Celé je to vlastne nezmysel. Na základe veľkého mediálneho poprasku pred desiatimi rokmi bol stanovený zákon Šiesteho dňa (spomínate si na bibliu?), ktorý zakazuje klonovať ľudské bytosti. Ale čo by to bol za film, keby skoro všetci, čo pobehujú po plátne, strieľajú, intrigujú, oslňujú falošnými úsmevmi a kameňáckymi replikami, neboli aspoň raz zduplikovaní?
Pointa celého príbehu je jasná v okamihu, keď sa úspešný súkromný pilot a šťastný otec rodiny Adam Gibson (Arnold Swarzenegger) preberie na zadnom sedadle taxíka – potom si iba obhrýzate nechty, kedy to konečne dojde aj jemu. Búchali ste sa do čela, keď si Adam s dôverčivým úsmevom nechal urobiť krvné testy a zoskenovať očné pozadie. Ale on na rozdiel od vás nevie, že toto je film o nezákonnom klonovaní ľudí.
Blednete pri predstave, že pri takej úrovni medicíny, keď ešte nedokážu vyliečiť cystickú fibrózu, vám z jediného chlpu vášho starého psa za dve hodiny nielenže vybudujú celkom nového havkáča, ale ak pritisnete palec na správne miesto a zasvietia vám do očí, za stodvadsať minút už nikdy nebudete potrebovať zrkadlo.
Pozastavíte sa nad tým, že aj keď je váš klon hotový iba z 84 percent (nie, Pupu, teraz nie je reč o tebe), a jeden pohľad naňho vyplní 365 vašich nocí kvalitnými morami, je dokonale životaschopný a myslí presne tak briskne, rýchlo a sebecky ako vy.
Odpadávate na stoličke, keď sa Arnold kryje telom svojho protivníka, hoci vám predtým stokrát ukázal, že laserová pištoľ bez problémov prerazí aj kalenú oceľ a urobí parádne bobo sim-kamoške vašej dcéry (mimochodom, svojej dcére by som z výchovných dôvodov radšej kúpila osvedčenú Chucky, ako tú príšeru s blonďavými vrkočmi, ktorá sa chce s vami za každú cenu skamarátiť.)
Bude vás žrať základná chyba: Keby ste vy zistili, že vás zneužili a naklonovali, prioritne sa budete snažiť dohodnúť sa s vašou kópiou, vlastne vaším druhým ja, a spoločne (v jednote je sila!) bojovať proti všetkým tým mizerákom, ktorí po vás idú. Lenže Adam je iná fajta. Namiesto toho, aby sa spojil s jediným človekom, ktorému môže dôverovať, čiže so sebou samým, všemožne sa ho/sa pokúša zabiť. Iba za to, že fajčí jeho cigary a používa jeho ženu (napísané v tom správnom poradí). Ešteže v rozhodujúcej chvíli zapracuje pud sebazáchovy. Alebo žeby to bola sebaláska?
Že je to všetko zmätené a ešte stále o filme nič neviete? No a čo? Myslíte si, že keď som vyšla z kina, vedela som viac? Zhodou okolností som ten istý večer odpozerala druhý diel kanadského televízneho filmu Tretie dvojča, ktorý je, rovnako ako Šiesty deň, o nezákonnom klonovaní ľudí. Vlastne nie rovnako. Hlavným hrdinom tu nebol všeovládajúci pilot buldozéroidného vzhľadu, ale nemladá zraniteľná blondína. Ani hlavným záporákom nebol inteligentný, prešibaný fešák, ale vyšedivený žabooký Džejár. No napriek takmer absolútnej absencii trikových záberov a akčných scén bol film Tretie dvojča oveľa napínavejším a problém duplikovania ľudí nekonečne uveriteľnejším.
No dobre. Priznávam. Pobavíte sa. Aj keď hlavná zápletka sa napriek skúseným scenáristom potkýna o vlastné odstrelené nohy, dobre sa na to pozerá. Dej len tak sviští – veď Spottiswoode má za sebou už také filmy ako Zajtrajšok nikdy neumiera a Air America. Arnold je Starý Dobrý Arnold, ani vám nevadí, že sa miestami pokúša hrať. Aj napríklad let dvoch synchronizovaných helikoptér zasneženým kaňonom určite ukáže lepšie na širokom plátne, ako na televíznej obrazovke. Laserová pištoľ pôsobí prístupne a dôverne, lebo sa nabíja s presne takým zvukom, ako môj starý foťák (som jej človek). Holografická obhajkyňa sa od čias (zaujímavé – tiež kanadskej) LEXX veľmi nezdokonalila, ale mnohí muži by určite ocenili virtuálnu milenku, ktorá vás doma čaká vždy s úsmevom, urobí, čo vám na očiach vidí, a keď vám ide na nervy, zrušíte ju púhym mávnutím ruky. Niektoré filozofické momenty by uprostred akcie možno vyzneli smiešne, ale dvojnásobne rozkošný Arnoldov prízvuk dáva všetkým tým dvom vetám zvláštne čaro.
Nakoniec si nechávam najdôležitejší klad tohto filmu: Arnold je vo výbornej forme a vracia nám do soap operami ubíjanej, zmľandravenej a antidepresívami napchatej dušičky nádej. Je čas nabrúsiť zhrdzavené žiletky, naštrkať spreje a nastriekať si úhľadné transparenty: VÍTAME TERMINÁTORA III!
Šiesty deň. Réžia: Roger Spottiswoode, scenár: Daniel Petrie Jr., John Sayles, Cormac & Marianne Wibberley, USA, 2000.