Ohnivé pero Q2 2018: Bon appétit

ohnive pero

Zrejme by sa o tom mieste nikdy nedozvedel, nebyť jedného cudzieho rozhovoru, ktorý si nedávno omylom vypočul. Ani nevedel, prečo sa ho rozhodol navštíviť. Možno za to mohol spôsob, akým o tom mieste rozprával onen cudzinec, čo v ňom napokon vzbudil zvedavosť.

„Nezabúdaj, je to pri starom divadle s malým nenápadným vstupom. Dá sa tam, okrem iného, aj veľmi dobre najesť. Ale dávaj pozor, aby ťa nik nepovolaný nevidel.“


Aidan sa teraz zakrádal špinavými uličkami, pričom sledoval krívajúceho muža dúfajúc, že ho zavedie na miesto. Popravde, nikdy by na takomto mieste nehľadal vychytený podnik. Muž odrazu zahol popri starej ošarpanej budove do úzkej uličky. Zastal asi uprostred pri kope debien a obzeral sa vôkol. Aidan sa zatiaľ skrýval za rohom, z nejakého dôvodu, nechcel, aby ho muž videl. Keď opäť vystrčil hlavu, neznámy zmizol. Pár sekúnd počkal a potom vykročil do uličky. Za „vežou“ z debien objavil schody vedúce k dverám indigovo modrej farby.

Uvažoval, či má vojsť dnu. Čo ak to nebolo to miesto, ktoré hľadal? Nevadí, prinajhoršom odtiaľ odídem, pomyslel si a v duchu si vynadal, že sa správa ako baba. Otvoril dvere do malej chodby a začul tlmenú vravu prichádzajúci odniekiaľ z vedľajšej miestnosti. Na konci chodby zahol doprava, kde sa pred ním otvorila veľká sála plná stolov.

Na rozdiel od budovy interiér vyzeral prekvapivo luxusne. Obrusy spolu so stenami boli ladené do červených tónov, rovnako tak i koberec rozdeľujúci miestnosť na dve časti. V každej časti sa nachádzalo osem okrúhlych stolov a zo stropu viseli dva obrovské krištáľové lustre. Vzduchom sa niesla zvláštna, no príjemná vôňa jedla a zvuk ľudskej vravy a cinkania príborov sa miešal s príjemnými tónmi klasiky.

Aidan ostal stáť ako paralyzovaný. Takéto miesto by čakal niekde uprostred mesta alebo v luxusnej štvrti a nie vo vnútri ošarpanej budovy. Pomaly si sadol za najbližší stôl, neprestávajúc obdivovať celkovú nádheru miestnosti. Uvedomil si, že asi nie je najvhodnejšie oblečený a obzrel sa po ostatných stoloch. Susedný pár si ho veľmi zaujato premeriaval.

Mladá žena mu okamžite padla do oka. Nespomínal si, kedy naposledy videl takú krásku. Veľké oči sa jej vo svetle lustra priam magicky leskli. Pleť mala čistú a hebkú, hoci pôsobila trochu pobledlo. Ostro s ňou kontrastovali plné červené pery, ktoré sa vykrivili do mierneho úsmevu. Tvár jej lemovali dlhé vlnité vlasy farby gaštanu, dopadajúce na odhalené plecia.

Spôsobovalo mu značné ťažkosti vymaniť sa spod jej pohľadu. Nechcel sa však dostať do potýčky s jej partnerom. Keď sa mu napokon podarilo odtrhnúť od ženy oči, otočil sa na druhú stranu, kde už postával čašník.

„Dobrý deň, pane, ako vám m…“ na okamih sa zarazil a prekvapene na Aidana vypleštil oči, „m-môžem poslúžiť?“

Ohromné! Teraz ma vyhodí, lebo som sa obliekol ako vandrák, nervózne si pod stolom žmolil spotené ruky.

Skôr ako stihol čokoľvek odpovedať, čašník zdvihol ruku a pokynul na kohosi za Aidanovým chrbtom. Vzápätí sa objavil nízky plešatý muž oblečený v bielom. Chvíľu sa spolu obaja potichu rozprávali, pričom si hosťa zvedavo premeriavali.

„Radšej pôjdem, nerád by som spôsobil nejaký rozruch,“ postavil sa odrazu Aidan, pripravený čo najrýchlejšie opustiť miestnosť.

Plecháň sa spamätal ako prvý: „Ach, aký rozruch, prosím vás. Nie vy ste na vine, dúfam ale, že vám nebude prekážať, ak vás zavediem do druhého salóna. Viete… tieto stoly nechávame k dispozícii pre našich dlhoročných hostí. Veľmi sa ospravedlňujem, za túto nepríjemnosť. Poďte, nasledujte ma, prosím.“

Nestihol ani nič namietnuť, či protestovať iba kráčal poslušne za mužom. Dozvedel sa, že okrem reštaurácie na prízemí sa v budove nachádza nočný klub s diskotékou, wellness a na najvyšších poschodiach je možné objednať si izbu. Nechcelo sa mu veriť, že sa tam všetko zmestí.

