Ohnivé pero Q2 2019: Konečná zastávka

ohnive pero

Soni sa zdalo, že bola vo firemnej kuchynke len pár minút, ale keď sa pozrela na obrazovku počítača, zistila, že je takmer desať hodín. Hoci pociťovala nepríjemnú bolesť v žalúdku, usmiala sa. Mala za sebou dlhý deň a už sa nevedela dočkať, kedy príde domov a vlezie do vane. Na online chate nikto nebol a infolinka sa vypínala už o ôsmej. Odhlásila sa zo systému, upratala pracovný stôl a zišla o poschodie nižšie, kde takmer vrazila do starého vrátnika.

,,Počkám vás dolu, Rudko,“ povedala a milo sa usmiala. Keď mala poobednú zmenu, vždy počkala, kým starček skontroluje, či sú zavreté okná a vypnuté všetky svetlá. Potom mu pomohla zamknúť a spoločne vyšli z areálu k autobusovej zastávke.

,,Tentoraz ja počkám teba, Sonička,“ odvetil láskavým hlasom. Soňa v jeho očiach zachytila smútok. Chcela sa spýtať, či je v poriadku, ale napokon si to rozmyslela. Rudko býval v poslednej dobe trochu zvláštny a zábudlivý. Vo firme sa šuškalo, že začína byť senilný.

Zamyslene zišla o ďalšie poschodie nižšie a vydala sa krížom cez halu. Trochu ju zarazilo, že sa tam nesvieti. Jediné svetlo prenikalo z presklenej vrátnice a nežne pohládzalo vystavený nábytok. Prehrávala si v mysli dnešné telefonáty, keď sa oproti nej rozsvietila lampa. Sonine telo okamžite stuhlo, ale následne sa uvoľnila. Tvár sa jej rozžiarila úsmevom.

,,Preboha, čo tu robíš?“ zvolala naoko pobúrene a predierala sa k luxusnej fialovej posteli, na ktorej sa rozvaľoval jej priateľ Adrián.

,,Chcel som ťa prekvapiť,“ odvetil a pobozkal ju. Skĺzol po nej pohľadom a úsmev mu náhle zamrzol. Bolesti v Soninom žalúdku sa znovu ozvali. Automaticky si priložila dlaň na brucho a jemne ho premasírovala.

,,Deje sa niečo?“ spýtala sa trochu nervózne.

,,Nič. Len ti to dnes veľmi pristane,“ odvetil, ale neznelo to veľmi presvedčivo, ,,aký si mala deň?“

,,Objednala som si jedlo z čínskej reštaurácie a je mi z neho zle. Bohvie, z čoho to pripravili. Ale to nič! Karma mi to vracia, lebo som dnes zničila jedno manželstvo!“ zvolala so smiechom, ale vzápätí sa zarazila. Z takých vecí, by si možno nemala robiť srandu.

,,Ako to myslíš?“

,,Jedna zákazníčka si cez náš e-shop objednala posteľ na splátky a žiadosť vyplnila na manželovo meno. Zhodou okolností je to presne táto posteľ, na ktorej sedíme. Lenže pán manžel mal aj tajné výdavky, na čo samozrejme nebankovka prišla. Žiadosť nám vrátili s tým, že treba doložiť rozhodnutie zo súdu o výške výživného. Tak som volala na číslo uvedené v žiadosti a ozval sa ženský hlas. Predstavila som sa a vypýtala si k telefónu zákazníka, ale žena povedala, že sa sprchuje,“ Soňa sa nadýchla a na tvári sa jej objavil úsmev. Zbožňovala rozprávanie historiek z práce a namiesto opisu rozhovoru, ho jednoducho zahrala.

,,Ide o tú manželskú posteľ? Môžete hovoriť so mnou, ja som vypisovala žiadosť v manželovom mene. On ani nevie, o čo ide.“

,,V poriadku. Nebanková spoločnosť Pôžičky pre radosť nás informovala, že do žiadosti o nákup na splátky ste neuviedli všetky výdavky. Váš manžel musí doložiť rozhodnutie zo súdu o výške výživného.“

,,O výške výživného?“ napodobnila Soňa ženin nechápavý hlas.

,,Áno, výživné. Je to suma, ktorá sa každomesačne odvádza na nemanželské deti alebo deti z predchádzajúceho manželstva.“

,,Ja viem, čo je výživné! Môj manžel má predsa deti len z tohto manželstva!“ zvolala Soňa s predstieraným hnevom a spomenula si, že v tejto časti rozhovoru vôbec netušila, ako má reagovať. Na takúto situáciu ju nepripravilo žiadne komunikačné školenie. Aj teraz sa na pár sekúnd odmlčala a potom pokračovala ženiným hlasom: ,,Odkiaľ máte túto informáciu?“

,,Od spoločnosti Pôžičky pre radosť a oni ju zrejme získali zo Sociálnej poisťovne,“ povedala Soňa a vyprskla do smiechu. Nevšimla si, že Adriánova tvár stuhla. Hľadel na ňu chladným a odmeraným pohľadom.

