Retro – Alexandra Pavelková: Prísaha – Príbehy o Vimke

Prísaha - príbehy o Vimke
Prokletá přísaha
Zlomená přísaha - obálka
Desítka
Udolie lalii - obalka

Dala sľub, že pomôže každému bez rozdielu. Odoberá bolesť pánom aj zločincom, lieči ich rany. Kam až ju táto prísaha dovedie?


Poviedky

Autorku Alexandru Pavelkovú známu ako Lady Fantasy netreba nejako zvlášť predstavovať. Je šéfredaktorkou internetového portálu Fandom.sk, viacnásobnou nositeľkou ocenenia Fantastická osobnosť roka a okrem iných kníh je aj autorkou prvej slovenskej fantasy Piesok vo vetre. Vedme Vimke sa venovala už od roku 1998, keď v časopise Fantázia vyšla prvá poviedka z tohto cyklu s názvom Trvalé riziko. V nej cez pána zo Skalky Viereca preplietla dohromady osudy vedmy Vimky a drakobijcu Žilicu. Postupne príbehy pribúdali, až si v roku 2006 vyslúžili svoju vlastnú zbierku poviedok, o ktorej dnes hovoríme. Ešte predtým ale vyšli v českom jazyku v dvoch dieloch Prokletá přísaha (Fantom Print, 2001) a Zlomená přísaha (Fantom Print, 2003) a potom v poľštine ako Opowiesci o Vimce (Fabryka Słów, 2007), kde je však iný výber a poradie poviedok ako v slovenskom origináli.


Slovanské fantasy

Vimka sa už od detstva učí žiť so svojou schopnosťou vycítiť utrpenie. Samej sa jej však nedarí zvládať toľkú bolesť. V poviedkach sa nám popri dobrodružných príbehoch v „prítomnosti“ postupne odhaľuje aj to, čím si vedma musela prejsť, kým svoj dar dokázala použiť. Postavy v knihe sú živé, vidíme Vimkinu rodinu, rodnú dedinu aj s obyvateľmi a spoznávame vzťahy medzi nimi. Vedma je pritom silná ženská postava, ktorá ale stále ukazuje aj city a slabosť. Kniha je napísaná tak, že opisy aj reč postáv korešpondujú s prostredím, v ktorom sa nachádzajú. To je jednotné, postavené na základoch slovanskej mytológie a tunajších predkresťanských zvykov. Vimka pre svoju povesť dobrej no nebezpečnej ženy nemá trvalý vzťah. Romantické duše si však aj tak prídu na svoje, vedme napriek všetkému sem tam skríži cestu nejaký fešák. Hlavné linky poviedok však nie sú tie romantické. Dôraz je skôr kladený na pomoc ľuďom, magickým bytostiam a božstvám.

Mnohí porovnávajú Vimku so Zaklínačom. Treba povedať, že majú spoločné znaky. Vzťah Vimky a Žilicu je podobne ako u Geralta a Yennefer veľmi temperamentný. Stále sú k sebe priťahovaní citmi, no nemôžu spolu ostať, lebo ich povahy sa dlho neznesú. Vimka aj Geralt majú spoločnú jednu črtu, vďaka ktorej sú obaja sympatickými postavami. Majú svoje zásady, ktorých sa držia, no tie im koniec koncov komplikujú život. Keďže však máme o vedme len jednu poviedkovú knihu, nevieme povedať, či je aj jej svet podobne komplexný ako ten Zaklínačov a nachádzajú sa v ňom čarodejníci, ktorí majú svoje štruktúry. Podobne sa v tejto zbierke, tak ako v prvých knihách o Zaklínačovi, nerieši ani politika.

V poviedke Trochu sa pochopiť však okrem chorľavého upíra Nemora stretneme aj zabíjača Heralda, ktorý bol skutočne inšpirovaný Sapkowského hrdinom. Táto postava v ďalšej autorkinej tvorbe dostala svoj vlastný príbeh, v ktorom sa od Geralta odlíšila. Je mu venovaná poviedka Desítka, ktorá vyšla po česky samostatne (Triton, 2004, 2006), aj v oboch vydaniach antológie Čas psanců (Triton, 2004 a 2008) a po slovensky v antológii Čas hrdinov (Artis Omnis, 2012) ako Desiatka. Svoj príbeh rozpráva zabíjač Herald aj v Pavelkovej ďalšej knihe Údolie ľalií (Slovart, 2015), má však iný koniec ako v predošlých verziách.


Poviedky aj pre nepoviedkarov

Aj keď boli mnohé poviedky napísané pred takmer dvadsiatimi rokmi, nájdu sa v nich moderné a vtipné pasáže, ako napríklad tanec so samodivami v poviedke Pávie pero. Viaceré medicínske postupy, ktoré vedma používa, sú inšpirované dnešnými praktikami. Príbehy o Vimke sú založené skôr na liečení a dilemách ako bojoch, aj keď tu nájdeme aj tie. Spočiatku (v niektorých poviedkach na začiatku knihy) sú však napísané tak, že občas nie je jasné, čo sa s ktorou postavou deje. Niektoré pasáže treba prečítať dvakrát, no nekazí to dojem natoľko, že by čitateľ musel knihu sklamane odložiť nabok. Je vidno, ako sa autorka postupne zlepšovala a poviedky sa čítajú čím ďalej, tým plynulejšie. V každej sa rozuzlí jeden príbeh a ocitneme sa v rôznych kútoch zeme, v ktorých sa dajú priamo či nepriamo rozpozpoznať konkrétne časti Slovenska a iných krajín Európy. Stretneme pri tom rôzne bytosti – od drakov až po jednorožce.

Ak máte chuť na príjemné slovanské fantasy, táto staršia zbierka Alexandry Pavelkovej je dobrou voľbou. Keďže sa poviedky stále týkajú Vimky a sú chronologicky zoradené, môžu po nej siahnuť aj tí, ktorí síce nechcú dlhý román, ale osobitné príbehy s rozdielnymi protagonistami im až tak nesedia. Takto si môžu vychutnať kratšie úseky a nemusia sa v každej poviedke znova so všetkým zoznamovať. Jedinou chybičkou je, že zatiaľ neexistuje pokračovanie, no autorka napísala aj ďalšie knihy, ktoré sa oplatí prečítať.

Hodnotenie: 90 %


Prísaha: Príbehy o Vimke
Žáner: fantasy
Autor: Alexandra Pavelková
Vydavateľstvo: Slovart a Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov
Rok vydania: 2007
Jazyk: slovenský
Počet strán: 352
Väzba: pevná
ISBN: 8080612536


Súvisiace linky

Recenzia: Prokletá přísaha (recenzoval Rastislav Weber)

Recenze – Alexandra Pavelková: Prokletá přísaha (recenzoval Jiří Popiolek)

Recenze: Prokletá přísaha (recenzoval Piter)

Recenzia – Alexandra Pavelková: Zlomená přísaha (recenzoval Juraj Červenák)


Všetky články rubriky Retro nájdete pod týmto linkom.


Recenzentku Valériu Scholtzovú k fantastike priviedol Harry Potter a odvtedy je vernou fanúšičkou tohto žánru. Momentálne ju baví objavovať slovenských autorov. Nájdete ju aj na blogu, Instagrame a Facebooku pod prezývkou Knižný predátor. Pod týmto linkom nájdete články Valérie Scholtzovej na Fandom.sk.


1. októbra
Valéria Scholtzová
Zdroj informácií