Predstavujeme – Arthur C. Clarke: Stretnutie s Rámom

Stretnutie s Ramom

Jedným z najslávnejších príbehov v žánroch vedeckej fantastiky je bezpochyby monumentálna space opera od jedného z veľmajstrov science fiction Arthura C. Clarkea – Ráma. Prvý diel tejto štvordielnej série s názvom Stretnutie s Rámom už môžete nájsť v kníhkupectvách v slovenskom preklade a vyšiel pod hlavičkou vydavateľstva MA­MAŠ.


Anotácia

V roku 2131 sa z hĺbky vesmíru vynorí neznáme teleso. Rýchlo sa stane stredobodom záujmu vedcov a dostane meno Ráma. Valec mimoriadnych rozmerov rotuje, má úplne hladký povrch a podľa slabého gravitačného poľa je zrejme dutý. Ráma nemôže byť prirodzeného pôvodu, a preto k nemu vyšlú prieskumnú raketu Endeavour. Kapitán Norton a jeho posádka objavia vo vnútri bizarný a fascinujúci svet, ktorý sa nepodobá ničomu, čo ľudstvo dovtedy poznalo…

Arthur C. Clarke získal za knihu Stretnutie s Rámom najprestížnejšie literárne ocenenia za sci-fi vrátane cien Hugo a Nebula.


Ukážka

1 – VESMÍRNA OBRANA

Skôr či neskôr sa to stať muselo. Tridsiateho júna 1908 sa Moskva vyhla úplnému zničeniu len o tri hodiny a štyritisíc kilometrov, čo je v kozmickom meradle menej ako nič. Ďalšie ruské mesto uniklo ešte tesnejšie, keď 12. februára 1947 necelých štyristo kilometrov od Vladivostoku explodoval druhý najväčší meteorit 20. storočia so silou výbuchu porovnateľnou s novým vynálezom ľudstva – atómovou bombou.

V tom čase sa ľudia nemali čím chrániť pred poslednými projektilmi kozmického bombardovania, ktoré predtým vytvorilo na Mesiaci krajinu plnú kráterov. Meteority z rokov 1908 a 1947 zasiahli neobývanú divočinu, no koncom 21. storočia už na Zemi neostal žiadny región, ktorý by mohol bezpečne poslúžiť ako nebeská strelnica. Ľudstvo osídlilo celú planétu. Preto sa tomu jednoducho nedalo vyhnúť.

Ráno 11. septembra 2077, na samom konci nezvyčajne krásneho leta, mohla väčšina Európanov na východnej oblohe uvidieť žiariacu ohnivú guľu. O pár sekúnd už svietila silnejšie ako Slnko, a keď prenikla do atmosféry – spočiatku celkom nečujne –, zanechala za sebou hustý pás prachu a dymu. Kdesi nad Rakúskom sa začala rozpadať. Spôsobila pritom zvukové vlny, po ktorých vyše milión ľudí natrvalo prišlo o sluch. No a to boli ešte tí šťastnejší.

Tisíc ton skaly a kovu sa rýchlosťou päťdesiat kilometrov za sekundu zrútili na planiny severného Talianska a v priebehu niekoľkých ohnivých chvíľ zničili stáročia ľudskej snahy. Mestá Padova a Verona zmizli z povrchu zeme a nádhera Benátok navždy klesla pod hladinu, keď sa cez ňu rútili vlny hnané údermi nebeského kladiva.

O život prišlo šesťstotisíc ľudí a celkové škody presiahli trilión dolárov. Škody na umení, dejinách, vede – celého ľudstva po zvyšok jeho dejín – boli však nevyčísliteľne vyššie. Vyzeralo to, akoby ľudia za jediné ráno prehrali obrovskú vojnu, a len málokto pokladal za odmenu fakt, že keď sa usadil prach, po celé mesiace sa na celom svete objavovali najkrajšie svitania a súmraky od čias Krakatoy. Po úvodnom šoku ľudia zareagovali tak odhodlane a jednotne ako nikdy predtým. Uvedomili si, že takéto nešťastie sa môže opakovať o tisíc rokov… alebo hneď zajtra. No a nabudúce môže mať ešte desivejšie následky.

Tak dobre. Toto sa už nikdy nesmie zopakovať.

O sto rokov skôr, keď bol svet oveľa chudobnejší, dokázal mobilizovať to málo zdrojov, čo mal k dispozícii, aby sa pokúsil zničiť rakety vypálené samovražedným ľudstvom proti sebe samému. Vtedy to nevyšlo, no získané poznatky a skúsenosti sa nikdy celkom nestratili. Teraz sa dali využiť na oveľa šľachetnejší účel a v nepomerne väčšom meradle. Zem získa obranu, ktorou už neprenikne žiaden asteroid, ktorý by mohol spôsobiť ďalšiu katastrofu.

Tak vznikol PVO – Projekt vesmírnej obrany. O päťdesiat rokov neskôr sa spôsobom, ktorý nik z jeho tvorcov neočakával, ľudstvu vyplatil.

