Recenzia – Lukáš Polák: Kriaky

Kriaky obálka

V istej dedine majú jazero opradené mnohými legendami a strašidelnými príbehmi. Nik netuší, či sú pravdivé. Plocha jazera sa postupne zväčšuje a často na jeho brehoch nachádzajú utopené deti. Keď jedného dňa nájdu hrob malého dievčaťa prázdny, prichádza do obce dvojica detektívov, aby zistila, čo sa stalo. V ten istý deň tam pricestuje aj mladá žena pátrajúca po svojich koreňoch.


Môže za všetko jazero?

Dedina Kriaky je na prvý pohľad zvláštna len tým, že uprostred má veľké jazero. No miestni rozprávajú, že jazero je živá entita. Raz za čas sa prebudí zo spánku a túži ukojiť hlad. Vtedy domáci nachádzajú na brehu jazera mŕtvoly.

Do tejto obce prichádzajú vyšetrovatelia Rúfus a Max, aby zistili, kam zmizlo telo dávno zosnulej Sofie. Kam sa podela? Prečo je hrob upravený, ako by bol čerstvý? Otázky čakajú na odpovede, avšak domáci príliš nespolupracujú.

Ester sa rozhodla vypátrať svoju minulosť. Takmer na nič si nespomína, no podľa fotiek vie, že je spojená s obcou Kriaky. Hľadá v obecnej knižnici, pýta sa ľudí, dúfa, že jej niekto o rodine povie viac. Po príchode Rúfusa a Ester jazero ožíva a z miestnych sa začínajú stávať príšery. Cesta z dediny zmizla, nedá sa ujsť. Rúfus s Ester sa budú musieť postaviť neznámej entite na odpor a bojovať o svoj život aj zdravý rozum.


Jazyk a logika

Prebal románu je lákavý, no miestami sa zdá, že autor netuší, čo píše. Nedokáže sa rozhodnúť, či sú Kriaky dedina alebo mesto, nazýva ich raz tak, potom onak (str. 6, 44…) Detektívi bývali v rodinnom dome klientky, no občas utrúsili, že bývajú v penzióne. Autor píše, že na freske v knižnici je namaľované jazero, ale o kúsok ďalej sa postavičky na maľbe topia v mori. Na začiatku str. 95 si Ester s Rúfusom s radosťou potyká, no už o pár viet nižšie si znovu slušne vykajú, akoby si nikdy netykali. Že voľačo stojí hneď vedľa, za rohom, v autorovom ponímaní znamená, že je to vzdialené 300 metrov (str. 41). Všetky osoby sú temné, tajomné, niečo sa v nich skrýva a čosi ukrývajú a hrdinovia to o nich vedia okamžite, hoci tých ľudí pred tým nikdy nevideli.

Kniha je písaná spisovným jazykom, ktorým sa vyjadrujú aj protagonisti. No… Vlastne… Autor a jazykový redaktor si zrejme myslia, že je to spisovne. V prípade priamej reči sa to dá odpustiť, ale rovnako „rozpráva“ aj rozprávač, a to čitateľa zaskočí. Uveďme si pár príkladov: rozdiel medzi oblečením na prácu a na vonku (na von), pátranie za bizarným dýchaním (po bizarnom), sadla si vedľa Rúfusa a nadviazala sa na rozhovor (zapojila sa do rozhovoru). Alebo: Zatriasla sa (striaslo ju), to tvrdil pre seba (sám sebe), „ako si mi tu vtrhol“ (ako si mi sem), „skočíme tu po vyšetrovaní“ (skočíme sem/skočíme tam po), „domáca jej to stále dala vyžrať“ (domáca jej to zakaždým dala vyžrať), dupol na brzdu so spojkou a stiahol volant (strhol volant), utekala popri jazeru (jazere), predierali sa zelenými kríkmi plných tŕňov (plnými tŕňov), báchorka (rozprávka, bájka), pes kričí o pomoc… a ešte mnoho ďalších chýb.

Ak je jazyková stránka pre niekoho zanedbateľná, logika deja by už taká byť nemala. Napríklad detektív Rúfus brutálne zavraždí dvoch zločincov, no vyšetrovanie mu vinu nepreukáže a jeho trestom je len prepustenie z radov polície. Jeden zločinec mal nôž, Rúfusa ale nevidel ani neohrozoval, druhý nebol ozbrojený. Ako je možné, že Rúfusa nesúdili? Dokonca mu nechali zbrojný pas na pušku.

Ďalšou záhadou je vek mŕtvej Sofie. Podľa toho, čo píše autor, v čase, keď zomrela, chodila do školy už päť rokov (nič sa nehovorí o tom, že by prepadla alebo preskakovala ročníky, prípadne jej zle vychádzali roky). Podľa textu mala v čase smrti desať rokov. Rátajme. Školská dochádzka začína v šiestich či siedmich rokoch. Ak prvých päť rokov normálne chodila do školy, nehoda sa jej nemohla stať v desiatich, ale najskôr v jedenástich rokoch.

