 |
Kevin Hearne je americký spisovateľ, ktorý vo svete aj v našich geografických šírkach prerazil výbornou a prepracovanou urban fantasy ságou Kroniky železného druida. Sympatické a nenútene vtipné duo hlavných hrdinov – prastarého (no zároveň moderného) keltského druida Atticusa a jeho psieho spoločníka Oberona – mu získalo uznanie kritikov a množstvo fanúšikov.
Po dokončení základnej série sa Hearne okrem rozvíjania ďalších príbehov z Atticusovho sveta pustil aj do celkom novej výzvy. Rozhodol sa napísať epickú fantasy trilógiu zasadenú do celkom nového sveta.
Rámec trilógie vyzerá na prvý pohľad možno všedne. Áno, úroveň civilizácie je niekde na úrovni „klasického“ neskoršieho pseudostredoveku (teda žiadna napoleonská flintlock fantasy, akú píše napríklad McClellan). Je to však len zdanie, pretože Hearne do svojho nového sveta prepašoval množstvo moderných, až svojských prvkov. Napríklad v rovnosti žien a mužov či v spolužití rôznych členov spoločnosti by mohlo nájsť inšpiráciu aj naše 21. storočie…
Pozrime sa na to ale konkrétne. Na kontinente Teldwen koexistuje v čase rozprávania príbehu šesť krajín. Každá z nich (až na jednu) ovláda „svoj“ druh mágie, teda kenning. Štyri sú elementálne, jeden rastlinný, čo tiež neznie nejako prevratne. Autor sa však vyhral s ich fungovaním aj spôsobom ich získania.
Požehnaný sa totiž s mágiou nerodí, môže ju však ovládnuť. Pre každý kenning existuje jedno jediné miesto, kde sa dá získať. Pre vodný kenning sa musí hľadač vrhnúť kolmým prieduchom do temnej zatopenej jaskyne. Vzdušný získa skokom z útesu, pod ktorým dujú božské vetry. Ohnivý si zasa vyžaduje ponorenie do lávy v aktívnej sopke. A tak ďalej. Drsné, však? Ak už tušíte, že nie každý pútnik sa z týchto miest vynorí ako čerstvý požehnaný, šípite správne. Od kenninga ku kenningu sa to trochu líši, no úspešnosť sa pohybuje okolo pätiny. Zvyšok adeptov to má skrátka zrátané. Zobrať sa a vyhlásiť, že si prajete ovládnuť niektorý druh mágie, teda môžete kedykoľvek, no potrebujete riadnu dávku odvahy (alebo zúfalstva) a iste aj špecifické nastavenie či životnú situáciu. Úspešný obchodník či spokojná manželka a matka na niečo také asi za normálnych okolností nepomyslí.
Ani požehnaný ešte úplne nevyhral. Každý kenning síce dáva nezanedbateľnú moc, s ktorou medzi národmi Teldwenu prichádza aj lepšie spoločenské postavenie, no treba byť obozretný. Použitie sily je do istej miery bez následkov. Ak sa ale zájde za istú hranicu a trúfalý mág pocíti ostrú bolesť medzi spánkami, tak už vie, že míňa svoju životnú energiu. A zostarne. Zdravým kypiaci mladík sa teda po splnení svojej povinnosti môže domov vrátiť ako zoschnutý starec.
V pokojných časoch sa samozrejme situácie, keď sa požehnaný musí vydať svojmu talentu celý, stávajú iba zriedka. No predpokladať, že sa Hearneho trilógia odohráva v pokojných časoch, by bolo asi naivné.
Dej úvodnej časti začína prvým vystúpením barda Fintana na hradbách hlavného mesta Brynlönu. Pod opevnením sa rozprestiera obrovský utečenecký tábor. Táto krajina vodného kenningu sa totiž spamätáva z najhoršej vojenskej invázie, akú si história kontinentu pamätá.
V jednu noc dorazí k jej východným brehom niekoľko flotíl neznámeho národa. Jeho príslušníci sú nezanedbateľne vysokí a štíhli, skromne vybavení a odetí len do jednoduchých tkaných šiat, ozdobených lebkami – preto sa im začne okamžite vravieť kostení obri.
Ozbrojení sú však dostatočne. Nesnažia sa komunikovať, vyjednávať ani klásť si podmienky. S až fanatickou horlivosťou okamžite napádajú dediny a mestá, vraždia bez rozdielu vojakov i civilistov, dospelých aj malé deti. Ich početná prevaha je zdrvujúca. Navyše sa zdá, že dokonale poznajú cudzie územie, na ktorom predtým nikdy neboli. Armády jednotlivých flotíl po zničení primárneho cieľa neomylne postupujú k ďalším sídlam.
Toľko k úvodu do deja. Hearne nám svoje dielo predostiera jedinečným spôsobom (údajne sa inšpiroval Homérom a jeho podaním Iliady a Odysei) – dej spoznávame cez príbehy ľudí, ktoré rozpráva bard na hradbe.
Hlavnou dejovou líniou „v reálnom čase“ ale čitateľa sprevádza bardov spoločník – historik Dervan. Ten dostal úlohu spisovať príbehy rozprávané Fintanom a zároveň ho nenápadne špehovať, keďže ho do Brynlönu poslali vládcovia vedľajšej krajiny. Väčšina každej kapitoly však pozostáva z príbehu niektorej postavy, ktorú Fintan každý večer zosobní (doslova) a zoznamuje tak ustarostených obyvateľov mesta i unavených utečencov s dianím vo svete.
Práve tento pomerne jedinečný spôsob podania deja je zároveň jednou z najsilnejších Hearneho zbraní. Čitateľovi postupne predkladá mozaiku na prvý pohľad vzájomne nesúvisiacich príbehov, ktoré sa však postupne spájajú do uceleného obrazu a po väčšinu času držia čitateľa pevne prilepeného ku knihe.
Ďalšou prednosťou autora je jeho (už známa) schopnosť vytvárať silné a zaujímavé postavy, ktorým vie dostatočne variabilne vdýchnuť svoj špecifický humor. Za všetkých spomeňme požehnanú Tallynd du Boll – mocnú marinerku a zároveň starostlivú matku – vdovu či popleteného, no geniálneho učenca Gondela Vedda, ktorý dostane úlohu rozlúštiť jazyk kostených obrov. Jediná časť prvého dielu, kde tento dobre fungujúci systém trocha zakolíše, je línia mladej obchodníckej dcéry Kallindry, ktorá počas svojho putovania naráža na prvé náznaky blížiacej sa invázie. Navodená záhadná atmosféra by bola výborná, keby sa príbeh tejto postavy nenachádzal v druhej polovici dielu, keď čitateľ už veľmi dobre vie, čo sa deje.
V rámci celkového obrazu knihy však ide naozaj iba o nepodstatnú drobnosť. Ide o vydarený prvý zväzok rozbiehajúci zaujímavú a v mnohom neobligátnu trilógiu. Hearnovi sa po úspechu na poli urban fantasy podaril búrlivý vstup aj do tej epickej.
Hodnotenie: 90 %
Útok obrů (orig.: A Plague of Giants)
Séria: Sedem Kenningov, 1. kniha
Žáner: high fantasy
Autor: Kevin Hearne
Vydavateľstvo: Argo
Rok vydania: 2019
Jazyk: český
Preklad: Petr Černovský
Počet strán: 488
Väzba: pevná