 |
Pri prvom pohľade názov knihy priam núka analógiu s Orwellovým románom 1984. V niečom sa podobajú. Obe diela zobrazujú antiutópiu, v ktorej vládne zvrátená moc živená strachom. Orwellova klasika abstrahuje od ideologických detailov, ide k jadru mocenského mechanizmu. Preto, hoci ju zvyčajne interpretujeme ako alegóriu komunizmu, možno v nej vidieť aj kritiku vtedajšieho západného sveta, najmä povojnového smerovania Británie pod taktovkou laboristov. Zásluhou tejto abstrakcie, predovšetkým informačnej a mediálnej moci, zostáva 1984 stále aktuálna, dnes možno viac než kedykoľvek predtým.
Naopak, Juríkova 2084 je ideologicky konkrétna – berie minulú i súčasnú podobu islamskej civilizácie a extrapoluje ju do budúcnosti. Kým Orwell tvaruje našu všednú skúsenosť so štátnou mašinériou do patologicky obludnej podoby, Jurík vkladá existujúci cudzí model štátneho a politického zriadenia do našej budúcej skutočnosti. Pocit reálnosti je o to ostrejší a bolestivejší.
Na injektovanie tejto antiutópie využíva globálnu katastrofu. Zvolená pohroma je jednou z tých, ktoré na nás z nebies určite raz dopadnú. Iba zatiaľ netušíme, kedy. Román teda formálne spĺňa kritériá postapokalyptického žánru, no skazonosná udalosť nie je nosnou témou. Nepredurčuje budúce udalosti, iba im otvára bránu. Ako víťazi ňou vstúpia tí s najsilnejšou motiváciou a najširšou podporou. Príležitosť praje pripraveným. To, čo prinášajú, nie je apokalypsa. Je to peklo.
Čitateľovi sa naskytá hypotetický spätný pohľad na storočie, ktoré teraz ešte len klíči. Môže vidieť dozreté plody semien práve siatych do európskej zeme. Tok tohto storočia, rovnako ako minulého, poháňajú deje na nemeckom území. Bol na ňom vyhlásený kalifát a ustanovené islamské právo. Tento režim využíva spomienkový sentiment na stredovekú Arabskú ríšu a stavia na prototype ISISu – povstaleckého Islamského štátu v Iraku a Sýrii. Na rozdiel od neho však „západoeurópsky“ moslimský štát v čase príbehu existuje už polstoročie a zaniknúť sa nechystá.
Obaja hlavní hrdinovia knihy sú výhonkami vytrhnutými z nemeckých koreňov, každý iným spôsobom. Ali zostal žiť v krajine svojich predkov. Tí sa podriadili, rovnako ako veľká časť nemeckého obyvateľstva konvertovali na islam a zmenili si priezvisko na al-Almání (arabsky „Nemec“). Ali, nesmelý osirotený mladík, sa od svojich arabských a perzských kolegov a susedov líši len farbou očí a pokožky. Najviac zo všetkého si želá zapadnúť, no polená mu pod nohy hádže to, čo sa mu zachovalo v hlave: pozostatky domácej výchovy, znalosť nemčiny a rodinná história.
Jeho očami dostávame možnosť vidieť všednú realitu islamského režimu. Sprvu dokáže šokovať občasné tradíciami podporované násilie, neskôr viac mrazí všadeprítomný strach z čo i len neúmyselného či domnelého porušenia šaríe. Hrozné je však najmä to, že autor si nemusel vymýšľať. Iba poskladal mozaiku súčasných moslimských krajín, aj to len tých, kde vládne relatívny pokoj: Saudská Arábia, Irán, Egypt. Takto vyzerajú, keď sa z nich olúpe pozlátko ropy a turistických atrakcií.
Predkovia druhého hrdinu si zvolili emigráciu. Židia mali vždy dostatok príležitostí, aby sa naučili utekať. Zakotvili na Slovensku a tu žije aj Chris, hromotĺk so záľubou v boxe a histórii. Má manželku, syna, podradnú robotu a rastúci zoznam problémov. Zabára sa čoraz hlbšie do konfliktu s domácim režimom, nepodobným tomu dnešnému.
Zo strednej Európy sa stala zem nikoho, potenciálna bojová zóna oddeľujúca Rusko od kalifátu. Na tunajších obyvateľoch nezáleží, čo si zreteľne uvedomujú aj oni sami. Zrkadlí sa to v odovzdanosti a ochote podriadiť sa primitívnym kmeňovým inštinktom. V dlhodobo nemennej situácii, keď ide o prežitie, sa im na vyššie ciele nedostáva síl. Výsledkom je štátne zriadenie na úrovni Somálska či Afganistanu, spôsobom vzniku skôr podobné Ruskom udržiavaným separatistickým enklávam v okolitých krajinách. Rolu nedbanlivého prívesku totalitnej mocnosti už máme zažitú.
