Áno, priznávam, toto nebude obyčajná recenzia, lež jedno gigantické, takmer nekritické blahorečenie. A bude výnimočné v tom, že predmetom oslavných litánií tentokrát nie je žiadny kinohit, ba ani novinka vo videopožičovniach, lež „obyčajný“ televízny film, ktorý v prvý tohtoročný víkend odvysielala istá komerčná televízna stanica. Je pravda, že sme vo Fantázii zatiaľ nevenovali televízii veľa pozornosti, ale prečo toto médium ignorovať, ak nás občas (ako v tomto prípade) dokáže uspokojiť viac než kino či video?
Kto z nás by nepoznal epos o Odyseovi, jedno z prvých a zároveň najveľkolepejších literárnych diel v histórii ľudstva? A kto z nás by sa nezačal triasť strachom pri správe, že tento nádherný príbeh sa chystajú sfilmovať Američania? Stačí sa pozrieť na výtvory typu Hercules, Xena či Sindibád, v ktorých boli grécke či orientálne legendy neľútostne znásilnené, zmasakrované a zosmiešnené, aby človeka z takejto predstavy obchádzali mdloby. Navyše sme už po Kullovi Dobyvateľovi, príčine toho, že Howard teraz na cintoríne slúži ako ventilátor, prestali dúfať v dôstojný návrat fantasy do audiovizuálnych médií. Áno, báli sme sa a dúfali rovnako mocne ako kráľ Odyseus na svojej zdanlivo nekonečnej plavbe k domovu, že nášmu milovanému žánru svitnú lepšie časy. A podobne, ako sa Odyseovi nakoniec predsa len podarilo zmierniť boží hnev a doraziť k brehom Ithaky, aj my sme sa dočkali filmu, ktorý poteší nielen oko, ale aj srdce a mozog. Vec v dnešnej dobe skoro nevídaná.
Dvojdielna Odysea je veľkolepý epický film, ktorý sa bez hanby môže postaviť do jedného šíku s takými klasikami žánru ako Excalibur, Súboj titanov, Barbar Conan či Jastrabia žena. Jeho sila je predovšetkým v tom, ako verne, s pokorou a pritom formou blízkou dnešnému divákovi dokázali scenáristi spracovať staroveký Homérov epos. Oproti predlohe tu nájdeme len zopár drobných, nepodstatných odchýlok (pričom niektoré z nich, napríklad to, že Kirke tu nepremenila Odyseovu posádku na prasce, ale na rôzne zvieratá, sú príjemným spestrením). A samozrejme, kvôli rozumnosti minutáže a rýchlejšiemu spádu bolo niekoľko Odyseových dobrodružstiev vynechaných (čo zamrzí hlavne v prípade ostrova ľudožrútov), ale ani tento „strih“ neubral príbehu na kvalite, skôr naopak. Mimoriadne dobrého scenára sa chopil štáb na čele s producentom Francisom Fordom Coppolom a režisérom Andrejom Končalovským. Coppola už réžiou Draculu a produkciou Frankensteina dokázal, že k spracovaniu klasických literárnych diel pristupuje maximálne seriózne. Režisér ruského pôvodu Končalovskij (brat filmového génia Nikitu Michalkova) naopak vniesol do Odysey svoju typicky európsku úctu k dávnovekým mýtom a cit pre verné zobrazenie historických reálií. Jeho dielo stálo 3O miliónov dolárov (čo je na televízny projekt mimoriadne štedrá suma) a je to na ňom aj vidieť. Davové scény boja pod trójskymi hradbami sú skvelé a záber, v ktorom zástupy Trójanov s jasaním vítajú vojakov ťahajúcich do mesta obrovského dreveného koňa, sa skoro vyrovná príchodu Kleopatry do Ríma v slávnom filme s Liz Taylorovou. Rekvizity ako stavby, lode či bojové vozy sú o to