 |
Počas prestávky medzi jarným a jesenným kolom literárnej súťaže Ohnivé pero sa v našej nepravidelnej rubrike Protopero môžete zoznámiť s úplne novou poviedkou vydavateľa Fandom.sk, spisovateľa a publicistu Rastislava Webera. Autor poviedku venoval slovenskému spisovateľovi Jurajovi Červenákovi k jeho dnešnému okrúhlemu životnému jubileu.
„Zakľati je?“ spýtal sa Fero Lazík vedmáka.
Andrej Zorič pozrel na muža, ktorý stál pred nimi. Bol nápadne bledý, na čele kropaje potu a zatínal zuby v očividnej snahe ovládnuť nevoľnosť.
„Ako dlho trvá váš stav, pán Červenák?“
„Pol roka.“
„A vyšetrenia nenašli nič.“
„Nič. Čakám ešte na endokrinológiu a infekčné, ale viete, ako to je.“
„Viem,“ prikývol vedmák zo Župčan a pozrel do papierov, ktoré pred ním ležali na stole. „Ale hormóny vám spravil obvoďák a nie je tam nič fatálne. Aj CRP je v poriadku.“
„Muši bic zakľati!“ zopakoval Lazík. Bol hrdý, že je oficiálne vedmákovým pobočníkom a snažil sa pomáhať, kde sa len dalo.
„Kliatba aj urieknutie sú vektorovou mágiou,“ objasnil pomocníkovi a klientovi vedmák. „Väčšinou je to klasika ako z geometrickej príručky. Začiatok u černokňažníka, koniec u obete. Na krátku vzdialenosť a pri priamom očnom kontakte porobí bodu Bé aj úplne obyčajný bod Á. Ktokoľvek, stačí silná emócia.“
Fero Lazík zvraštil čelo.
„Kec na chlopa plano kukne kantor zos chorušu, ta ten večar za frajirku nepujdze,“ preložil mu to Andrej, „budze rad, že bľuje doma u ženi.“
„Ale to by nevydržalo tak dlho, nie?“ spýtal sa bledý muž.
„Mohlo by,“ riekol vedmák, „ale ak nie je ten, kto kliatbu zoslal, neustále pri vás, musel by byť veľmi silný zaklínač. A aj tak by čary musel obnovovať.“
„Neni zakľati?“
„Je,“ pozrel Andrej na klienta, „ale kým skúsime kontru, musíme zistiť viac o vektore.“
Lazík sa díval striedavo na urieknutého a na vedmáka a sám vyzeral ako vektor, šťúply s ostrou tvárou lasičky.
„Musíme zistiť, kde presne je kliatba na vás ukotvená,“ pokračoval vedmák. „A potom aspoň približný smer, odkiaľ pôsobí. To by nám malo zúžiť okruh podozrivých, hlavne ak ide o sekundárnu kliatbu, nejaké zástupné ohnisko…“
„Predmet?“
Andrej Zorič prikývol. „Je to málo pravdepodobné, to by ste si za pol roka všimli, ale musíme najprv vylúčiť tie najbežnejšie veci. A to, čo nám ostane, preveríme poriadne.“
„Occamova kudla!“ vyhŕkol Lazík.
Obeť kliatby sa uškrnula a prikývla.
„Hlava!“ vyhŕkol Fero Lazík.
Bledý muž stál v strede prázdnej miestnosti. Vo vzduchu sa trblietali milióny drobučkých svetielok, ako prach v poludňajších lúčoch. Opar sa vznášal rovnomerne a narušený bol len na troch miestach. Okolo Lazíkovej hlavy, ktorá napriek zákazu nakúkala dverami, vírilo hrdzavé mračno s krátkym chobotom natiahnutým v smere asistentovho pohľadu. Andrej Zorič stál pri stene obklopený zlatistou aurou. Skúmavo hľadel na ohnivé panôžky, ktoré obklopovali hlavu obete ako démonický afroúčes.
„Svojím spôsobom je to dobre, pán Červenák,“ povedal vedmák.
„Jak dobre?“
„Fero!“
„Svojím spôsobom,” pokračoval Andrej. „Ak by bola kliatba kotvená na vnútornostiach, pri tejto sile už máte rakovinu. Ale nemáte, na to by vám už pri vyšetreniach prišli.”
„Počúvam,“ precedila obeť cez zaťaté zuby.
„Ak je to v hlave a nie ste fyzicky chorý, je to kotvené na myseľ.“
„Na dušu!“ vyhŕkol Lazík a „chobot“ jeho pohľadu sa takmer dotkol bledého muža. Tesne pred kontaktom sa však chápadlo zrazilo s iným, ktoré vyrazilo zdanlivo odnikiaľ, odstrčilo Lazíkovo a spojilo sa s afrom obete.
„Nie na dušu,“ nesúhlasil vedmák, „tá vyzerá inak. Tie plamene okolo hlavy, to je imaginácia, Fero.“
„Ima…?”
„Predstavivosť. Fantázia. Vy ste spisovateľ, však pán Červenák?“
„Som. Chcete povedať, že…?“
„U umelcov je takáto kliatba bežná. Sú verejnejší ako iní ľudia a závisť je mocná. Tu je ale nezvyčajná sila, ktorou urieknutie pôsobí, a to, že je vám fyzicky zle. To nie je bežné, odklínal som už maliarov aj hudobníkov a okrem trasúcich sa rúk či rednúcich vlasov nemali fyzické problémy.“
„Paľe, jaky had!“
Vedmák pozoroval tmavý prameň, ktorý vyrazil od steny miestnosti a prisal sa na spisovateľa. Bol výraznejší ako aura obete a vyzeral ako tornádo, v mieste dotyku plamene imaginácie doslova pohasínali.
