Recenzia: Wonder Woman 1984 (film)

Wonder Woman 1984

Asi nikoho neprekvapí, že tento film sa odohráva v roku 1984. To boli časy! Éra šušťákov, vypchatých pliec, našuchorených vlasov a neodmysliteľných „ľadviniek“. No nielen to. V tom čase vrcholila studená vojna, technologické preteky medzi štátmi NATO a Varšavskej zmluvy a vzťahy svetových veľmocí boli viac než napäté. Aj vtedy stačilo, aby sa niekde varili dva hrachy, a už sa vyrojilo stádo senzáciechtivých reportérov. Našťastie, ešte neexistovali mobily, sociálne siete ani youtube.

Vtedy sa ľahko superhrdinovalo! Superman nosil spodnú bielizeň navrchu a nikto z toho nerobil posmešné meme. Predviedli ste svoj hrdinský kúsok a zdúchli skôr, ako sa objavila spravodajská helikoptéra. Vtedy nehrozilo, že si vás v rôznych fázach zachraňovania nevinných obetí natočí dvesto puberťákov a švacne to na instagram live. Preto si ani Diana veľa starostí so svojím utajením nerobila. Veď málokto by rozoznal v sporo oblečenej modelke, ktorá sa mihla nejakou dramatickou udalosťou, upätú znalkyňu umenia.

Za vľúdnym úsmevom sa skrýva hlboký smútok. Pokoj, ktorý sa Diana v sebe celé tie desaťročia snaží budovať, však naruší záhadný artefakt. Ako mnohé filmové artefakty, aj tento ukrýva beťárstvo. Áno, vieme, že upísať sa diablovi zvyčajne stojí viac, než dostaneme. Možnosti sú ale príliš lákavé, aby obyčajný človek odolal. Nielen obyčajný človek. Veď čo keby sa naozaj dalo uhasiť ten žiaľ… aspoň myšlienkou. Ako sa má potom ubrániť pokušeniu taká sivá múzeálna myš alebo seladónsky podvodníček, ktorý sa topí v dlhoch?

Už dlhší čas nebolo tajomstvom, že vo filme odohrávajúcom sa v roku 1984 sa objaví Chris Pine. Scenáristi sa s problémom, že Steve Trevor je dávno po smrti, vysporiadali celkom elegantne. Tým sa im podarilo vybudovať jednu z ťažiskových línií príbehu. Diana tak nebude musieť bojovať iba so zlom, ktoré sa ako obrovská deštruktívna vlna šíri po celom svete, ale aj so svojimi vnútornými démonmi.

Jedným z pozitív filmu je zrodenie ďalšej postavy DC univerza – Cheety. Ako sa z nesmelej a milej knihomoľky môže stať vraždiaca šelma bez štipky súcitu, predviedla Kristen Viig priam ukážkovo. Ak by sme hľadali ďalšie pozitíva, určite pobaví Pedro Pascal v úlohe Maxa Lorda – egomaniaka, ktorý v honbe za vlastným prospechom neváha zničiť celú civilizáciu. Samozrejme, hlavným ťahákom je hlavná postava a jej predstaviteľka. Tá konečne dostala príležitosť naozaj hrať, nielen metať saltá a ukazovať svoje prednosti a zadnosti. So superschopnosťami superhrdiniek evidentne súvisí množstvo použitého mejkapu, škoda len, že tých bezmejkapových scén bolo málo.

Lenže, ako sa poučila malá aj veľká Diana, z klamstva sa nezrodilo nikdy nič dobré. Najhoršie je klamať sám sebe. Nebudeme si teda klamať ani my: Wonder Woman 1984 nie je nijako prevratný film. Ide o jednoduchý, nie príliš originálny príbeh, viac než trochu pretkaný schematickosťou, moralizovaním a vynútenými emóciami, povedzme rovno, melodrámou. Je tu pár výborných akčných scén, kde Wonder Woman aj Gal Gadot dostali poriadne zabrať. Nájde sa niekoľko dokonca úchvatných scén, ako sa na superhrdinský film patrí, ale lepia sa tu aj umelo naťahované žuvačky, pri ktorých si obhrýzate nechty. Ani skladateľ Hans Zimmer sa tentokrát nepretrhol. Hudobnú stránku trochu vyvažuje Frankie Goes to Hollywood, ale je pravda, že rytmov z 80. rokov by sa do filmu zmestilo viac.

Na druhej strane, čo by sme si viac priali vo vianočný čas? Čo nám treba v období, keď celý svet stojí proti spoločnej hrozbe, keď jedni majú strach, druhí neveria, tretí bojujú, štvrtí umierajú a ďalší sa snažia to všetko využiť?

Rozprávku. Milý a jednoduchý príbeh, ktorý nám na chvíľu dovolí zabudnúť na vlastné starosti. Rozprávku, kde dobro nakoniec možno zvíťazí, len to každého bude čosi stáť. Kde môžeme niekomu držať palce. Príbeh, kde to, čo ich nezabije, ich posilní. Kde sa poučíme aj my.

Možno.

PS: Určite netreba zabudnúť na medzititulkovú scénu. Poteší.


Wonder Woman 1984
Žáner: science fiction, fantasy, akčný
Výroba: USA, 2020, 151 min.
Réžia: Patty Jenkins
Hrajú: Gal Gadot, Chris Pine, Kristen Wiig, Pedro Pascal, Natasha Rothwell, Robin Wright, Connie Nielsen a ďalší.

Recenzentka Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už štvrťstoročie. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej predposlednou knihou v slovenčine je zbierka scifi a urban fantasy poviedok Medzi nami, ktorá v roku 2016 získala ako dosiaľ jediná žánrová kniha titul Kniha roka TM, a zatiaľ poslednou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá je dostupná aj ako audiokniha. Pod týmto linkom nájdete články od Alexandry Pavelkovej na Fandom.sk.


5. januára
Alexandra Pavelková
Zdroj informácií