Recenzia: Liga spravodlivosti Zacka Snydera

Chcela by som zažiť na vlastnej koži, ako tento film vníma človek, ktorý nevidel pôvodnú verziu filmu z roku 2017. Ktorý nevidel ani film Batman vs Superman (2016), ani Muža z oceli (2013). Chcela by som vedieť, ako tento film vníma človek, ktorý nevidel Strážcov (2009). Ale nedá sa to. Čo sa stalo, už sa neodstane.

Mám rada Snyderove filmy. Je to režisér, u ktorého ťažko hľadať prvoplánovosť. Mnohé ponecháva v náznakoch, nevypovedané. Obľubuje budovanie sofistikovaných skladačiek, ktoré začnú dávať význam len po istom čase a len pozornejšiemu divákovi. Rád ukrýva kľúčové body za kulisy efektných záberov a scén. Hrá sa s obecenstvom. Podstrčí mu ľavú päsť plnú lesklých a farebných vecí, a pritom poškuľuje po ruke, ktorú má ukrytú za chrbtom. Ale nedajte sa oklamať, nedrží v nej nič dôležité. To, čomu skutočne treba venovať pozornosť, má Snyder v hlave.



Preto bola Liga spravodlivosti v roku 2017 takým sklamaním. Zostalo v nej príliš málo z režisérovho rukopisu, aby sa to dalo s pokojným svedomím označiť za jeho film. Áno, bola to akčná jazda plná hurá!, plná efektov, treskotu, lomozu a kucapacy. Dobrí aj zlí dostali poriadne na búdku, dokonca aj kopec srandy sa tam vošiel, aj slzička kvapla. A nakoniec sa to dobre skončilo a ani tety Marty dom nepredali. Ale chýbala tá typická „snyderovčina“. Ten pocit vytrvalého bezprostredného nepokoja a pocit úľavy, keď vám konečne začne všetko zapadať na miesto a pochopíte, ako bohovsky to mal ten chlap od začiatku premyslené.

Štyri roky sme dúfali. Najprv nám tvrdili, že nie, v žiadnom prípade. Potom vybehlo pár správ, že áno, ale tie sa neskôr ukázali len ako úniky zbožných prianí. Ale nakoniec, keď sme sa už zmierili s osudom a novým Batmanom s ksichtom upíra, začalo sa čosi diať. Opatrne, lebo doba je zlá. Bude to film? Bude to lietadlo? Bude to ozaj Snyder?

No tak asi áno, poviete si, veď sa to volá „podľa Snydera“. Lenže medzitým naozaj veľa vody a iných vecí arkhamskou kanalizáciou pretieklo. V prvom rade teda buďme úprimní a nehovorme tomu film. Je to seriál. Liga spravodlivosti podľa Snydera sa vlastne na film ani nehrá, veď každá epizóda má vlastný názov.

V tomto seriáli je oveľa menej Batmana. Oveľa menej srandy a čačiek. Zato je tam viac temnoty, viac logiky, dychberúcich scén – a melodrámy. Vskutku: veci, pri ktorých ste si lámali hlavu v roku 2017, sú tu podané hodnoverne, s patričným zázemím a históriou a dávajú oveľa väčší zmysel, ako keď niekto pri hodinke teambuildingu z ničoho nič povie „Too much life,“ a zrazu idú vykopať Supermana. Jednotlivým členom Ligy spravodlivosti je tu venovaný oveľa širší, hlbší, a keďže sme v Snyderovej dielni, aj dlhší priestor. Nech sa vyfarbia a prejavia vo svojej prirodzenosti. Rovnako aj vedľajšie postavy, dokonca sa objavia aj také, čo dosiaľ hrali len v ligových animákoch. Snyderova verzia okresala niektoré vtípky, ale zato pridala slušnú hodnotu aj na plecia hlavného záporáka. Steppenwolf tu nielenže nevyzerá ako mrzutý rozdrapený trtko. Je to hrôzostrašný nemilosrdný a na všetko odhodlaný netvor, ktorého ženie dopredu fakt, že nemá inú možnosť, než zvíťaziť. Pretože jemu stúpa na krk niekto ešte mocnejší.

