Recenzia – Cécile Guillot: Lullaby

Lullaby

Kto sme? Myslím tým nás, ženy. Ako nás počas stáročí vnímal svet… mužský svet? Boli sme menej než zvieratá, považovali nás za hlúpe, neschopné premýšľať, za osoby, ktoré nedokážu mať na nič vlastný názor. Uctievali nás, vládli sme rodom, kráľovstvám, viedli vojny, boli sme učenkyne, umelkyne, učili sme mužov filozofii, matematike, chémii. Boli sme matky, manželky, slobodné bytosti. Rovnako nás predávali bohatým manželom či do háremov, znásilňovali, zatvárali do blázincov, hoci sme iba chceli žiť podľa seba a byť šťastné. Vyhlasovali, že sme hysterické, narušené, nenormálne. Že sme monštrá…


Chcem byť sama sebou

Hazel túžila po jednoduchom obyčajnom šťastí. Milovala svoju priateľku Blanche, literatúru a mala plnú hlavu príbehov a plánov o písaní a vydávaní kníh. Zatiaľ si ich zapisovala do denníčka. To, čo sa jej rodilo v hlave, bolo krvavé, strašidelné, temné. To, čo cítila k priateľke sa v tej dobe považovalo za nemorálne, zavrhnutiahodné. Taká však bola Hazel, s plnou hlavou snov, predstáv, poézie a túžob. To všetko z nej zatiaľ slobodne vyvieralo na povrch.

Jej sloboda sa chýlila ku koncu. Otec sa rozhodol vydať ju. Hazel však mala svoj názor a nebála sa ho povedať nahlas. To bolo niečo neslýchané. Spoločensky neprijateľné. Rovnako, ako jej príbehy a láska. Keď matka objavila jej denníček a prečítala si zapísané príbehy, bolo rozhodnuté. Hazel je netvor, je chorá, šialená, treba ju liečiť. Presne tak sa to vtedy robilo dievčatám a ženám, ktoré nezapadali do predstáv mužov, do mužského videnia sveta. Muži sú predsa tí najmúdrejší, najšikovnejší, vodcovia a hlavy. Ich ženy sú tu na to, aby ich obdivovali, starali sa o nich, poslušne rozťahovali nohy a rodili deti.

Na kliniku Hazel odvedie jej strýko George, lekár. Dievčina ho nevidela celé roky a takmer na neho zabudla. Dostáva sa do zariadenia, z ktorého niet úniku. Tam sa zoznamuje s Josephine, ktorú všetci volajú Jo, a smutnou Lullou. Postupne sa zbližujú a spoznávajú svoje životné osudy. Avšak jednej noci ich vytiahne z postelí tajomná uspávanka. Melódia ich dovedie do záhadnej záhrady, a tá sa stane ich útočiskom. Avšak toto miesto im má o nich samých prezradiť oveľa viac… Pomôže im dostať sa na slobodu?


Uspávanka, vďaka ktorej nezaspíte

Bábika moja
Nechce ísť spať
Očičká zavri
Sen nechaj si zdať
Trápiš ma, trápiš
Chceš sa len hrať.
Noc sa ti kráti
Už prestaň sa smiať…

Tajomná uspávanka, záhadná záhrada, dievčatá vymykajúce sa predstavám o ženách, ktoré v „dobrej spoločnosti“ prevládali na prelome dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. No aj desivé liečebné metódy, ktorými vtedy „liečili“ psychiatrických pacientov, pre nás dnes neuveriteľné dôvody hospitalizácie, bezmocnosť, úplná nadvláda mužov nad životmi žien… To všetko je táto kratučká novelka, ktorú nedokážete pustiť z rúk, kým ju nedočítate.

Autorka čitateľom ponúka príbeh plný citov, únikov do bezpečia fantázie, utrpenia aj hrôzy. Príbeh balansuje medzi magickým realizmom, hororom a fantasy. Je plný mágie, tajomna, nadprirodzena a zároveň utrpenia a túžby vymaniť sa zo spoločenských pút, ktorými ako tesným korzetom spútavajú nežnú dievčenskú a ženskú dušu, myseľ a túžby. Je o sile vôle, živelnej, horúcej a vzdorovitej, odhodlanej brániť sa proti všetkému a všetkým, ktorí sa ju pokúsia zlomiť. Presne také sú aj postavy tejto novely. Sú neuveriteľne silné, vedomé si svojej hodnoty a snahy ísť svojou vlastnou cestou a súčasne sú krehké, nežné a zlomené.

Cécile Guillot dokázala do príbehu vložiť toľko éterickej ľahkosti, vzletnosti či vznešenosti a zároveň ho stiahnuť dole na zem a spútať trpkými putami spoločenských noriem, až čitateľ zostane týmito protikladmi očarený a lapený v magickej sieti utkanej zo slov a snov troch nádherných žien a neznámej záhrady, ktorá pre ne znamená slobodu.

Poďte teda, podajte ruku Hazel, Jo a Lulle a spoločne sa potajomky vkradnite do záhrady plnej mesačného svitu, voňavých kvetov a sídla neznámej temnej postavy. Skúste rozlúštiť záhadu tohto miesta, slová uspávanky, ktorá vás doň priviedla, a možno odhalíte minulosť, previazanú s prítomnosťou. Objavíte zabudnuté, a to vám pomôže prežiť ústav, vydržať mučenie v podobe liečby a pomstiť sa tým, ktorí ničia životy výnimočným ženám.

Hodnotenie: 100 %

Knihu Lullaby si môžete kúpiť napríklad v Martinuse, pre podrobnosti kliknite na tento link


Lullaby
Žáner: magický realizmus, fantasy
Autorka: Cécile Guillot
Vydavateľstvo: Medusa
Rok vydania: 2025
Počet strán: 149
Jazyk: český
Preklad: Roman Tilcer
Ilustrácie: Eva Paprstkářová
ISBN: 978–80–909363–4–8


Recenzentka Erika Ena Adamcová píše recenzie pre domovský Fandom.sk, ale aj pre český portál Fantasy Planet. S jej článkami sa môžete stretnúť aj na weboch Sarden a Fantasymag. Pod týmto linkom nájdete všetky články od Eny na Fandom.sk.


20. mája
Ena
Zdroj informácií