Recenzia: Jakub Banár: Bojko – Lovec príšer

Toto nám chýbalo.

Bojko - lovec príšer

Vampírov, vlkodlakov, démonov a podobnú háveď akoby v poslednej dobe začali vyrábať vo veľkom. Kým pred pár rokmi mohol v zapadnutej krčme človek maximálne chytiť herpes a mohli mu tam zlámať rebrá, dnes je to určite miestečko, kde sa stretávajú okultisti a privolávajú kozmické temné sily. To, čo nezlikvidujú zaklínači, to zostane Vandrovcovi a jeho netflixovému kamarátovi . Ale nebojte sa, niečo sa ujde aj nám.


Smrad sa začínal stupňovať, ako sa blížila k spálni. Na bielych zárubniach videla prvé kvapky krvi. Po krku jej prebehol mráz a zježilo sa jej pár vlasov na temene. Vo vzduchu nebol len smrad, ale aj niečo zlé, no snažila sa to nevnímať. Nadýchla sa ústami a rezko vykročila k dverám, aby si obzrela miesto činu. Scéna, čo sa jej práve zjavila pred očami, sa jej ešte párkrát vráti v hnusnej nočnej more. Vytreštila oči, roztriasla sa a zabudla sa nadýchnuť. Nikdy pred tým nezažila taký šok len z pohľadu (a smradu). To nebolo zhnusenie. Zhnusenie je slabé slovo.

Uprostred miestnosti bola posteľ, na posteli boli pohodené dve torzá. Končatiny boli pohádzané po miestnosti. Po jednej ruke bolo hodené v náprotivných kútoch od dverí. Druhé dve boli pohodené z každej strany postele. Jedna noha bola na poduškách, druhá ležala pred posteľou. Tretiu mala v kúte po ľavej ruke, no tú nevidela, keďže stála meravo v zárubni. Črevá z oboch tiel boli rozvešané ako vianočné svetielka po čele postele a nočných stolíkoch, ktoré stáli na stráži z každej strany. No a samozrejme krv. Dvanásť litrov poctivo rozložených po miestnosti tak, aby pokryli čo najväčšiu plochu.

V neidentifikovanej krajine, ktorá sa nápadne ponáša na našu republiku, sa pohybujú temné sily, démoni, škriatkovia a podobná háveď, ktorá za sebou zanecháva poctivú spúšť. Silové zložky sú v koncoch, ale našťastie je tu niekto, kto dokáže vyriešiť všetky problémy: Detektív Bojko, odborník na paranormálne javy, príšery a oficiálny zamestnanec Smrti, ktorá mu okrem výplaty dáva aj stravné (či v gastráčoch alebo v peniazoch, to sa neuvádza).

Nešaškujte. Som na vašej strane. Som detektív Bojko. A som tu od toho, aby som sa zbavil toho pičusa.“

„Koho?“

„Toho leprikóna, čo ste naňho teraz úplne zbytočne minuli zásobník.“

„Akého leprikóna? Čo to stále opakujete?“

„Nejaký drbo sem priviezol írskeho škriatka. Asi mu utiekol a teraz si potrebuje šľahnúť zlata. Pokiaľ ho nedostanem, tak bude vraždiť ďalej. Takže ma nechajte urobiť si svoju robotu. Dobre?“

„Čože? To sú somariny! Musíte byť na drogách! Volám posily!“

„Pozrite sa, slečinka, nemám na toto čas. Vaše posily ležia hentam desať metrov od nás. Teraz musím ísť po ňom, aby mi neutiekol. Čím dlhšie tu stojíme, tým má viac času na útek.“

Otočil sa jej chrbtom a vydal sa k vinohradu.

„Stáť!“ namierila naňho zbraň.

Bojko je rodený lovec príšer, ktorý dokáže skoncovať s hrôzami paranomálneho sveta. Je to človek na správnom mieste a zdarne mu sekunduje jeho nová posila, policajtka Sofia Hlinková alias Hlinka.

