Ohnivé pero Q1 2017: deň ako každý iný

ohnive pero

ošarpaná felícia sa ako zbitý slimák brodila cestou pokrytou vrstvou šedivého snehu. stierače čoraz lenivejšie rozmazávali belavú špinu padajúcu z oblohy a vnucovali šoférovi predstavu, že v nočnej chumelici niečo vidí.

vodiča zrazu oslepilo ostré svetlo. neúprosne sebavedomý jas diaľkových reflektorov pichal až kdesi v mozgu. kužele svetla sa k nemu rútili obrovskou rýchlosťou ako nezastaviteľný slnečný výboj. zašomral nadávku a uchýlil sa čo najbližšie k ľavej krajnici. šofér pred ním samozrejme tiež uháňal po svojej ľavej strane. pretože nedodržiavanie pravidiel bolo teraz najobľúbenejšie pravidlo. počul vysvetlenie, že okrem určitého druhu radosti a psychohygieny to vraj zvyšuje sústredenie sa na konkrétne, práve vykonávané činnosti. osobne bol skeptický k teóriám, že podobné hlúposti dokážu odviesť pozornosť od ťaživej reality bežného života a že dokážu zmeniť ľudské vnímanie všeobecných neriešiteľných problémov.

príliv fotónov prudko narazil do felície a preletel ňou ako plazmový meč. terénne auto okolo neho preletelo, zanechávajúc mu na bočnom i prednom skle kolomaž snehu a špiny. stierače krátko zaprotestovali, ale po krátkom súboji donútili novú nádielku lepkavej beznádeje k ústupu.

sneženie postupne uberalo na intenzite. felícia vošla do mestečka, teda do toho, čo tu zostalo. blúdil pohľadom po obrysoch vyštrbenej zástavby, po poškodených domoch a uliciach blokovaných mantinelmi snehu a kadáveroch dávno zomrelých áut. uprostred toho všetkého sa zrazu zjavil snehuliak.

snehový muž tam len tak stál ako nejaký usmievavý démon. akoby chcel ukázať, že svet sa nezmenil a ľudia ešte majú chuť robiť zbytočnosti, ako sú gule zo snehu.

prudko dupol na brzdu.

auto sa kĺzalo ešte päť metrov, kým zastalo. snehuliak tam naďalej drzo stál a bez pohnutia pozoroval, ako šofér rozrušene prehrabáva batoh hodený na sedadle spolujazdca a následne priehradku.

muž s úľavou vydýchol, keď v dlani zovrel krabičku s tabletkami. od posledného výbuchu bez nich neurobil ani krok. bol v treťom štádiu, ako väčšina ľudí v tomto sektore. ale on už ďalšiu fázu ochorenia nemohol riskovať. podvedome pohladil škatuľku, kde sa skvel popis: NEMÁ VEDĽAJŠIE ÚČINKY/UŽÍVAJTE LEN NA POKYN PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV. pilulky vložil do kapsy upevnenej na opasku a vycúval zo záveja, kam ho šmyk dostal. mávol flegmatickému snehuliakovi na pozdrav a auto začalo stúpať hore svahom.

akonáhle sa dostal na vrch kopca, uvidel osvetlenú budovu, ku ktorej viedli cesty zo všetkých smerov ako prítoky vpíjajúce sa do mora.

NÁKUPNÉ CENTRUM.

svätožiara v temnote…

zaparkoval a chvíľu len tak sedel a pozoroval vozidlá odstavené okolo hranatej budovy. figúrky nepravidelne rozložené na šachovnici pripravené na sériu strategických ťa­hov.

veľa ľudí chodilo nakupovať v noci. vtedy svet vyzeral lepšie. možnože tajomnejšie, ale práve vďaka čiernej opone zahaľoval stopy skutočného zla, ktoré bolo omnoho horšie než to z nočných môr a neurčitých predstáv.

z tašky na opasku vytiahol ochrannú masku a natiahol si ju na tvár, až potom otvoril dvere a vystúpil. snežilo čoraz menej, a keď sa postavil do radu, prestali ľadové kryštáliky padať úplne.

rozhliadal sa po ostatných postavách stojacich pred ním. všetci mali na sebe masky a ušpinené oblečenie, vyzerali rovnako a nedali sa od seba takmer ničím odlíšiť. bolo nemožné s niekým naviazať bližší kontakt. napriek tomu bol rád, že je tu medzi týmito bezmennými. pretože mu dodávali nádej. nádej, že jeho život v zabarikádovanom dome ho nezničí. lebo nezničil ani desiatky iných.

keď sa dostal ku vchodu nákupného centra, jeden strážnik ho prehľadal, či neukrýva nejaké zbrane a druhý mu nasadil na zápästie náramok. prešiel cez dvojdverový dekontaminačný vstup a konečne si mohol dať masku dole. nadýchnutie tunajšieho filtrovaného vzduchu mu potvrdilo, že jeho filter v aute už bude treba onedlho vymeniť.

ocitol sa vo svete plnom ľudí. jedno z mála miest, kde sa nikto nemusel báť, že mu škodliviny v ovzduší rozožerú nervovú sústavu. so zmiešanými pocitmi pozoroval to malé mravenisko plné života. malý ľudský svet uprostred pustého vesmíru.

