O PILOTOVI, KTORÝ NEVEDEL PRISTÁŤ

PLANÉTA OPÍC (Planet of the Apes), réžia: Tim Burton, USA, 2001

Natočiť remake jedného z najslávnejších filmov všetkých čias bol poriadne horúci zemiak, ktorý pristál v dlaniach Tima Burtona. Tim fúkal a fúkal, prehadzoval si ho z ruky do ruky, jednoducho robil všetko možné, aby z čiernej oškvarenej šupky vylúpol pochúťku, ktorá je s maslom a štipkou soli taká dobrá…

Spočiatku to zvlášť nechutí. Časť, kde sa zoznamujeme s kapitánom Leom Davidsonom (Mark Wahlberg z Dokonalej búrky) a projektom využívania geneticky upravených ľudoopov na pilotovanie malých lodí je predlhá a prenudná. Šimpanz Perikles, ktorého Leo odmalička trénuje, je vyslaný do priestoru, aby v čudnej vesmírnej anomálii nameral veci namerateľné. Keď po prvom výboji výskumníci stratia s člnom spojenie, Leovi prasknú nervy a napriek zákazu sadne do druhej lode, aby svojho malého chlpáča našiel. Anomália s ním poriadne zatočí a švihne ho nekonečne ďaleko a nekonečne inde. Kým sa Davidso spamätá, rúti sa atmosférou cudzej planéty, žiadny prístroj nefunguje a ručnú brzdu ani padák čln vo vybavení nemá. Preto vytvorí v pár hektároch lesa schodný koridor a svoju veľmi krátku ale zato rýchlu púť ukončí na dne jazierka. Burtonovské šero. Uprostred lesa malá čistinka, nad jazierkom sa vznáša opar, z listov cupkajú do machu kvapky rosy. Hladina sa rozčerí, kapitán zalapá po vzduchu a vydriape sa na breh. Za jeho chrbtom tajomne zašuchoce papradie a ukáže sa hlava. No nie je to Yoda, ale Kris Kristofferson! Leo nemá kedy uvažovať o svetelnom meči, pretože za Krisom sa ženie zvyšok kmeňa a za nimi, pred nimi a medzi nimi prihrbení vojaci, tentokrát doslova primáti. Treba utekať. No napriek hrdinskému odporu sa kapitán dostáva do zajatia a vtedy všetkým začínajú problémy a konečne začína aj film. Ale ako má Leo zostať pokojný, keď v tomto svete vládnu opice a ľudia sú len špinavá, podradná chamraď? Prioritný kapitánov zámer je, samozrejme, dostať sa domov. Pri svojej snahe poriadne zamúti vodu na oboch stranách. Ľudia i opice začínajú pochybovať – o minulosti, o prítomnosti i sami o sebe. Nájdu sa spoľahliví spojenci, no prenasledovatelia sú silní. Rodí sa nový spasiteľ, a keď znova vystúpi na nebesia, nič nezostane po starom… Príbeh, ktorý vytvoril Boule, je hlboko ľudský, až opičí. Burton sa snažil spracovať ho po svojom a pritom nič nepokaziť. Skutočne sa mu podarilo pár skvelých vecí, ako napríklad erotické hry opičích manželov, ktoré nedobrovoľne končia na hojdajúcom sa lustri. Generál Thade v podaní Tima Rotha (Rob Roy) je jeden z najlepších záporákov, akí sa na plátne objavili. Najpikantnejším korením tohto filmu je však úloha senátorovej dcéry Ari, s ktorou si výborne poradila Helena Bonham Carterová (Klub bitkárov). Napriek tomu, že opičia maska obmedzovala jej výrazové prostriedky prakticky iba na oči a gestá, stavím sa, že keď potmehúdsky mrkla do kamery, v každom mužovi v kine sa niečo pohlo. Dojem však kazí množstvo logických chýb, predvídateľnosť „napínavého“ deja a možno zámerne plytké ľudské postavy. Chudák Kris. Prekážalo mi, že oproti predlohe tu ľudia rozprávajú – tým istým kultivovaným jazykom ako opice. Pochybujem o tom, že by akokoľvek spôsobená evolúcia zašla tak ďaleko, aby boli uzatvárané medzidruhové manželstvá. A tiež sa mi zdá podozrivé, keď jeden pilot s hodnosťou kapitána nedajbože poriadne pristáť, zatiaľ čo cvičená opica… Filmu by som dala oveľa nižšie hodnotenie, keby ma čosi nenútilo o ňom premýšľať. To „čosi“ je filozofický odkaz, nie príliš vydarene prilepený k emocionálnej stránke príbehu. Pacifizmus je u Ari podaný príliš polopatisticky, miestami jej názory šuštia stránkami kníh, ktoré nám pretŕčajú pred oči skromné tety na staniciach. Ale fakt, že priateľstvo sa buduje na podstatných spoločných znakoch, dokazuje vzťah Ari s Leom. Počiatočná zvedavosť neskôr prerastá do vzájomného obdivu, priateľstva a možno až lásky. Pretože farba kože, pôvod a počet rúk sú tu znakmi absolútne nepodstatnými. „Tam, kde vládne rozum, napĺňa sa duša cnosťou, tam, kde vládne nevedomosť, dochádza k úpadku,“ povedal Sokrates. Napriek tomu, že tým za tri minúty škrtol šancu na druhý diel, Burton Sokratovu myšlienku podčiarkol čiernymi uniformami, služobnými zbraňami a blikajúcimi majákmi. A na spálené prsty je dobrý ľubovníkový olej.

Hodnotenie: 7/10 &nbsp Michal Jedinák


26. novembra 2001
Fantázia OnLine