Hlinka automaticky siahla po zbrani, no tá malá potvora vyskočila a zadnými nohami jej kopla do pŕs tak, že spadla na zem a pištoľ sa odkotúľala mimo jej dosah. Čupakabra mala ohromnú silu. Skočila Hlinke na brucho, ostne na chrbte sa jej zježili. Napriahla sa, no Hlinka ju v tom udrela päsťou do tváre tak, že zletela na zem. Hlinka sa sťažka pozviechala, keď do nej čupakabra narazila ako skúsený hokejista. Bodyček Hlinku odhodil k plechovej stene. Tam pribehla čupakabra, schytila jej vlasy a tresla jej hlavou o stenu. Hlinka jej opätovala ranu, lakťom ju trafila do rebier. To ju ochromilo. Hlinka sa rýchlo zvrtla a pravým hákom čupakabru knokautovala. Na zemi jej dala dve kladivá, postavila sa a kopla ju do brucha. Prvý raz, druhý raz, na tretí ju prerušil výkrik. „Preboha! Dosť!“ ozvalo sa jej spoza hlavy. Bojko bežal k nej.

Bojko s vyjadrovaním štamgasta staničnej reštaurácie a maniermi ako stará dievka popri boji s príšerami postupne rozmotáva špinavú hru, ktorú na neho ušili iní. Nezastaví sa pred ničím a zdatne ignoruje väčšinu zaužívaných konvencií, podobne ako jeho autor základy vkusu väčšinu čitateľov. Vety sú doslova prepchané vulgarizmami, takže niekedy si dávate otázku, či to bol zámer alebo spisovateľ vychádzal z pozorovania niekoho zo svojho okolia.

„Ten kokot mi neberie telefón. A naschvál! Zbabelý, posratý kokot.“

„Kto? Čo?“

„Smrťák! Hajzel. Mali sme mať pohovor o vyššom plate. A ten pičús má vypnutý telefón. Chápete to?“

„Tak poďme za ním.“

„Ale hovno. To si ma musí zavolať. Alebo musíte byť, kurva, dobrý mág, aby ste tam preniesli osobu. Nie to ešte dve. Takto sa jednoducho vypne a je vybavené.“

„Toto je kvôli prachom? By som nepovedala, že sa dokážete takto rozčúliť pre niečo tak malicherné.“

„Viete hovno.“

„Podľa mňa je v tom niečo viac. Čo sa deje?“

„A čo vy ste? Tá pizda slečna Marplová?“

Takže si to zhrňme: neoriginálny námet, stokrát prevarené postavy, prekuknuté dejové zvraty a jazyk, pri čítaní ktorého by si Ľudevít vypichol oči, to všetko ani nie na sto stranách textu. Pred storočím by sa podobné dielo pomerne dobre predávalo v stánkoch medzi zošitmi ako Zajatci šialenca, Stroj z pekla alebo Satanova skala. Dnes je odkázané na e-book. Takže privítajte Bojka – ctihodného pokračovateľa pôvodných zošitových románov a „brakového čítania“, pri ktorom sa môžete spoľahnúť na to, že tu určite nejde o hlbšiu myšlienku, ani o postavy ale o samotný derivát deja, sem tam prepletený akousi diskusiou.

Po úvodnej mastenici zomreli traja pretekári. Jedného rozpárali aj s koňom, druhého len dobodali od chrbta. Tretí bol však dekapitovaný a dav na tribúne jasal nad spomalenými zábermi. Okrem Bojka. Ten pozoroval, ako Hlinka nevedomky preteká o život.

Ostatní preživší si všimli, ako Hlinka vybehla dopredu miesto boja. Aj keď to tak nikdy nebýva, v podstate kto prejde prvý cieľom, vyhráva. Všetci sa teda vydali za ňou s jasnou vidinou – urobiť divákom radosť spomaleným záberom na jej hlavu. Rozbehli sa vpred. Kým sa však stihli dať do cvalu, zahučali ešte dvaja jazdci. Jedného zhodili z koňa a podupali po ňom. Druhému rozbili hlavu palcátom.

Hodnotenie: 25 %

E-knihu Bojko – Lovec príšer si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


Bojko – Lovec príšer
Žáner: fantasy
Autor: Jakub Banár
Vydavateľstvo: Araxon
Rok vydania: 2021
Ilustrácie: Alexandra Chovanová
Väzba: e-kniha
Počet strán: 81
ISBN: 978–80–99935–11–3 (EPUB)
ISBN: 978–80–99935–12–0 (MOBI)


Recenzent Igor Čonka digitalizuje staré knihy pre Zlatý fond SME, je nadšenec alternatívnych dejín a členom projektu Zabudnuté knihy. Preložil niekoľko kníh a je autorom detektívky Nikomu nebudeš chýbať.

Pod týmto linkom nájdete články od Igora Čonku na Fandom.sk.


5. februára
Igor Čonka