 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Veľa mužov pokladá balet za čosi nechlapské. Fajnový tanec pre teplošov, hovoria. Pritom mnohí ani netušia, že kamaráta, ktorý s nimi chodí na futbal chlapsky vyrevúvať „Ešte jeden!“, čaká doma milujúci partner. Prehliadajú, že sólista baletu dokáže nosiť svoju partnerku na jednej ruke po celom javisku – lebo to robí ladným krokom. „Chodia iba v pančuškách a vidno im oné,“ argumentujú tí istí, čo pokladajú za ideál chlapaciny boxera v suspenzore, kožených rukaviciach a oblaku smradu. Ale jeden tanečník prešiel skrz. Obabral sivý filter konvenčnej mužnosti. Priniesol gráciu do akčného béčka, eleganciu do rozbíjania papúľ. Baleťák Mark Dacascos.
Tento štúply a uhladený chlapík prišiel na svet 26. februára 1964, čím síce tesne stihol znamenie Draka, ale zvyšky znamenia Zajaca (Mačky), ktoré prešvihol o pár dní, v svojej povahe aj tak nezaprie. Do môjho šikmookého háremu zapadol v polovici 90. rokov. Majúc za sebou už pár rôčikov praxe v menších úlohách (vrátania účinkovania vo vystrihnutých scénach), v roku 1992 spôvabnil ináč totálny prepadák Americký samuraj. Dokonale padnúce kimono a podľa tradície učesané dlhé vlasy dávali jeho úlohe ZZ (zákeráckeho záporáka) šmrnc starosvetskej vznešenosti. Filmom preplával dôstojne, veď sa od neho ani veľa nežiadalo – len nenávistne zazerať, sem-tam švihnúť katanou a na konci hrdo umrieť.
Ďalší rok sme ho mohli vidieť v o niekoľko tried lepšom filme Only the strong (1993), kde zo svojho umenia ukázal trochu viac, i keď nešlo celkom o umenie herecké, ale, na druhej strane, Alan Rickman zasa nebol zamladi majstrom šampionátov v kung-fu, karate a capoeire. Malý Mark v podstate ani nemal veľmi na výber – jeho otec, Filipínčan, bol učiteľom bojových umení. Jeho mama sa volala Moriko McVey, čo o mnohom vypovedá. A fakt, že jedna z jeho macôch bola majsterkou bojových umení, čosi tiež naznačuje o možnostiach smerovania Markovej kariéry.
Plačúci zabijak
Detský ksichtík mu ako tridsiatnikovi vyslúžil úlohu puberťáka Jimmyho vo filme natočenom na základe populárnej videohry Double dragon (1994), kde bojoval proti zlému terminátorovi s veselým menom Kogo Šuko (Robert Patrick). Aj keď film nepriniesol do svetovej kinematografie nič nové, umožnil Dacascosovi nabehať a naskákať pár desiatok kilometrov, a tým ho dostať do formy. Do ešte lepšej sa prepracoval v slabučkom, no naivne a spravodlivo sympatickom Kickboxerovi 5 (1995).
V tom období už ale pracoval pod vedením režiséra Christophe Gansa na jednej zo svojich dvoch najlepších postáv – plačúcom vrahovi Jo Hinomurovi vo filme Crying Freeman. Freeman bol natočený podľa mangy Kazuo Koikeho a Rioiči Ikegamiho; v rokoch 1988 – 1994 vznikla i šesťdielna anime. Gans sa, chvalabohu, pridržal iba prvého dielu, kde sa Hinomura napriek svojmu predurčeniu – udeľovaniu definitívnej spravodlivosti – zaľúbi do ženy, ktorú má prikázané zabiť, čím spustí lavínu ďalších dramatických udalostí. Režisér majstrovsky podchytil Dacascosovu schopnosť strúhať kamennú tvár a súčasne hvižďať vzduchom v smrtiacej piruete. V tomto poeticky-krvavo ladenom diele sa majstrovi bojového športu konečne dostalo i dôstojných partnerov v ringu – zaslúžilého umelca Tchéky Karya v úlohe rozporuplného detektíva Netaha, národnej umelkyne Joko Šimadovej ako neľútostnej jakuzáckej madam Hamadovej a vtedy už úspešnej herečky Julie Condrovej. Nečudo, že v tých časoch sa film dočkal ocenení od kritiky i divákov. Pre Dacascosa znamenalo účinkovanie vo Freemanovi tri dôležité body do budúcnosti: Julie sa stala jeho manželkou, Christophe Gans ho neskôr povolal účinkovať do ďalšieho úspešného filmu, a diváci si ho budú naveky pamätať oblečeného iba do nádherného tetovania, katany a tangáčov.
Hladné roky
Úspech Freemana mal však dve ostria – to druhé do Dacascosa zaseklo punc akčného herca, špecializácia kung-fu. To mu v kombinácii s orientálnym vzhľadom vynieslo pár nezáživných ale hlavne vedľajších filmových a televíznych úloh, napríklad vo filme Ostrov doktora Moreaua (1996). Ani hlavné úlohy v béčkových (alebo skôr céčkových) akčných filmoch neznamenali postup vyššie, spomeňme si na limonády ako Sanctuary (1997) alebo DNA (tiež 1997), cenné len pre zberateľov.