lepšie, že nepripomínajú tie vyčačkané záležitosti z ilustrovaných kníh, ale sú tak akosi reálne, máte z nich pocit, že takto nejako to všetko asi naozaj vyzeralo. Rovnako kostýmy, zbrane a účesy sú ukážkou dobrého vkusu, nie nechutnou kombináciou Conana a sadomasochistických vybíjaných koží ako vo vyššie spomenutých seriáloch. Vizuálne efekty môžu bez problémov konkurovať najmodernejším veľkofilmom. Podsvetie plné duší a ohnivého dažďa nemá chybu, uväznenie západného vetra v mechu bohom Aiolom je veľkolepé, kyklop Polyfémos vypadá patrične odpudivo. Zobrazenie boha Poseidóna ako zlovestnej tváre v morskom príboji je nielen technicky dokonalé, ale i veľmi originálne. A mňa osobne nevýslovne potešilo, že pán režisér nespracoval starú báj ako rozprávku pre deti, lež ako veľký dobrodružný príbeh pre všetky vekové kategórie – čo znamená, že sa nevyhol ani jemnej erotike (záber, v ktorom Penelopa leží na pláži a s myšlienkou na Odysea a s tichými vzdychmi na perách sa necháva hladiť príbojom, je jednou z najkrajších erotických scén vôbec), ani krvavým výjavom (pri surovom záverečnom vyvražďovaní votrelcov v ithackom paláci som Odyseovi a Télemachosovi nahlas fandil a kúsok mäsa na hrote šípu vytrhnutého z mŕtvoly nepriateľa som ocenil hlasným hvízdaním).
Obsah samozrejme nezaostáva za formou. Mnohovrstvový príbeh o láske, nádeji a nezlomnej ľudskej vôli sám osebe je veľmi silný, a navyše stojí na dokonale psychologicky prepracovaných postavách. Mierne pozáručnému, ale bez výnimky skvelému hereckému obsadeniu vládne samozrejme Armand Assante. Vypracoval sa na úlohách záporákov (napríklad v Sudcovi Dreddovi), vďaka čomu hrá Odysea ako mierne rozporuplnú a práve preto dokonale živú postavu – nie je to žiadny superkladný ušľachtilý ľudomil, ale tvrdý a pyšný vládca, ktorého príkazom sa nikto neodváži odporovať, muž, čo pokojne podreže krky opitým Trójanom či bez mihnutia oka vezme luk a postrieľa užasnutých Penelopiných nápadníkov. Zároveň je to však človek, čo dokáže neskonale milovať svoju ženu (a bodaj by nie, keď ju hrá vyrovnaná a tak nejako obyčajne ľudsky krásna Greta Scacchiová) alebo vyroniť slzu, keď po dvadsiatich rokoch konečne objíme syna. Ústrednej dvojici zdatne sekundujú inokedy nevýrazný, tu však veľmi dobre rozohraný Eric Roberts, bývalá Miss USA Vanessa Williamsová alebo Geraldine Chaplinová. Absolútne ukojenie mi však spôsobila úžasná, neuveriteľná a neprekonateľná Isabella Rosselliniová v úlohe Athény. Priznám sa, že tak odviazaný, humorom i prirodzeným pôvabom sršiaci ženský herecký výkon som nevidel už veľmi, veľmi, veľmi dlho.
Odysea je podľa mňa najlepšia fantasy 9O-tych rokov a kto ju prepásol, môže si až do reprízy búchať hlavu o betónový múr. Ja ako šťastný majiteľ nahrávky na videokazete pozerám Odysea aspoň raz týždenne (pričom viera v kvalitnú fantasy vo mne silnie s každým ďalším zhliadnutím) a už netrpezlivo zháňam dvojdielneho Merlina, takisto z produkcie spoločnosti Hallmark. Ak niekto vlastníte kvalitnú nahrávku, moju adresu vám poskytne redakcia. Vo váš prospech sa ochotne vzdám celého honoráru za filmové recenzie do tohto čísla Fantázie!