Recenzia – Gwind 1 a 2: Študentka vo fantastickej ríši

Lívia Hlavačková: Gwind: Nezabiješ?, Gwind 2: Sama za seba

Gwind 2
Gwind obálka Artis Omnis

Už známa slovenská autorka literatúry fantasy sa pustila do reprintu a dovydávania svojej trilógie Gwind. Nie sú to samostatné knihy, ale príbeh plynulo prechádza z jednej do druhej. Je preto dobré ich posudzovať spoločne – aspoň tie dve knihy, ktoré sa už zjavili na trhu.


Hlavnou postavou je Anna – dvadsaťjedenročná študentka z nášho sveta. Záhadným mechanizmom sa ocitne v alternatívnom svete, v ktorom funguje mágia a bojuje sa mečmi a lukmi. Konkrétne v kráľovstve Morana. Získava aj nové meno – Gwind – čo znamená Cudzinka. Stane sa členkou spoločenstva vrahov, v ktorom dostane vynikajúci bojový výcvik. V druhom diele sa Anna dá dohromady s komunitou čarodejníkov, ktorí v nej objavia netušené magické schopnosti a spravia z nej čarodejníčku. Táto jej osobná dejová línia sa prelína s opisom občianskej vojny v Morane.

Text je plne akceptovateľný zo štylistického pohľadu a dobre a plynulo sa číta, čo nie je samozrejmé. Dokáže zaujať, vtiahnuť do deja a nutkanie ho položiť na poličky nedočítaný nie je príliš silné. Príbeh priznáva aj existenciu chudoby a ľudí na okraji spoločnosti (prostitútky). Anna – ako hlavná hrdinka nie je opísaná plocho či bez vlastného vnútorného sveta plného úvah, obáv a pochybností.

Možno povedať, že je presne určený pre vekovú kategóriu čitateľov okolo 10 – 17 rokov túžiacich sa ponoriť do fantastickej reality, v ktorej sa môžu stotožniť s hlavnou hrdinkou a prežívať s ňou všakovaké dobrodružstvá. Predkladaný svet je pomerne prepracovaný a komplexný. Dobrým motívom v diele sú dočasné, krátkodobé návraty hlavnej hrdinky do „nášho sveta“. Škoda, že ich autorka nerozpracovala podrobnejšie. V príbehu sa vyskytuje niekoľko originálnych momentov, ktorým sa fantasy literatúra spravidla vyhýba: menštruácia, antikoncepcia, choroby hlavných hrdinov. Opis spoločností, postavy, konanie hrdinov, hlavné aj vedľajšie zápletky ale nie sú príliš originálne a zodpovedajú tradičnému kánonu dobrodružnej či putovnej fantasy, ako sa ustálil v sedemdesiatych – osemdesiatych rokoch minulého storočia. Možno autorka ani inú ambíciu nemala a len chcela napísať pútavý príbeh pre teenagerov, čo sa jej aj podarilo.

Dielu, samozrejme, možno vytknúť viacero menších nedostatkov, ale s pokojným svedomím ho možno odporúčať. Keď sme sa už dostali k tým slabším stránkam diela, azda môžeme začať s tým, že postavy sú trocha archetypálne štylizované. Niekedy sa zdá, že konajú nerealisticky. Napríklad v niektorých situáciách príliš dlho rozprávajú a vysvetľujú, pričom by sa očakávalo skôr rýchle a efektívne konanie – no to by sme vlastne mohli vytknúť aj Homérovi.

V texte trocha absentuje poetika, nadhľad a humor. Vo fantastickom príbehu by to človek očakával. Na druhej strane, nie každé fantasy ich v sebe obsahuje. Dospelému čitateľovi azda môže trocha prekážať postava Anny. Nie preto, že by bola nesympatická, ale je nerealisticky dokonalá a obdarená nadprirodzenými schopnosťami. Je cudzinkou v neznámom svete, kde by celkom zákonite mala skončiť ako vyvrheľ s povesťou bláznivej dievčiny rozprávajúcej akési hlúposti, ktorým by nikto neveril. Napriek tomu je akceptovaná a objaví v sebe mimoriadne schopnosti pre boj a šermovanie a za rok sa vycvičí do dokonalosti. Následne aj nadanie pre mágiu a čarovanie, do ktorých sa tiež zaškolí v priebehu krátkeho času. Pritom napríklad výcvik rytiera trval od siedmeho po dvadsiaty rok jeho života a vzdelávanie druida (akýsi ekvivalent čarodejníka) až dvadsať a aj napríklad kňaz stredovekej kresťanskej cirkvi sa pripravoval asi 15 rokov. A samozrejme, Anna je krásna a atraktívna. Jasná hrdinka pre dospievajúce slečny!

Kontrast medzi Annou (moderným človekom) a jej predmoderným alternatívnym prostredím a spoločnosťou mohla autorka lepšie podchytiť a využiť.

Politická línia spočívajúca v snahe Čiernych mágov zmocniť sa vlády v kráľovstve, je trocha nerealistická a schematická. Obmedzuje sa v zásade len na dynastické intrigy a konšpirácie. Tak nevyzerala politika ani v stredoveku. V diele ani nie je jasne vysvetlené, či mágia má nejaké limity alebo nie. Ani to, prečo mágovia obdarení takými nadrirodzenými schopnosťami už dávno daným spoločnostiam nevládnu.

Celkovo si však na záver trúfame povedať, že literárne je druhý diel viditeľne lepší než prvý. Uvidíme, čím nás Lívia Hlavačková prekvapí v treťom, záverečnom diele.

Hodnotenie: 80 %

Knihu Gwind: Nezabiješ? si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link

E-knihu Gwind: Nezabiješ? si môžete okamžite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link

Knihu Gwind 2: Sama za seba si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link

E-knihu Gwind 2: Sama za seba si môžete okamižite stiahnuť v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


Gwind – Nezabiješ?
Séria Gwind, 1. časť
Žáner: YA, fantasy
Autorka: Lívia Hlavačková
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Rok vydania: 2020
Väzba: pevná
Počet strán: 349
ISBN: 978–80–8201–085–8

Gwind – Sama za seba
Séria Gwind, 2. časť
Žáner: YA, fantasy
Autorka: Lívia Hlavačková
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Rok vydania: 2021
Väzba: pevná
Počet strán: 480
ISBN: 978–80–8201–110–7


Súvisiace linky

Recenzia – Lívia Hlavačková: Gwind 2 – Sama za seba (recenzovala Ena)

Predstavujeme – Lívia Hlavačková: Gwind, 2. časť: Sama za seba

Recenzia – Lívia Hlavačková: Gwind – Nezabiješ?


5. júla
Daniel Šmihula
Zdroj informácií