,,Veril by si, že tajomstvo o nemanželskom dieťati sa dokáže prevaliť pri nejakej blbej žiadosti o nákup na splátky?“ spýtala sa, ale ani nečakala na odpoveď a znovu sa začala rehotať. Myslela na všetky naivky, ktoré žijú so sukničkármi a ani netušia, že ich drahí manželia majú deti a milenky na každom rohu. Ako môžu byť také hlúpe? Soňa bola presvedčená, že ona by takéto muža okamžite prekukla.

,,Pravda vždy vypláva na povrch,“ skonštatoval Adrián sucho. Sklonil sa pod posteľ a niečo odtiaľ vytiahol: ,,Mám pre teba darček.“

Soňa pozrela na krabicu a zapýrila sa.

,,To si nemusel, len ma rozmaznávaš.“

Krabicu odbalila, ale zistila, že sa v nej nachádza menšia krabička a v nej ešte menšia. Už si pomyslela, že v tej najmenšej nájde zásnubný prsteň, keď uvidela obálku previazanú mašľou. Roztrhla ju a vytiahla z nej papier. Nebola to romantická báseň, ani letenky do exotickej destinácie. V rukách držala úradný dokument – rozhodnutie zo súdu o výške výživného na dieťa.

,,Mrzí ma to,“ zašepkal. Soňa bola v takom šoku, že ani nezačula blížiace sa kroky.

,,Adrián…,“

,,Nevolám sa Adrián. To je ďalšie z mojich klamstiev.“

Na košeli sa mu začali objavovať krvavé škvrny. Oči sa mu prepadli a zmenili na čierne diery. Ruka jej podvedome vyletela k bruchu a začala ho šialene masírovať. Bolesť už necítila, len tekutinu, ktorá sa jej prelievala cez prsty. Pozrela na blúzku a uvidela, že ju má celú krvavú.

Kroky stíchli a do ostýchavého svetla vstúpila akási žena. Malé potkanie oči pôsobili chladne a diabolsky pokojne. Soňa otvorila ústa, ale nevyšiel z nich výkrik. V mysli sa jej vynorila akási spomienka. Hmlistá a nejasná, ale nástojčivo sa približovala.

,,Neboj sa, nevidí ťa. Už ti nemôže ublížiť,“ zašepkal muž, ktorého pokladala za Adriána. Žena si sadla na okraj postele, len pár centimetrov od Soni. Dlaňou jemne prešla po hodvábnom prestieradle.

,,Suka,“ zašepkala s takou nenávisťou, až Soni naskočila husia koža. Túžila kričať, ale jediné, čo dokázala, bolo kŕčovito zvierať krvavú látku a pritláčať si ju na brucho. V ušiach jej zaľahlo a zdalo sa jej, že mužský hlas prichádza z veľkej diaľky: ,,Keď ma v sprche napadla nožom, všetko som jej povedal, len aby ma nechala na pokoji. Pravdu o tebe, aj o nemanželskom dieťati, ktoré mám s inou. Lenže, keď som jej všetko prezradil, pokračovala ďalej.“

Soňa vyskočila z postele a pozrela smerom, ktorým žena odchádzala. Vykračovala si pomaly a elegantne ako panička, ktorá sa vracia z nákupov. Na vrátnici v kresle bez pohnutia sedelo telo. Vyzeralo, že sa každú sekundu zošuchne na zem. Soňa vyskočila na nohy a utekala ku schodom. Spomienky sa jej začali vyjasňovať. Bežala rovno do kuchynky, kde v krvavej mláke na zemi uvidela samú seba.

Padla na kolená a začala vzlykať. Hladila vlastné ľadové telo a kričala o pomoc, keď jej na plece dopadla cudzia ruka. Chystala sa zaútočiť, pretože si myslela, že je to ten hnusný klamár, ale bol to Rudko. Na krku sa mu začala zjavovať obrovská rezná rana, z ktorej kvapkala krv priamo na Soňu.

,,Sonička,“ oslovil ju láskavo a jej roztrasené ruky chytil do svojich dlaní.

,,Soňa!“ ozvalo sa zdola, ,,Soňa, nechoď preč! Ostaň so mnou!“

Pozrela tým smerom, ale Rudko jej jemne obrátil tvár, aby sa mu pozrela do očí.

,,Nepočúvajte ho, Sonička! Poďte so mnou.“

,,A kam, Rudko? Kam už len teraz môžem ísť?“ zvolala Soňa hystericky, ale jej myseľ sa pomaly začala upokojovať. Starcova tvár pôsobila tak láskavo a vyrovnane.

,,Ďalej,“ odvetil jednoducho.

,,Na zastávku?“ spýtala sa naivne ako malé dieťa. Z očí jej vytryskli slzy a pokrútila hlavou nad svojou hlúposťou. Rudko sa však usmial a jemne prikývol.

,,Presne tak, Sonička. Dnes sa odvezieme až na konečnú.“

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až tri.
  • Pevne stanovená uzávierka súťaže nie je, príspevky do každého kola prijímame priebežne, kým sa kolo nenaplní.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po predstavení poslednej poviedky daného kola súťaže.
  • Vyhlásenie a odmenenie víťazov sa uskutoční po ukončení hlasovania a vyhodnotenia daného kola, teda 2-krát ročne.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

30. septembra
Radka Horniaková