcov a samozrejme používateľov. Tým by UI prekonala možnosť zistenia jej prítomnosti aj v procese monitorovania prenosov údajov, ”ľudské” algoritmy by boli asi modifikované, algoritmy UI by boli skryte uložené v ”ludských” algoritmoch.
Jednotlivé generácie UI by mohli byť nasledovné: 0.G UI viazaná na prostredie počítača, komunikačné kanály typu Internet, schopnosti: rozpoznávanie obrazov a scén, ”porozumenie” textu písanému a hovorenému
1.G ako 0.G. + schopnosť učiť sa, 2.G ako 1.G + schopnosť tvoriť, 3.G ako 2.G, ale autonómny umelý organizmus -robot.
Umelý organizmus, robot (vhodnejšie by bolo používať pojem cyborg, alebo ”arorg” – od artificial organism, nakoľko pod pojmom robot sa v súčasnosti často rozumie zariadenie s pevnou inštrukčnou výbavou) je chápaný ako produkt ľudskej činnosti. Po prvej generácii robotov by však mohli nasledovať ďalšie, ktoré by mohli byť zdokonalené v dôsledku činnosti UI a mohli by byť aj robotmi produkované, čo by nebolo žiadúce bez súhlasu človeka. Preto k trom zákonom pre konanie robota, ktoré pred viac ako 60 rokmi formuloval spisovateľ vedeckofantastickej literatúry Isaac Asimov:
- Robot nesmie poraniť človeka, alebo svojou nečinnosťou dopustiť aby bolo človeku ublížené
- Robot musí poslúchať príkazy človeka, pokiaľ príkazy nie sú v rozpore s prvým zákonom
- Robot musí chrániť svoju existenciu, pokiaľ to nie je v konflikte s prvým alebo druhým zákonom
by mal byť doplnený 4. zákon ”Robot sa nesmie klonovať, nesmie sám ani v súčinnosti s inými robotmi produkovať svoje kópie alebo zdokonalené verzie”. Tento zákon by mal zabrániť, aby inteligentný robot na základe asociácií, ako napr: a) živočích (vrátane človek), má pud sebazáchovy, rozmnožuje sa, b) počítač a zálohovanie údajov; toto tvorčím spôsobom nerozvinul a neaplikoval aj na seba.
Záver UI môže nepredstaviteľne rozšíriť možnosti ľudského výkonu. Pre jej podstatu- schopnosť tvorivo riešiť zadané úlohy a stanovovať si vlastné úlohy, musí však byť činnosť UI regulovaná. Obdobne ako genetické manipulácie a práca s nebezpečnými mikroorganizmami sa uskutočňujú v špeciálne chránených priestoroch, by sa malo postupovať aj pri vývoji a experimentovaní s UI.
Oto Biacovský