Recenzia – Norbert Novosád: Piesočný gambit

Piesočný gambit - obalka

NATO sa rozpadáva, Francúzsko z neho už vystúpilo a obaja kandidáti na prezidenta USA odchod zvažujú. V takýchto vyhrotených časoch dostane major Fedde Reynders od generála Steichena tajnú úlohu. No jej splnenie mu prekazí nečakaná udalosť.


Pekelná púšť

Po rozhovore v generálovej kancelárii sa major zobúdza v chatrči uprostred púšte. V páľave dokáže ledva dýchať a navyše mu niekto niečo vraví nezrozumiteľným jazykom. Fedde nevie, kde sa ocitol. Aj keď sa o neho nakoniec miestni postarajú, on sa rozhodne, že im neprezradí svoje pravé meno. A tak sa zrodí Rantafan. Tu končí prológ. Na začiatku prvej kapitoly už Rantafan plynulo komunikuje v miestnom jazyku, sype zo seba nahlas alebo v myšlienkach hlášky z nášho sveta, ktoré sú pol na pol vtipné aj otrepané. Domáci jeho poznámkam nerozumejú, no nevadí im to. Učí ich nové taktiky lovu a ohuruje svojimi strelnými zbraňami.


Neprístupná hlavná postava

Pri čítaní si zmätený čitateľ musí klásť otázky: Odohráva sa dej knihy na alternatívnej Zemi? V budúcnosti? Je dedina v púšti v tej istej realite ako NATO? No hlavný hrdina ako keby nemal snahu nič vysvetliť alebo ukázať záujem, a to aj napriek tomu, že nám svoje zážitky podáva v prvej osobe. Nevieme, či si to len nepamätá alebo nám nechce nič prezradiť. Preto sa s Rantafanom dá len ťažko stotožniť a obľúbiť si ho. Každému hneď priradí prezývku, niekomu podľa popkultúrnych postáv z našej reality alebo len tak – podľa toho, na koho sa mu ľudia podobajú. Stereotypy sa valia zo všetkých strán. Nemcov samozrejme poznať na prvý pohľad a otrepané názory o tomto národe znejú ešte aj z úst nemeckého generála.


Záchranca

Hoci v dejovej linke Feddeho osobného osudu tápeme, jeho príbeh odohrávajúci sa od prebudenia v slnkom prežiarenej dusivej púšti je dosť akčný. Dedinu napadnú nájazdníci, ktorí unesú miestne devy. Pre dedinčanov je Rantafan veľký taktický hrdina a tak je len logické, že prevezme úlohu nájsť ich. Napriek všetkým protestom sa k nemu pridá mladý muž Karo, ktorému uniesli snúbenicu. Táto dvojica putuje rozpálenou pustatinou a stretáva ďalšie postavy. Ich spoločníkmi sa stanú čarodejnica Theresia a alchymista Zacharius. Rantafan takto dostane možnosť aspoň trochu prejaviť začudovanie nad ich schopnosťami. Z miery ho to však vyvedie iba na chvíľu a my aj naďalej ostávame stratení v čase a priestore.

Ak máte radi priamočiaru akciu, Piesočný gambit je celkom fajn military oddychovka. Na to, aby si príbeh vyslúžil vyššie hodnotenie, sú postavy však príliš ploché. Karo je jednoducho divoch, ktorý spoznáva svet, no nijako ho nekomentuje. Theresia má zase len dve črty: je radodajná a pažravá. Dej však nikde nespomalí, postavy prechádzajú viacerými miestami a musia sa popasovať s rôznorodými protivníkmi.


Trhlina v príbehu

Všetko, čo malo od začiatku ťahať dej a vytvárať tajomnú atmosféru, sa vysvetlí až v Medzihre pri konci knihy. Načo je čitateľovi spätné opisovanie hrdinových pocitov? Je škoda, že sa autor rozhodol text takto roztrhnúť. Piesočný gambit by sa čítal lepšie, ak by sme Feddeho príbeh dostali vyrozprávaný chronologicky a na začiatku by sa vyskytlo zopár jeho úvah o tom, či hľadá cestu domov alebo spôsob, ako skontaktovať svojich nadriadených. Potešilo by aj zamyslenie nad tým, ako sa naučil jazyk púštnych ľudí. Možno by pomohla dvojitá časová línia.

V Púštnom gambite to mohla byť línia príbehu o Feddeho vyrovnávaní sa so situáciou, v ktorej sa ocitol, a hľadaní východiska či odhaľovaní intríg na svetovej úrovni. Druhou líniou by bola záchrana unesených žien. Obe línie však musia mať úvod, zauzlenie, vyvrcholenie a tie ostatné časti, ktoré držia čitateľovu pozornosť. Aby príbeh zaujal, v texte sú potrebné vôdzky a návnady vytyčujúce, o čo postavám ide, kam smerujú, čím sú motivované. Pri Feddeho záhadnom zjavení sa v púšti ako keby tieto stavebné prvky chýbali. Naproti tomu je dejová linka o hľadaní unesených žien vymyslená a vystavaná dobre.


Príliš rýchly záver

Ako príbeh napreduje, dojem sa zlepší, no úplný záver to zase zabije svojou strohosťou. Všetko sa zbehne veľmi rýchlo, odrazu je koniec a o postavách sa len tak z opisu dozvieme, ako ich prežité udalosti významne ovplyvnili a zmenili. Tuto stačí spomenúť jedno pravidlo úspechu kníh. Radšej treba nechať postavu niečo povedať či vykonať a veriť v to, že čitateľ si všimne zmenu aj sám.


Typická prvotina

Tak ako v mnohých knihách začínajúcich slovenských autorov, aj tu sa našli zbytočne komplikované vety a opisy, pričom miešanie moderných a zastaraných výrazov občas sťažovalo schopnosť sústrediť sa na dej. Na druhú stranu má ale autorov štýl písania istý šmrnc. Nápad s presúvaním sa medzi svetmi bol zaujímavý a aj keď nie je fér porovnávať prvotinu s vypísaným autorom, nedá sa nespomenúť podobnosť Piesočného gambitu s Kingovou Temnou vežou. Nevanie však z neho taká ťaživá atmosféra. King zároveň pracuje s utajovaním a odhaľovaním Pištoľníkovej minulosti oveľa obratnejšie. Prvotina Norberta Novosáda dýcha westernom zmiešaným s vojenskou tematikou a aj keď náročného čitateľa nemusí ohúriť, ak niekto hľadá ľahký akčný román, môže sa mu páčiť.

Hodnotenie: 60 %

Knihu Piesočný gambit si môžete kúpiť v Martinuse so zľavou momentálne až 10 %, pre podrobnosti kliknite na tento link

E-knihu Piesočný gambit si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


Piesočný gambit
Žáner: fantasy, sci-fi
Autor: Norbert Novosád
Vydavateľstvo: vlastné vydanie
Rok vydania: 2020
Rozmer: 148×210
Väzba: brožovaná
Počet strán: 199
ISBN: 978–80–570–2469–9


Súvisiaci link

Predstavujeme – Norbert Novosád: Piesočný gambit


Recenzentku Valériu Scholtzovú k fantastike priviedol Harry Potter a odvtedy je vernou fanúšičkou tohto žánru. Momentálne ju baví objavovať slovenských autorov. Nájdete ju aj na blogu, Instagrame a Facebooku pod prezývkou Knižný predátor. Pod týmto linkom nájdete články Valérie Scholtzovej na Fandom.sk.


20. januára
Valéria Scholtzová