„Myslím, že viem, čo je vo veci. Len si musím premyslieť, čo s tým spravíme.“
„Vektorová mágia. Kliatba by sa zrušila, ak by zmizla kotva. Bod Bé. Ale to by ste museli vypnúť svoju fantáziu alebo, minimálne, prestať publikovať.“
Tvári prekliateho autora chýbal už len klobúk, slovám, čo precedil pomedzi zuby, našťastie nebolo rozumieť.
„Vylučovacia metóda,“ zodvihol ruku vedmák. „Musíme si veci ujasniť. Na vašej strane nejdeme zmeniť nič. Nebolo by to ani žiaduce. Ak si dobre všimnete, nie všetky napojenia na vašu fantáziu vám ubližujú.“
„Inšpirácie.“
„Presne tak. Opak kliatby, svojím spôsobom požehnanie.“
„A čom mu plano?“ spýtal sa praktický Lazík. Stáli všetci uprostred oparu a pozorovali rôznofarebné pramienky, ktoré sa na spisovateľovu auru pripájali a odpájali.“
Vedmák sa uškrnul. „Kingov syndróm.“
Červenák spozornel.
„Nemýlite sa. Je to moderná variácia prastarej kliatby. V Starom zákone sa spomínajú v hrobe rotujúce Júdove kosti a kontru napokon robil Mojžiš. King na svoje filmové adaptácie skoro doplatil. Nebyť Darabonta, už mohlo byť po ňom, aura sa obracala ako kolotoč.“
„O moju knihu prejavili záujem na JOJke. Mal by to byť seriál.“
„To som čital vof Novim čaše!“ vyhŕkol Lazík, „To ne tota Jazmina tam mala hrac?“
Andrej Zorič, vedmák zo Župčan, sa zamračil. „Až s takou silou som nerátal. Proti tomu sa nebude dať priamo zaštítiť, musíme ísť na to inak. Ľahnite si, prosím.“
„V podstate je to stále matematika, Fero.“
Čarodejníkov asistent sa pochybovačne pozrel na majstra. Vedmák sa uškrnul a prstami, ktoré mal vpletené do aury ležiaceho muža, presunul časť panôžok do strany. Chápadlo, ktoré vyrazilo odkiaľsi zboku a zamierilo k spisovateľovej hlave, zatápalo naprázdno, stiahlo sa a zmizlo. „Povrch gule, aury v tomto prípade, je nemenný. Ak obsadím alebo zablokujem časť povrchu, tak sa to, čo sem mieri a škodí, nebude mať kam prisať. A čím väčšiu časť pokryjem, tým menšia bude šanca, že sa zloba uchytí.“
„Jak mejsco pred Lidlom vof sobotu rano!“
„Presne tak. Zaparkujeme si sem svoj kamión tak, aby dodávka zlodejov nemala šancu.“
„A nebudze še točic!“
Vedmák sa pousmial. „To je jedna možnosť. Ale nie jediná. Hotovo, pán Červenák, môžete vstať.“
Muž sa posadil. Stále bol bledý ako stena, ale odmietol pomocnú ruku a zodvihol sa sám. Zhlboka sa nadýchol, opatrne pokýval hlavou, až mu zapraskalo v krku, a napokon sa slabo usmial.
„Lepšie,“ povedal.
Vo vedľajšej miestnosti zazvonil telefón. Klasické zvonenie, žiadna moderná rapová skladba.
„To naš!“ vyhŕkol Lazík a pohotovo vyrazil. O chvíľu počuli duchaplné „haló, kto je tam?“ Potom sa vedmákov asistent vrátil s pochybovačným výrazom na tvári. „To pre neho,“ ukázal na spisovateľa. „Dajaki Špilberk vola, či jak. Spľita ne po našom.“
Andrej Zorič, vedmák zo Župčan, sa pousmial. „Tak ako, pán Červenák? Ešte sa točí?“
Rastislav Weber je otcom Fandom.sk (od roku 1999) a jeho súčasnou sivou eminenciou. Má načítané tisícky fantastických kníh a komiksov a svoje dojmy občas sprostredkuje v recenzii. Aby autori nešomrali, že nevie, čo kritizuje, má na konte aj jeden román a desiatky poviedok publikovaných v rôznych antológiách a zborníkoch. Poviedka A predsa sa točí má v rubrike Protopero svoju svetovú premiéru a Rastislav Weber ju napísal ako narodeninový darček pre svojho kamaráta Juraja Červenáka.
Každý nejako začínal. Niektorí sa po počiatočnom nezdare vzdali, iní naopak – poučili sa zo svojich chýb a postúpili do vyšších literárnych levelov. Niektorí už pri nástupe zahviezdili, aby krátko na to zhoreli v žiare svojho úspechu. Sú i takí, ktorí triumfovali hneď na začiatku a ich literárna kvalita i popularita rokmi ešte vzrástla. V rubrike Protopero prinášame poviedky dnes už renomovaných i dlho odmlčaných autorov fantastiky, tak ako s nimi pred rokmi slávili úspechy v literárnych súťažiach. Môžete ich porovnať s ich súčasnou tvorbou či s textami, ktoré bodujú v súťažiach súčasných. A predovšetkým si môžete dopriať zaujímavý zážitok pri ich čítaní.
Boli ste aj vy v minulosti úspešným finalistom literárnej súťaže a s vašou prácou sa môžu čitatelia stretnúť iba v zborníku súťažných prác? Kontaktujte nás na e-mailovej adrese alexandra.pavelkova@fandom.com.