„Prečo ste takéto miesto nezriadili v nejakej prístupnejšej a príťažlivejšej lokalite? Nemáte problém s hosťami?“

„Vôbec nie. Okrem toho, naši klienti sú veľmi špecifickí a vážia si súkromie, takže oceňujú polohu nášho zariadenia… Už sme tu.“ Odomkol ťažké kovové dvere a pokynul svojmu spoločníkovi, aby vošiel.

Aidan čakal ďalšie prekvapenie, no namiesto toho sa pred ním objavila akási zvláštna izba, podobná nemocničnej. Podlahy, steny i strop boli vykachličkované bielymi obkladačkami. Uprostred stálo lôžko s koženými remeňmi. Pomyslel si, že ide o nejakú zvrátenú erotickú komnatu, no nedalo mu neopýtať sa.

„Toto, pane, je prípravná miestnosť.“

Akokoľvek podivne mu to znelo, ďalšiu otázku už nestihol položiť. Pocítil na krku tupú bolesť, nato sa s nepríjemným zadunením sklátil na zem, kde ostal nehybne ležať.


„Ide o zdravého muža, jeho lekársky záznam je čistý, Isaac.“

„Perfektné. Takýto kus k nám už dlho nezavítal, takže ópiový salónik vypadáva…“ Aidan, ktorý sa medzitým prebral, sa pokúšal sústrediť na prebiehajúci rozhovor, no bolesť hlavy mu túto snahu značne sťažovala. Uvedomil si, že leží na niečom studenom a, čo bolo horšie, nedokázal pohnúť končatinami. S námahou zdvihol hlavu, aby uvidel, že jeho údy sú znehybnené remeňmi. Tento pohyb zaujal i Isaaca, ktorý ho sem predtým zaviedol.

„Tak už ste sa prebrali, pán McNeill. Ó áno, vieme vaše meno a oveľa viac. Ale na vysvetľovanie nie je čas, musíme sa dať do práce.“ Podišiel ku kovovým dverám a akonáhle ich otvoril, v miestnosti sa objavili ďalšie tri postavy.

Z ich zjavu sa Aidanovi v hrôze rozšírili oči. Ako prvý vošiel obrovský zelený jašter nasledovaný dvoma rohatými démonmi. Všetci traja boli odetí do bielych záster a v rukách zvierali chirurgické a kuchynské náčinie. Aidan prestrašene lomcoval priviazanými rukami. Jeho strach sa ešte znásobil, keď sa prítomní postavili nad neho. Srdce mu prudko bilo a dych sa mu neprirodzene zrýchlil.

„Musíme to stihnúť, kým sa nám tu zloží! Ra’zeex, postaraj sa o srdce, vy dvaja si vezmete na starosť pravé stehno, Kalk,“ ukázal rázne na chlapíka, s ktorým sa predtým rozprával, „dávaj pozor na krv a ja ho zatiaľ pridržím.“ Isaac sa celou silou zaprel ležiacemu do pliec, aby ho čo najviac znehybnil. Bedlivo sledoval zvyšok skupiny a v duchu sa modlil, nech sa nič nepokazí. Vedel, že budú potrebovať viac párov rúk, no zatiaľ nechcel, aby sa tu motali. Kritickú časť predstavovalo zosúladenie sa. Keď po chvíli konečne vydal príkaz, pritlačil McNeilla ešte silnejšie.

Posledné čo Aidan pocítil, bola prenikavá bolesť. Zatiaľ čo mu plazove ostré pazúry prenikali hruďou, dvaja démoni sa z celej sily napriahli a silným úderom mu odťali stehno. Potom miestnosť spolu s bolesťou navždy zmizli.

Keď Ra’zeex držal srdce pevne v rukách, na šéfov pokyn chvostom rozrazil dvere a dnu sa nahrnuli ostatní pomocníci z kuchyne. Ktosi mu nastrčil tanier a on ten malý svalový orgán opatrne položil do stredu.

„Vážení, chválim vašu rýchlu reakciu. Teraz ma počúvajte, v hlavnom salóne pri stole číslo dva máme upírsky pár. Náš hosť chce požiadať svoju priateľku o ruku, takže ich pokrm musí byť parfait, aby mu to vyšlo ako má. Chcem, aby ste tamten tanier naplnili scedenou krvou, zmiešanou s mozgovomiechovým mokom. Neopovážte sa poliať aj to srdce! Iba ho ľahko posypte jemným práškom z rozdrvenej os femoris. Do práce!“ Nakoniec rázne zatlieskal, aby svojim príkazom dodal potrebnú vážnosť. O niekoľko minút osobne niesol podnos dvom zaľúbencom. „Dnes večer sme pre vás dali pripraviť špecialitu šéfkuchára. Dúfam, že vám bude chutiť. Bon appétit! “

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

22. októbra
Karin Chrvalová