Príjemným oživením bol trochu šibnutý film Drive (tiež z roku 1997, je očividné, na ktorý film sa v tomto roku najviac sústredil), napínavé scifíčko subžánru „univerzálny vojak na úteku“ s uveriteľnou akciou a (často nechceným) humorom. Nasledovalo zopár prepadákov, napríklad Deathline/Redline (tiež 1997!!!) so starnúcim Rutgerom Hauerom alebo No Code of Conduct s oboma Sheenmi.
V rokoch 1998 – 1999 prepožičal svoju tvár a schopnosť vykrúcať sa na nylonových lanách tvorcom seriálu The Crow: Starway to Heaven. Po 22 epizódach, kde sa osamelý zombík Eric Draven túlal po meste a napriek zločincom i policajtom páchal dobro, bol seriál našťastie ukončený. Potom Mark zasa vyfasoval flintu a poďho hrať príslušníkov kadejakých ozbrojených síl, až kým ho z hŕby prázdnych nábojníc nevytiahol jeho známy Christophe Gans, nenavliekol ho do indiánskej rovnošaty a nepokrstil ho menom Mani. Áno, reč je o Bratstve vlkov z roku 2001.
Biely vlk
V Bratstve vlkov sa zúročili Dacascosove životné a herecké skúsenosti i postoje, jedným slovom, dozrel. Sladká, ale bezvýrazná tvárička a vysoké kopy zanikli medzi kulisami – Mark začal konečne hrať. Ako sekundant oceňovaného Vincenta Cassela či Samuela le Bihana vytvoril charizmatickú postavu indiánskeho šamana, ktorý nemá ďaleko k rozumnému slovu ani k oflinku hranou dlane, ale sa ktorý vie, keď treba, aj veľavýznamne usmiať alebo ešte veľavýznamnejšie mlčať.
Bohužiaľ, ďalšie roky sa mu nepodarilo získať úlohu v takom filme, akú by si jeho nová tvár zaslúžila. V roku 2001 sa ako policajt Dillon znova stretol s Kadeemom Hardisonom (hrali spolu vo filme Drive) v Zabijáckom inštinkte a o rok neskôr si zasa zahral s Rutgerom Hauerom v Scorcherovi. Hlavné úlohy mu možno priniesli nejaký honorár, ale 15 minút slávy nie. Veľkým sklamaním bol film Od kolísky po hrob (2003) režiséra Andrzeja Bartkowiaka. Mohutná kampaň pred uvedením filmu zrejme vyčerpala rozpočet pôvodne určený na scenáristu, a tak z predpovedaného úchvatného súboja medzi dobrým chlapcom Jetom Lim a ZZ Markom Dacascosom ostala len torta od psíčka a mačičky – obe skvelo načrtnuté postavy sa rozpadli v množstve ďalších zbytočných odbočiek a postavičiek, ktoré mali postrieľať hneď na začiatku.
Predložka z kožušiny bieleho vlka
Nasledujúce obdobie, keď Dacascos pobehoval medzi USA a Kanadou, sa nieslo dvoma smermi: buď účinkoval v relatívne bezvýznamnej úlohe ale v relatívne úspešnom filme (napr. Only the Brave), alebo zobral hlavnú úlohu vo výplachu takej kvality, akú radi používajú odporcovia žánru sci-fi ako hlavný argument (napr. Solar Strike, I Am Omega, Alien Agent). Predvídavým sa ukázalo rozhodnutie ruského režiséra Sergeja Bodrova, keď do svojho dobrodružno-historického filmu Nomád (2005) ukecal Dacascosa na úlohu krutého kmeňového náčelníka Sharisa. Film bol dôstojným návratom aj pre Markovho brata v triku, Jasona Scotta Leeho, ktorý si zahral ctihodného učiteľa Oraza. Napriek tomu, že obaja si svoj honorár odrobili so cťou a profesionálnym nasadením, film dieru do sveta neurobil a niektorí si doteraz lámu hlavu nad tým, či Bodrov nepoužil väčšinu z tých 40 miliónov dolárov na charitu. Neskôr sa Dacascos objavil viac-menej ako dekoratívny prvok v niekoľkých epizódach seriálu Stargate Atlantis , ktorý bol ukončený v roku 2009. Ale Mark sa nevzdáva a usilovne pracuje ďalej, prevažne s nejakou tou frčkou na náplecníku a s nejakou tou chladnou či strelnou zbraňou v ruke.
Mark Dacascos sa zatiaľ objavil v štyridsiatke filmových úloh a takmer dvadsiatich seriáloch. Výborne spieva a skvelo tancuje, čo mu prinieslo účinkovanie v americkej šou Dancing with the Stars, ktorej obdobou je istý program slovenskej produkcie. Na chlebík a nároky modelkoidných priateliek má už teda zarobené. Úspech sa mu pri dlhoročnej poctivej práci tiež nevyhol. Už teda len rozumného režiséra, scenáristu s fantáziou, rýchleho kameramana a šikovného producenta, aby sa Markovi konečne dostalo skutočnej filmovej výzvy. Pretože jeho Veľký filmový balet ho ešte len čaká.
 |
 |
 |
Pre záujemcov o autogram odkaz na hercovu oficiálnu stránku