Ohnivé pero Q2 2019: Prísada

ohnive pero

Pochopil, že bude musieť skočiť dolu do hlbiny. Nemal na výber. Nie iba kvôli zvyškom šupinatých chápadiel, ktoré sa nadhadzovali okolo neho a dopadali do lepkavého blata, hoci ich dôkladne naporcoval. Nie preto, že stál na okraji klzkého výčnelku a čelil poslednej zo strážkyň. Blížila sa príliš pomaly, hruď jej hyzdila rana, ktorú jej uštedril zaostreným mlatom, a nebola už pre neho dôstojným súperom. Vedel, že skočí, pretože iba dolu viedla cesta. A aj preto, lebo bol vyvoleným bojovníkom.

Hadím úskokom sa vzniesol nad tú príšeru a jedinou ranou jej rozťal lebku. Čľupla na zem potichu, už necítila bolesť, keď ju krájal na kusy, ako to urobil aj s jej sestrami. Šaman mu povedal, že tak možno získa čas aj na cestu nazad.

„Tie potvory tam hore posekaj, chlapče!“ poradil mu včera. „Ako keď si pripravuješ jedlo. Oni majú totiž ten hlúpy zvyk, že sa tak nejak vždy poskladajú.“

To boli posledné slová bojovníkovho zasvätenia. Teraz, keď sa vyškriabal na samotný vrchol hory „Šmykľavá Ska“, premohol strážkyne pokladu a mal cieľ nadosah, nemohli mu v hlave znieť kúzelné slová posilnenia a piesne o odvahe, lebo šaman už nič nepovedal ani nezahlaholil.

Dodal iba: „A schovaj si fafrnka. Ti vyskočil z púzdra.“

Aj teraz si chlapec napravil kotek, ktorý ukrýval jeho mužnosť, prikrčil sa a odrazil do tmavej hlbočiny. Dopad na hladinu mu vyrazil mlat z ruky. Pripadalo mu, že sa neocitol vo vode, ale v mastnom, roztopenom tuku. V tmavomodrej tme cítil, že ho nadnáša viac, ako keď sa s bratmi kúpe v jazere za dedinou. Nebál sa ani teraz, sám v temnote a smradľavej tekutine, ktorá ním zlovestne pohojdávala.

„Ha!“ pohŕdavo sa zasmial. „Špinavá voda, ako po mesačnom umývaní starcov! Hustá krv bojovníkov, čo nedošli k pokladu! Aspoň sa neutopím! Sama ma nadnáša!“ kričal, aby si dodal odvahy a otáčal sa okolo svojej osi, či nezahliadne čosi, čo by ho naviedlo k pokladu.


Kúzelník sa vynoril z lesa pred dvoma slnkami a všetci ostali stáť ako primrazení, aj tí, čo pracovali, aj tí, čo sa zbavovali výlučkov. Ale on si nikoho nevšimal, kráčal stredom dediny, čosi si šomral popod nos, sivé fúzy mu povievali okolo nahého tela. Potom zastal nad mladým bojovníkom menom Lageli. Iba nedávno sa stal mužom, ale z prastarých legiend vedel, že šaman vzíde vždy v lete z podzemia a vyvolí muža, ktorého odvedie zo sebou. Čo s chlapom urobí, spevy neupresňovali. Ale je to veľká česť, tvrdili.

Lageli čupel nad hrou – rozložil si po zemi kúsky lebiek nepriateľov, švihal po nich konárom a snažil sa rozlúštiť obrazec, ktorý vytvorili. Mohlo mu to prezradiť veľa o jeho vlastnej smrti. Keď tieň šamana dopadol na jeho hlavu, zodvihol tvár, predtým si netrúfal hľadieť priamo na zázračného muža.

Ten drmolil akési zaklínadlo. Znelo to presne, ako keby hovoril: „..to môžem okašľať, aby som sa trepal v takej horúčave…aha, tento bude dobrý, to je fuk.“

„Ako sa voláš, chlapče?“ opýtal sa ho.

Lageli na okamih stuhol, ale predsa len bol bojovníkom, a tak smelo odvetil: „Lageli.“

„Ja som.. Šaman,“ predstavil sa starý muž a slávnostne roztiahol ruky. „Lageli!“ zvolal hrubým hlasom, aby ich všetci počuli. „Si vyvolený, a ja ťa zasvätím ohňu a vode a zemi!“

Chlapec nemohol uveriť svojmu šťastiu. Tak pôjde, ako muži pred ním, na výpravu a stane sa večným hrdinom! Ženy a muži kmeňa začali prespevovať dávnu pieseň a hojdali sa v jej rytme. Bojovník vedel, aká je jeho úloha. Žiadne lúčenie a slabosť! Potrel si líca blatom, vzal do ruky svoj kamenný mlat, a ukradomky našiel pohľadom matku a svoju ženu Trebel – obe narástli od pýchy a to mu lichotilo.

Kúzelník už nepovedal nič, jednoducho ho chytil za zápästie a odviedol zo sebou. Bojovník sa k dedine naposledy obrátil, než ho pohltil les.