*

2 – VOTRELEC

Do roku 2130 už radary na Marse odhaľovali vyše desať nových asteroidov denne. Počítače PVO automaticky stanovovali ich dráhu a ukladali ju do ozrutnej pamäte, aby sa vždy raz za pár mesiacov mohol niektorý z astronómov pozrieť na zozbierané štatistiky. V tomto čase už obsahovali skutočne pôsobivé množstvo dát.

Zozbierať prvých tisíc trvalo vyše stodvadsať rokov od prvého dňa 19. storočia, keď sa podarilo odhaliť najväčší z týchto miniatúrnych svetov a pomenovať ho po bohyni Ceres. Neskôr sa nachádzali a zase strácali stovky ďalších. Objavovali sa v takých húfoch, až ich jeden utrápený astronóm nazval „vesmírnou háveďou.“ Zrejme by nevychádzal z úžasu, keby vedel, že PVO ich momentálne sleduje pol milióna.

Iba päť obrov – Ceres, Pallas, Juno, Eunomia a Vesta – majú v priemere viac ako dvesto kilometrov. Drvivú väčšinu tvoria len obyčajné balvany, aké by sa zmestili hoci aj do menšieho parku. Takmer všetky obiehajú po dráhe za orbitou Marsu – tých pár, čo sa priblížia k Slnku natoľko, že by mohli predstavovať hrozbu, mal na starosti PVO. Ani jeden z tisíca sa za celé dejiny slnečnej sústavy nedostal na menej ako milión kilometrov od Zeme.

Objekt s úvodným katalógovým číslom 31/439 podľa roku a poradia sa našiel za orbitou Jupitera. Na jeho polohe nebolo nič nezvyčajné – mnoho asteroidov doletí až za Saturn, kým sa znova obrátia k svojmu večnému pánovi, Slnku. No a Thule II, najvzdialenejší zo všetkých, prelieta tak blízko okolo Uránu, že by to pokojne mohol byť stratený mesiac tejto planéty.

Prvý radarový kontakt na takúto vzdialenosť bol však bezprecedentný. Znamenal, že 31/439 musí mať výnimočné rozmery. Podľa sily odrazených vĺn počítač odhadol priemer prinajmenšom na štyridsať kilometrov. Takéhoto obra neodhalili už sto rokov. Ani sa nechcelo veriť, že ho mohli tak dlho prehliadať.

Potom vyrátali dráhu a vyriešili túto záhadu, aby ju hneď nahradili novou a väčšou. Objekt 31/439 neputoval po štandardnej dráhe asteroidov – eliptickej orbite, ktorej oblet trvá celé roky. Bol to osamelý medzihviezdny pútnik na prvej a poslednej návšteve slnečnej sústavy. Pohyboval sa totiž tak rýchlo, že ho nemohlo zachytiť ani obrovské gravitačné pole Slnka. Mal preletieť okolo dráhy Jupitera, Marsu, Zeme, Venuše a Merkúra, nabrať pritom ešte väčšiu rýchlosť a presvišťať okolo Slnka kamsi do neznáma.

V tomto bode začali počítače vysielať signál „Haló! Máme niečo zaujímavé!“ a 31/439 sa prvý raz dostal do pozornosti ľudí. Na velení PVO sa to na chvíľu začalo nadšene hemžiť a medzihviezdny tulák dostal miesto čísla aj slovné pomenovanie. Grécku a rímsku mytológiu už astronómovia dávno vyčerpali, takže momentálne prechádzal cez panteón hinduizmu. Objekt 31/439 dostal meno Ráma.


Podrobnosti o knihe

Stretnutie s Rámom (orig.: Rendezvous with Rama)
Žáner: sci-fi, klasika
Autor: Arthur C. Clarke
Vydavateľstvo: mamaš
Preklad: Patrick Frank
Rok vydania: 2022
Obálka: Frenky Hříbal
Jazyk: slovenský
Počet strán: 232
Väzba: pevná
ISBN: 9788082680242


O autorovi

Sir Arthur Charles Clarke bol jednou z najvýznamnejších a najvplyvnejších osobností vedeckej fantastiky 20. storočia. Prvú polovicu svojho života strávil v Anglicku, kde slúžil počas druhej svetovej vojny ako radarový operátor, a v roku 1956 emigroval na Cejlón. Najviac ho preslávil román 2001: Vesmírna odysea a jeho filmová verzia od Stanleyho Kubricka.

Je autorom viac ako päťdesiatich kníh a medzi jeho početné ocenenia patrí aj Nebula udeľovaná organizáciou Science Fiction Writers of America a cena Hugo udeľovaná organizáciou World Science Fiction Convention. V roku 1986 sa stal veľmajstrom organizácie Science Fiction Writers of America. Spolu s Róbertom Heinleinom a Isaacom Asimovom sú nazývaní „Veľkou trojkou science fiction“.


10. novembra 2022
Fandom SK - PR
Zdroj informácií