 |
Keď sa mních slúžiaci ako pisár vybral na dlhú cestu, aby pre vladára zakreslil do mapy všetky končiny kráľovstva, netušil, kde skončí a akými starosťami sa bude musieť zaoberať. Cesta to bola nebezpečná, plná divokej zveri, hlbokých lesov, hladu, odrenín aj zimy a iných trápení. No on, pod ochranou Pána, šiel a plnil svoje povinnosti. Až prišla zima. Sneh a mráz boli pre chabo oblečeného muža prisilní nepriatelia. Našťastie ho našli a pritúlili v malej dedinke uprostred ničoho.
Pánu Bohu za chrbtom
Pisár bol obyvateľom dedinky vďačný. Zachránili ho, hoci ruky mal omrznuté a stále v nich neudržal brko, takže nemohol písať. Ak bude Pán chcieť, vrátia sa mu naučené zručnosti a on pridelené poslanie dokončí. Teraz je však prislabý. Zotavuje sa a zisťuje, že v osade sa dejú zvláštne veci. Obyvatelia majú svoj vlastný svet a evidentne aj pravidlá. Hoci sa viera v jediného Boha a jeho syna dostala až sem, doposiaľ nad týmto od sveta izolovaným miestom striehnu duchovia pohanských božstiev.
Vonku panuje treskúci mráz a snehu tohto roku navalilo toľko, že odísť sa nedá. Mních – pisár musí zostať v osade. Tá leží pod kopcom zvaným Jelenia hlava. Na svahoch sa rozprestierajú rozsiahle vinice a domáci sú vyhlásení vinári. Mnohí však holdujú vínu viac, než by sa na kresťanov patrilo. Niet sa však čomu čudovať. Život ich nešetrí. Otročinu vo vinohradoch strieda krutá zima plná útrap. Veru, pod mnohými strechami počuť plač. Jeho dôvod spozná aj mních a toho dňa sa zmení jeho život.
Kam sa podeli a prečo?
Keď za ním príde richtár so žiadosťou o pomoc, neodmietne. V dedine miznú mladé dievčatá a nikto nevie, kto ich unáša. Všetky sa stratia zakaždým v ten istý deň v roku a po dlhých mesiacoch sa v rovnaký deň objaví ich mŕtve telo. Kto môže, posiela dcéry preč z tohto Bohom zavrhnutého miesta. Blíži sa čas, keď má znovu zmiznúť jedno z dievčat. Richtár dúfa, že sa pisárovi podarí ďalšej tragédii zabrániť. Osudný dátum sa totiž rýchlo blíži…
Detektív v kutni
Príbeh mnícha putujúceho krajom s poslaním od samotného panovníka je literárnym debutom talentovaného ilustrátora Filipa Horníka. Inšpiráciou mu bol kraj, v ktorom žije, plný viníc a svojskej atmosféry, ktorú verne zachytil aj vo svojej novele.
Samotné rozprávanie je písané tak, aby mal čitateľ dojem, že sa ocitol niekoľko storočí v minulosti. Vystihuje jazyk aj charakter života prostých nevzdelaných ľudí. Ten je v protiklade k tomu mníchovmu, ktorý je učený a rozhľadený muž. Tento prvok tvorí zaujímavý prepletenec myšlienok a názorov, ktoré sú občas protichodné, inokedy sa zvláštne dopĺňajú. Kňaz je nečakane vtiahnutý do pátrania, ktorého sa zhostí s najväčšou zodpovednosťou a zápalom. Logické úvahy a hľadanie súvislostí ho, na jeho vlastné prekvapenie, pohltia.
Čitateľovi môže novelka pripomínať známy Ecov román Meno ruže, kde tiež mních vyšetruje zločiny. Avšak Jelenia hlava má svojskú atmosféru, napriek vyznávanému kresťanstvu stále plnú povier a viery v staré slovanské božstvá, tradície aj spôsob života. Všetko nové sa presadzuje ťažko a mních medzi tie novoty patrí. Už len tým, že je vzdelaný, medzi obyvateľov nezapadá.
Pátram, pátraš, pátrame?
Pátranie je pútavé, temné sťa lesy rastúce na svahoch Jelenej hlavy. Spoznávame obyčajných sedliakov, vinárov, bývalého rehoľníka, jeho mentálne zaostalého syna aj samotárov, ktorí sú inteligentní a snažia sa od prekliatej dediny izolovať. Každý z nich mnícha – pisára nejako obohatí a niečomu ho naučí. Ten chvíľami balansuje na pomedzí reality a nadprirodzena, pretože záhadu nedokáže logicky vysvetliť. Utieka sa k Bohu, lebo verí, že duchovné sily s jeho pomocou dokáže zvládnuť.
Autor stvoril postavy plné radosti, sily, žiaľu, nenávisti, zloby aj nádeje. Sledujeme, ako ich drina mení, ohýba, zašliapavajú bežné starosti. Samotný mních sa v priebehu jednej zimy, ktorú je s týmito ľuďmi nútený stráviť, zmení. Zostarne, vytratí sa jeho naivita a spozná, že život vie byť aj poriadne krutý. Teraz dokáže porovnať pokojné až nudné dni rehoľníkov v kláštore s každodenným bojom o prežitie, ktorý robí z dedinčanov tvrdých a nepoddajných ľudí.
Jelenia hlava je istým spôsobom poetický príbeh s detektívnou zápletkou, ktorý miestami koketuje s trilerom či hororom. Autorovi sa podarilo skvele vystihnúť reálie aj ovzdušie, ktoré v dedine panovalo, čím upúta čitateľovu pozornosť. Máte pocit, že ste sa v čase vrátili stáročia späť a snažíte sa prežiť krutú zimu v náručí prírody a v spoločnosti niekoľkých desiatok zrobených a strachom opantaných dedinčanov.
Filip Horník je nielen autorom textu. Keďže je profesiou ilustrátor, svoj román obohatil vlastnými kresbami. Vytvoril ich v štýle, aký bol bežný v dobe, v ktorej sa dej odohráva, čo opäť pomáha čitateľovej fantázii vytvoriť si celkový obraz o aktéroch a reáliách. Vydať Jeleniu hlavu bol skvelý ťah vydavateľstva Artis Omnis a tento útly debut si určite nájde svoje miesto medzi obľúbenými publikáciami žánru fantasy či hororu.
Hodnotenie: 75 %
Knihu Jelenia hlava si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link
Jelenia hlava
Žáner: fantasy, horor, detektívka
Autor: Filip Horník
Vydavateľstvo: Artis Omnis
Rok vydania: 2024
Počet strán: 180
Väzba: pevná
ISBN: 978–80–8201–236–4
Súvisiaci link
Predstavujeme – Filip Horník: Jelenia hlava
Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.