Kráčal pokorne za šamanom dlhý čas. Starec sa pohyboval dosť obratne a rýchlo, ale všetko na ňom bolo ľudské. Jeho koža smrdela, ako koža každého iného človeka a keď zakopol palcom o konár, zahrešil. Nič nebolo také, ako Lageli očakával. Neocitli sa v zázračnom paláci, kde sa na strope lesknú hviezdy, a kde sa jedia pokrmy bohov, ale v normálnej jaskyni vystlanej kožušinami. Takými, čo niekto príliš dlho nevyniesol na vzduch.

Šaman ho zasvätil do tajomstva hneď, ako sa najedli zhnitých červíkov a oddýchli si.

„Donesieš mi poklad, chlapče,“ prezradil mu bez okolkov. A povedal mu všetko o hore Klzká ska, aj o obludách, čo strážia prístup k predmetu nebývalej ceny. „Vyspi sa a keď zajtra slnko odíde pod zem, vyrazíš!“

„Čo mám ale doniesť?“ osmelil sa chlapec.

Starec si vypýtal posunkom misku vody. „O poklade ti nič nesmiem povedať.“ Priložil si misku k perám a doprial si dlhý dúšok. „Keď budeš na mieste, zistíš to sám.“


Lageli sa prevaľoval v hustej vode – ak to bola voda – raz na jednu, potom na druhú stranu. Nevidel nič, dokonca ani vlastné ruky. Prikladal si dlaň celkom tesne k očiam a rozťahoval prsty, aby zazrel aspoň vlastný pohyb, ale márne. A potom, akoby sa z oblohy zniesla hviezda, dopadlo neďaleko neho drobné svetlo. Vzápätí oslnivo vybuchlo a na vlnách vyrástla ohnivá stena.

Bojovník nevedel, či sa má najprv čudovať farbe vody, ktorá bola v náhlom svetle krásne biela, ako mlieko, alebo či má obdivovať žltočervené jazyky, čo sa po sebe plazili ako hadí milenci. Na jedno ani druhé nemal veľa času, lebo ohnivý múr sa pohol jeho smerom. Nebolo pred ním úniku, postupoval po hladine nemilosrdne a rýchlo. Lageli chvíľu počkal, či to nie je chladný oheň kúziel, ale keď zacítil stúpajúcu páľavu a videl, ako vlny nahnevane syčia pri dotyku s plameňmi, rýchlo sa musel rozhodnúť.

Jediná možnosť, ako prežiť, bola nabrať do pľúc horúceho vzduchu, koľko sa len dá a ponoriť sa. Urobil to v poslednej chvíli a vnímal, ako žiar pokryl svet tam hore. Keď otvoril oči, videl všade nad sebou iba jasné, klokotavé svetlo. Snažil sa udržať v čo najväčšej hĺbke. Stálo ho to veľa síl, cítil, ako ho odmieta. Zúfalo mykal telom a vždy, keď ho tlak zdola posúval k hladine, ucítil na pokožke neznesiteľnú horúčavu, Ako pravý bojovník a muž svojho kmeňa znova a znova zápasil s vodou.

Až kým si neprerazila cestu do jeho tela a on ochabol a prestal vnímať pálenie i chlad a prestal túžiť po objatí svojej krásnej Trebel. Nevedel už nič o tom, že sa čarami jeho telo vynorilo z vody, hore, až celkom ku klzkej skale, k šamanovi, čo stál rozkročený uprostred dorastajúcich chápadiel a vyzeral, že má naponáhlo.


„Máš to?“

„Áno. Prvotriedna voda z útrob Jaly, biela ako ňadrá bohyne. Liek na rast vlasov a svrbenie a pálenie.“

Obchodník sa s odporom rozhliadol po starcovom príbytku a pritiahol si drahý plášť bližšie k telu. „V meste sú ochotní za kvapku tej vody dobre zaplatiť. Preto sa nebudem jednať,“ povedal a hodil šamanovi do lona mešec lesklých kamienkov.

„Aj tyrkys tu je!“ tešil sa čarodejník, keď nazrel do vačku.

Kupec sa usmieval. „Radosť s tebou obchodovať. Voda je balená ako zvyčajne?“

Šaman na neho namieril pohľad spod obočia. „Hej. Zapečatená v tele mladíka, čo sa ledva stal chlapom. Iba tak zosilnie jej účinok. Ani neviem prečo.“

Muž sklopil zrak k starostlivo zabalenej múmii pri jeho nohách a dal pokyn sluhom, aby ju naložili do voza. Potom sa obrátil k starcovi a zvedavo naklonil hlavu. „To by som rád vedel, ako si z chlapca urobíš vedro na načieranie. Utopiť ho tam nemôžeš, vraj to strážia medúzy. A na tie kúzlo neplatí.“

Čarodejník si spokojne priviazal mešec o stehno. „To nič nie je,“ odvetil skromne. „Trocha hrdinských piesní a trocha ohňa, iba remeslo.“

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

28. októbra
Martin Pollák