Rovnako čitateľa prekvapí, že ak v dedine Kriaky nemáte vopred pripravený hrob, tak vás zrejme nepochovajú. Namiesto toho, aby hrobár vykopal pred pohrebom jamu, ako sa to normálne robí, musela babka mŕtvej prepustiť svoj pripravený hrob. Pousmejete sa aj nad tým, že detektíva veľmi prekvapí fakt, že cintorín je oplotený. Cintoríny majú bežne plot alebo múr (dokonca pochovávanie určitých ľudí pri múre či plote cintorína má v našej histórii bohatú tradíciu).

Na strane 26 autor tvrdí, že biznis sa Rúfusovi rozbehol tak dobre, že si mohol dovoliť zo zákaziek vyberať. No na strane 37 sa zasa dozvedáme, že Rúfus má ledva na živobytie.

Na strane 66 sa hovorí, že všade na brehu panoval hluk a šum ako na rybárskej súťaži. Keď o štyri vety neskôr detektívi položili rybárovi otázku, ten po nich vyštartoval, aby boli ticho, lebo mu vyplašia ryby. Prečo by mu mali v tom hluku, ktorý tam už panoval, práve oni plašiť ryby?

Ester je pri pátraní po svojej rodine v knižnici, kde má prečítať tri hrubšie knihy. Tie na strane 75 so znechutením zatvorí, s odôvodnením, že ak by ich mala všetky podrobne prejsť, prešli by roky. Na strane 95 už ale tvrdí, že jednu z tých kníh dokáže prečítať v priebehu týždňa aj trikrát. Alebo: Ester sa usadí v čitárni dedinskej knižnice, ktorá má rozmery 20 krát 30 metrov a má aj barový pult s barmanom. Čo dodať? Aj vo veľkomeste by tejto dedine knižnicu závideli.

Dialógy sú kapitola sama o sebe. Sú kostrbaté, strojené, neprirodzené a často vám bude pripadať, že aktéri rozprávajú iba preto, lebo by mali.

Autor si nedokáže ustrážiť ani len rovnaký čas a rod slovies a podstatných mien. Na začiatku vety je vec/osoba v jednom rode (ženský), na konci vety je tá istá vec/osoba v úplne inom rode (mužský). Alebo veta začne v prítomnom čase a zrazu prechádza do minulého a naopak. Navyše majú všetci obyvatelia Kriakov takmer totožný štýl reči, akoby rozprávala stále jedna a tá istá osoba. V knihe nájdete množstvo štylistických chýb, zlé skloňovanie, opakujúce sa slová blízko za sebou, zlý slovosled, chýbajú čiarky, niektoré vety nedávajú zmysel, atď.


Bez záveru

Knihe predchádzala mohutná reklama. Vo výsledku sme dostali amatérske rozprávanie plné príšer, tajomnej žiary, živých mŕtvych, akúsi bohyňu aj nadboha, iné dimenzie, vodnatú entitu, dedinčanov meniacich sa na monštrá a záhadu vraj hodnú Kinga. Skrátka horor zasadený do súčasnosti, ktorý sa veľmi snaží byť ako vystrihnutý z príbehov H. P. Lovecrafta. Príroda, tajomné jazero, príšery a entity lovecraftovské sú. Horšie je, že autor nerešpektuje fakt, že sa príbeh neodohráva začiatkom 20. storočia, a preto bolo potrebné to lovecraftovské prispôsobiť dobe.

Samotná pôvodná myšlienka príbehu je dobrá. Jej stvárnenie ju však úplne zničilo. Navyše namiesto niektorých vysvetlení dostaneme na konci chaos. V závere je veľa zbytočného (najmä pobehovania), dokonca sa mihnú aj úplne nové postavy a čitateľ iba háda, aký to má zmysel. Mená postáv, z ktorých niektoré majú zrejme niesť odkaz – Zedd, knihovníčka Poeová, Dorian, Abučia, Suňoga, Balor Hler – tu vyznievajú skôr humorne.

Viacerí dali románu Kriaky kladné a celkom vysoké hodnotenie. Každý trošku hororu znalý čitateľ si musí ale položiť otázku, či recenzentom nevadili logické prešľapy, gramatické a štylistické chyby. Mnohokrát sme sa presvedčili, že aj nenáročná oddychová literatúra sa dá napísať kvalitne. Prečo sme zrazu spokojní s chybným textom a chválime niečo, čo si pochvalu nezaslúži? Pretože autor je milý chalan, kamarát či kolega? Nerecenzujeme predsa autora, ale román. To sa vari na Slovensku nevydávajú dobré knihy? Áno, vydávajú! Aspoň zatiaľ… Kriaky to ale, žiaľ, určite nie sú.

Hodnotenie: 20 %

P.S. pre autora: Odtiene sivej si umelci miešajú sami z čiernej a beloby. Robia to už žiaci prvého stupňa základnej školy.

Knihu Kriaky si môžete kúpiť v Martinuse momentálne so zľavou 8 %, pre podrobnosti kliknite na tento link


Kriaky
Žáner: horor
Autor: Lukáš Polák
Vydavateľstvo: Lukáš Polák
Rok vydania: 2021
Počet strán: 206
Väzba: brožovaná
ISBN: 978–80–570–3401–8


Súvisiace linky

Podporte nový slovenský horor Kriaky, autorom je Lukáš Polák


Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.


22. marca 2022
Ena
Zdroj informácií