Zobrazený svet zhmotňuje autorove nočné mory. Nijaká záchrana sveta nie je v ponuke. Superhrdinovia neexistujú, revolúcie nedávajú nádej. Naopak, hydre po odťatej hlave narastú dve nové a ešte horšie. Až sa zdá, že by bolo lepšie chrániť tie terajšie hlavy, ich krutosť už ľuďom zovšednela. Západu na prvý pohľad vlastne iná možnosť ako zmieriť sa s kalifátom neostáva. Desiatky miliónov moslimov, pre ktorých je vláda ich náboženstva súčasťou viery, dávajú na výber len medzi totalitou islamu alebo „antiislamu“. Kompromisy demokracie obsahujú príliš veľa nestability na to, aby sa onedlho nezvrhli na jednu z dvoch základných alternatív.
Príznaky takýchto koncov sa dajú vycítiť už v našej súčasnosti. Kniha sa obšírne venuje histórii a východiskám, ktoré prešliapavali cestičky až k stavu sveta 2084. Dejiny románu sú previazané s reálnymi udalosťami, plynule a logicky ich extrapolujú. Príbeh prelínajú historicko-filozofické rozpravy podložené skutočnými i fiktívnymi dokumentmi – analýzami, novinovými správami, súkromnou korešpondenciou. To všetko dáva vytvorenému svetu hĺbku a vťahuje do nej čitateľa.
Navyše, autor sa nezdráha pomenovať príčiny a dôvody, ukazuje krátkozrakosť názorov prevládajúcich v súčasnosti. Využíva príležitosť na vyrovnanie si účtov s názorovými oponentmi, v prípade domácich politikov a ideológov často veľmi satirickým spôsobom. Kto by pri močení na bronzovú sochu Tibora E. Rostasa nepocítil najskôr zadosťučinenie a vzápätí hrôzu, že mu štát tú sochu postavil? V ústach však zostáva trpká pachuť. Radikalizácia naberá sily aj z nepremysleného boja proti nej, z pocitu nadradenosti jej odporcov.
Hoci toto všetko sú kulisy príbehu samotného, hrajú podstatnú úlohu v jeho rozprávaní. A naopak, príbeh nám zjavuje možnú podobu sveta, ešte nášho a predsa veľmi odlišného. Stávame sa účastníkmi misií, na ktoré sa obaja hrdinovia nie celkom dobrovoľne vydávajú. Zažívame s nimi zrážky a konflikty, špionážne i diverzné akcie, zo znesiteľnej všednosti klesáme do podsvetia, kde zúri neustály boj o život. Vydávame sa na púť za svätým grálom, ktorý má priniesť záchranu pre všetkých. Cestou stretáme množstvo pestrých a živo vykreslených postáv, väčšinou mužov. Toto je chlapský svet, prejav sily je predpokladom prežitia. Ženám zostávajú dve stratégie – podrobenie sa alebo manipulácia. Možno trochu zamrzí, že pár žien, ktoré dostali väčší priestor, sa doň naplno nerozvinuli a zostali jednorozmerné. Naopak, okrajové figúrky žien i mužov sú načrtnuté výborne.
Hrdinovia nás primajú, aby sme s nimi súcitili, báli sa o nich a držali im palce. No kniha povzbudzuje k silnejšej reakcii, nabáda zamyslieť sa nad vlastnými názormi a postojmi. Skúsme nahliadnuť poza emocionálny filter, ktorý síce tónuje realitu do nám ladiaceho odtieňu, no zároveň ju oberá o jej vlastné farby. Skúsme spochybniť vlastné i cudzie racionalizácie, tieto intelektuálske sestry predsudkov, a skutočne, ťažko a boľavo premýšľať nad súčasným svetom a tým, kam smeruje. Táto úloha nemá časový limit a nikdy nebude dokončená, no práve preto sa musíme do nej pustiť. Neuspokojme sa s instantnými návodmi, sú ich plné médiá. Je aj našou zodpovednosťou, aby sme dobrými úmyslami nezaviedli tento svet do pekla.
Knihu 2084 si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
2084
Žáner: science fiction, dystópia
Autor: Martin Jurík
Vydavateľstvo: Marenčin PT
Rok vydania: 2018
Počet strán: 416
ISBN: 9788056900352
Súvisiaci link
Recenzia: Dystopický román Martina Juríka 2084 z pohľadu zástupkyne brutálnej romantiky