ostatní ľudia však nepozerali na iných, upierali pohľady na regály s tovarom. každý sa sústredil ako šelma na svoju korisť. podchvíľou sa strhli hádky a na poriadok museli dohliadať všadeprítomní uniformovaní strážnici.

zamieril k miestu, kde bolo pečivo. jeho domáce pekárske pokusy nikdy nestáli za veľa. vôňa čerstvého chleba ho lákala ako neodbytná milenka. lenže najviac zákazníkov sa tlačilo práve tu. vozíky do seba narážali, ruky driapali výrobky hneď, ako ich pekári vysypali z horúcich plechov. tento úľ plný sršňov ho nečakane vystrašil. človek vraj potrebuje človeka, ním však náhle lomcovala úzkosť z toľkej ľudskej blízkosti. až po rozdýchaní najväčšieho strachu sa odvážil ponoriť do oceánu tiel.

po menšom zápase s davom dokázal ukoristiť bochník chleba. hodil ho do svojho vozíka a so stále prudko búšiacim srdcom utekal z toho mlynčeka na ľudskú dôstojnosť a spolupatričnosť.

hneď ako sa predral na voľnejšie priestranstvo, mu akási žena s dieťaťom v náručí uchmatla chlieb a bez jediného obzretia sa vzďaľovala. ako vlčica majúca od prírody len jediný cieľ.

neveriaco a rezignovane hľadel za matkou, ktorej krk obopínali drobné ruky jej mláďaťa. žene na opasku viseli dve ochranné masky. tá detská bola šokujúco malinká. spätne si uvedomoval ženinu príťažlivosť. vlastne, všade vôkol bolo množstvo pekných žien, len si ich tu nikto nevšímal. ženský pôvab už dávno prestal byť prioritou. skutočná krása je skrytá… tá vo vnútri. o tomto sa presviedčal, nie, tomu VERIL už dlho. nebezpečne dlho. od výbuchu, kvôli ktorému dostala jeho manželka obrovskú dávku ožiarenia. musel tomu veriť. aj keď vedel, že skutočná krása dokáže bolieť. a bolí.

vozík rútiaci sa zboku zaregistroval neskoro. náraz ho hodil na zem. ďalší mu takmer rozbil hlavu.

doniesli čerstvé pečivo.

unavene sa pozviechal a skontroloval si roztrhnutý rukáv. náramok na ruke mu začal potichu pípať a tón postupne naberal na hlasitosti – bol v nákupnom centre pridlho a jeho čas na nákup vypršal. pripomenulo mu to výstražný zvuk ženiných prístrojov. prázdny vozík nechal na mieste a krívajúc vykročil k pokladniam. pretlačil sa okolo platiacich zákazníkov, kde ho zastavil robustný strážnik.

pocítil k tomu chlapovi v uniforme nenávisť. rovnošata, ktorá muža zbavovala identity a súčasne svojou odlišnosťou vytvárala akéhosi nadčloveka, ho neskutočne dráždila. zaťal päste a drzo pozrel do očí ozbrojenca, pripravený čo najviac odporovať. aj keď nemohol zvíťaziť, bol konflikt s ostrahou šanca ako aspoň na chvíľu predĺžiť svoj tunajší pobyt, ako zahnať pažravé myšlienky. ako oddialiť nevyhnutné…

strážnik si ho chvíľu nepriateľsky premeriaval, no napokon ustúpil z cesty a dovolil mu prejsť k východu, kde mu odobrali už hlasno pípajúci náramok.

strážnik pri pokladniach aj ten pri východe za ním podozrievavo hľadeli, keď vychádzal von.

bez nákupu.

bez vozíka.

bez ochrannej masky.

vykročil do chladnej noci, ktorou už opäť poletoval kontaminovaný sneh. zhlboka sa nadýchol. zasnežená krajina ho upokojovala a dodávala nádej, že všetko raz skončí.

nadišiel čas, kedy sa musí odpojiť a vrátiť sa k svojej dcérke. kedy si musí priznať, že zvuk nákupného náramku nepripomínal prístroje jeho ženy. že to BOL zvuk jej prístrojov. že aj keď jeho podvedomie vytvorilo bezútešnú postapokalyptickú budúcnosť, je realita omnoho bezútešnejšia a bolestivejšia. a manželkina choroba omnoho obyčajnejšia. ale rovnako smrteľná.

  • Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
  • Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
  • Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý pondelok jedna až dve.
  • Uzávierka súťaže nie je, súťaž trvá priebežne, kým prichádzajú príspevky.
  • Čiastkové uzávierky sú dvakrát do roka (jarné a jesenné kolo súťaže) a sú oznámené s dostatočným predstihom. Poviedky, ktoré prídu po uzávierke, sú po dohode s autorom presunuté do ďalšieho kola.
  • Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov a najmä záverečné verejné hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
  • Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
  • Viac v pravidlách súťaže.
  • Najnovšie aktuality o súťaži Ohnivé pero sa dozviete aj na facebookovskej stránke súťaže.

3. apríla
Martin Kochlica