Recenzia: Rudovlasá - Cesta čarodějky

Uvoľnenie mravov

Rudovlasá - obálka

Máte radi trpaslíkov, ktorý sa s pokrikom „Baruk-Khazad!“ vrhnú na presilu rozzúrených orkov a rozsekajú ich na kúsky? Chúlostivé panny, ktoré rezignovanie čakajú vo veži, až kým ich nejaký hrdina oslobodí? Bohabojných bohatierov, ktorí sa ženy nedotknú, kým ich nezosobáši kňaz? Tak to potom neviem, či vám bude Rudovlasá po chuti…


Hneď skraja priznám, že Rudovlasá je mojím prvým kontaktom s Petrou Neomillnerovou. Na chrbte knihy je písané, že poviedky sú o dvojici čarodejov Moire a Desmondovi, ale to je tak trochu lož. Osem poviedok naozaj mapuje vzťah týchto dvoch „druhov v remesle“. Dej sprostredkúva raz energická červenovláska, inokedy ju vystrieda menej priebojný komplic, ale čitateľ veľmi rýchlo zistí, že ústrednou postavou je Moira. Desmond sa vo svojich častiach príbehu väčšinou sústredí na Moiru, podáva čitateľovi svoj pohľad na ňu. Sám je druhoradým hráčom v partii, menej schopným čarodejom a žije v tieni čarodejky. Najviac priestoru dostane v poviedke Vlastní krev, kde rieši rodinné problémy, ale aj tu v závere príbehu celú situáciu zachraňuje červenovláska v súboji so šialeným mágom.

Moira je hlavnou devízou celej zbierky. To malé žieňa po ostré slovo nikdy nemusí chodiť ďaleko, rešpekt jej veľa nehovorí, medzi jej koníčky patrí alkohol a sex. V základných črtách pripomína muža, ale chtiac-nechtiac ostáva ženou. Napriek učebnicovej definícii poviedky sa Moirin charakter v jednotlivých príbehoch vyvíja a v časových medzerách medzi nimi skáče vpred. Od problematickej študentky, cez citlivú a starostlivú čarodejku, až po chladnú (krutú?) predstavenú Bratstva čarodejov. Nuž ľudia sa rokmi menia, Moira tiež. Priznám sa, v posledných troch poviedkach mi už príliš sympatická nebola – akoby jej charizmu vytlačila bezohľadnosť a s milencom sa viac háda ako miluje. Ale čo čakať po toľkom krviprelievaní? Po nákaze? Čo čakať od predstavenej Bratstva čarodejov?

Prím v zbierke teda nehrajú premyslené príbehy a vyšperkované pointy, ani atmosféra miest, ktoré čitateľovi utkvejú navždy v hlave. Ťahúňom všetkých poviedok sú postavy a ich osudy, predovšetkým postava ženskej hrdinky. Osem poviedok je fantastikou zameranou na svojrázne charaktery. Žiaľ mág Desmond mohol dostať priestoru viac, takto chvíľami pôsobí len ako Moirin poskok.

Telesné slasti s rôznymi mužmi (aj medzi duchmi) ležia na ceste čarodejky od prvej poviedky po poslednú, aj keď ku koncu sa kvôli zmene Moirinho charakteru vytrácajú. Nevonia to ale ani po pornografii, pretože milostné akty spisovateľka opisuje len po spustenie šiat na zem… pre niekoho bohužiaľ. Slovo láska sa snáď v súvise s ryšavou nespomína ani raz, čo je pre ženu dosť atypické. A že na lásku nemyslela ani v čase svojej mladosti? To je minimálne zvláštne.

Ako som spomínal, Moiru a jej svet som spoznal až prostredníctvom týchto poviedok. Zmätok v miestach a postavách ma prefackal hneď na prvých stranách a sprevádzal celú pätinu knihy. Nepomohla ani pôvabná mapa, ani zoznam postáv s registrom spomenutých miest (ktorý som na vlastnú škodu objavil neskoro). Pokladám za škodu, že mnoho postáv a miest je spomenutých len okrajovo a kým pre čitateľov znalých autorkinho diela môže ísť o vhodné narážky, nováčikovi ako ja nič nepovedali.

Svet, v ktorom sa príbehy odohrávajú, má niečo spoločné so svetom Zaklínača či Jastraba a Rybárky – je postavený na RPG základoch, kde je čarodejníctvo a druidstvo povolanie ako každé iné. Je to svet nevýrazný, bez prílišných podrobností alebo charakteristických čŕt. Všetky poviedky by sa pokojne mohli odohrávať medzi Cintrou a Novigradom alebo v okolí Neverwinteru. Rôzne cechy, sekty, bratstvá, spolky a intrigy medzi nimi najviac pripomínajú neskorý stredovek. Podobne aj pomery medzi šľachtou a spodinou, dobové kostýmy a zbrane. Ale hlavným postavám je bez výnimky vlastná dnešná mentalita, čo sa u mágov (a druida) dá tolerovať.

Zamotané klbko vzťahov, neprehľadné intrigy, súboje slovné i krvavé, krivdy, alkohol a samozrejme sex. To všetko v chronologickej postupnosti, pod lákavou obálkou z dielne Romana Kýbusa, ktorá sa v žiadnej zbierke nestratí. Petra Neomillnerová sa snaží rozprávať reálne príbehy s reálnymi postavami. Moira nie je neohrozená hrdinka, Desmond už vôbec nie. Sú to ľudia, ktorí riešia problémy až príliš podobné problémom reálneho sveta. A nie vždy úspešne.


Rudovlasá

Autorka: Petra Neomillnerová

Vydal: Epocha, 2012

Počet strán: 296

Forma: paperback

Rok vydania: 2012

Hodnotenie: 75 %


7. decembra 2012
Ľuboš Bebčák