Len Batmana je menej, už som to spomínala?

Ale nevadí. Starý šomroš tu predsa len funguje – ani nie tak ako vodca, ale ako tmel. Jediný obyčajný človek v tej nesúrodej bande, kde jeden ťahá čihí, druhý hota, kým ich núdza nepriprie a nezačnú spolupracovať. Tak ako hrdinovia voľakedy dávno, v časoch starých bohov – keď mimozemským náletníkom dávali na frak.

Dali by sa vypichnúť úžasné scény, pri ktorých sa naozaj zasekne dych. Dali by sa spomenúť aj také, kde len pretáčate očami a čakáte, aby ste to už mali za sebou. Ale načo. V skutočnosti je to, ako keby ste pozerali technicky dokonalé domáce videá z rodinných udalostí. (Pravda, keby vaše rodinné udalosti zahŕňali teroristické útoky, podmorské súboje s mimozemšťanmi, búranie prastarých svätýň, oživovanie mŕtvych či prebíjanie sa kŕdľom paradémonov, aby ste mohli umlátiť ich strašidelného šéfa.) Dalo by sa bez toho žiť, ale ak pri tom obsedíte, o čosi vás to obohatí, zahreje pri srdci. Veď tých tam, v tom obraze, už poznáte ako svoju rodinu a teraz ich spoznávate o čosi lepšie.

Samozrejme, ideálne by bolo, keby sa našiel ešte onakvejší krajčír ako Snyder, postrihal túto aj pôvodnú verziu a pozošíval z toho jeden solídny zmysluplný dvojhodinový film. Alebo urobil film z tej predtitulkovej scény. Nuž, stále môžeme dúfať. A keby aj nie, hlava si to už dáko preberie.


Liga spravodlivosti Zacka Snydera (Zack Snyder's Justice League)
Žáner: akčný, science fiction, fantasy
Výroba: USA, 2021, 242 min
Réžia: Zack Snyder
Scenár: Chris Terrio
Kamera: Fabian Wagner
Hudba: Junkie XL
Hrajú: Ben Affleck, Henry Cavill, Amy Adams, Gal Gadot, Ray Fisher, Jason Momoa, Ezra Miller, Willem Dafoe, Jesse Eisenberg, Jeremy Irons, Diane Lane, Connie Nielsen, J. K. Simmons, Ciarán Hinds, Ryan Zheng, Robin Wright, Joe Manganiello a ďalší.


Súvisiace linky

Recenzia: Justice League

Recenzia: Wonder Woman 1984

Recenzia: Aquaman

Recenzia: Batman v Superman: (Super)hrdinovia vs. verejná mienka


Recenzentka Alexandra Pavelková sa fantastike venuje už štvrťstoročie. Publikovala 13 kníh, z ktorých polovica vyšla aj prekladovo v zahraničí, a mnoho poviedok. Získala prakticky všetky ocenenia, ktoré môže autor fantastiky získať. V rôznych periodikách publikuje knižné a filmové recenzie a odborné články. Píše blog o filmoch a mačkách a je šéfredaktorkou denníka Fandom.sk. Je organizátorkou literárnej súťaže Ohnivé pero a výtvarnej súťaže Svet na tvoj obraz. Jej preposlednou knihou v slovenčine je zbierka scifi a urban fantasy poviedok Medzi nami, ktorá v roku 2016 získala ako dosiaľ jediná žánrová kniha titul Kniha roka TM, a zatiaľ poslednou je knižka pre deti Štyria mačkatieri, ktorá je dostupná aj ako audiokniha. Pod týmto linkom nájdete články od Alexandry Pavelkovej na Fandom.sk.


24. marca
Alexandra Pavelková
Zdroj informácií