Aj majster tesár sa utne. Pán Gemmell sa pokúsil (na žiadosť čitateľov) oživiť príbeh Jeruzalémana Jona Shannowa. Nepodarilo sa mu to (myslím). Už druhá kniha (Poslední strážce) bola riedením pôvodného nápadu a táto, tretia, je ešte horšia. Jednoducho, nemôžete navariť dobrú kašu, ak do nej namiesto múky pridávate ďalšiu a ďalšiu vodu. Je to dobre napísané, pán Gemmel nedokáže písať zle, ale je to také rozpačité, nepresvedčivé a… predvídateľné. To sa mi ešte u žiadnej knihy kráľa heroic fantasy nestalo…
Prvá kniha o Jonovi Shannovovi (Vlk ve stínu) bola vynikajúca. Rozvinul sa nápad s kameňmi Sipstrassi a dej sa posunul do postkatastrofickej Zeme. Namiesto zvonenia mečov sa ozval rachot revolverov a vinčestroviek, namiesto kráľov a čarodejníkov nastúpili šerifovia a kňazi. Minulosť (Atlantída) sa prepojila s budúcnosťou a spravila to po čertoch dobre. Koniec bol správne mysteriózny a depresívny, tak ako to mám rád. Jon Shannow, Jeruzaléman, čo nosí spravodlivosť v puzdrách na opasku sa stal mojim obľúbeným hrdinom.
Druhá kniha (Poslední strážce) ma už trochu naštvala. Pán Gemmel poprel Jonovu symbolickú smrť a vohnal ho do už mierne nepresvedčivých zápletok. Ale stále sa to vynikajúco čítalo a aj záverečný happy end potešil. Kniha bola vysoko nad priemerom a aj keď nemám šťastné konce v obľube, Jeruzalémanovi som ho doprial. Vďaka čarovným kameňom omladol a získal si lásku tej správnej ženy. Mohol sa pokojne usadiť, chodiť do kostola a pestovať pšenicu…
…ale Osud bol proti. V príhovore tretej knihy pán Gemmel povedal, že ho čitatelia svojim záujmom vlastne donútili napísať ďalšie príbehy Jon Shannowa. Nemal sa dať. Zlomil mýtus o Jeruzalémanovi, odľudštil ho a nakoniec zlomil aj duch príbehov, keď sa zamotal v časových slučkách. Scéna z alternatívneho vesmíru, kde sa pištoľník rozpráva s UI počítačom a trápi sa s kohútikmi v kúpelni, to všetko je trápne. S údivom v očiach som sledoval, kam do až môže dôjsť…
…a dočkal som sa. Najväčšie Zlo bolo vo finále porazené, ale príbeh Jeruzalémana neskončil. Jednoducho sa stratil po tom, čo zničil protivníka. Aj keď ostal starý, s chorým srdcom a šedivými vlasmi – sú tu stále kamene Moci, Sipstrassi z Atlantídy. Nie je vylúčené, že pán Gemmel nechá Shannowa omladnúť ešte raz a zaženie ho do nového kúta. Prial by som si, aby sa Jeruzaléman bránil a vyškriabal spisovateľovi oči. Jedna z najlepších postáv vo fantasy všetkých čias si nezaslúži takéto zaobchádzanie.
Záver? Kráľ heroic fantasy by sa mal vrátiť k Drenajskej ságe, kde ostalo pár otvorených koncov a nenadstavovať dookola ten istý príbeh. Pekelníkov, Amazigy Archerovej a dokonca aj Jeruzalémana už mám dosť.
Stačilo, Majstre!