Recepcia. Sponzori, predstavitelia Continental Film, novinári, kopec jedla. Príhovory, poďakovania, oslavy, básnička. Show sa začína – Harry Potter dorazil na slovenské filmové plátna. Hľadisko je nabité do prasknutia, rovnako ako bude nabité pri ďalších predstaveniach – lístky sú dávno vypredané. Harry Potter, už teraz polmiliardový balík pre Warner Bros láme rekord za rekordom. Nuž, a aký je…?
Po prvé, rozdeľte sa pekne na skupinky – na tých, čo čítali knihy o HP a… na tých ostatných :-) K tomuto filmu totiž môžete pristupovať z dvoch strán – ako k vizualizácii vašich predstáv pri čítaní knihy, resp. ako k bežnému fantastickému filmu o mladom čarodejníkovi. K bežnému filmu, od ktorého očakávate úvod, zápletku, rozuzlenie a strhujúce finále. Kde sledujete herecké výkony, výpravu, akčné scény, humor či hudobnú kulisu…
No, keď ste sa už pekne rozdelili, môžem vám povedať, že to bolo zbytočné :-) Harry Potter a kameň mudrcov má pre každého niečo, občas prekvapí aj tých, čo knihu čítali a pobaví všetkých. Je to niečo ako Nekonečný príbeh, ktorý ma nenudí ani po tom, čo som ho videl desaťkrát. Alebo, ako Tři oříšky pro Popelku :-) Filmový Harry Potter ma celkom milo prekvapil, predovšetkým citlivým prístupom Chrisa Columbusa k téme čarodejníka – siroty, toto som od pána tehál narážajúcich do hláv úbohých zlodejov nečakal. Opäť sa vám zdôverím s intímnou záležitosťou – pri dvoch scénach som mal v očiach slzy. Pravda, nebulil som ako pri A.I. – ale stretnutie siroty s rodičmi nepohne iba srdcom… Toho, ktorého netreba menovať. Dobré, Chris!
Aby som však schladil rozpálené hlavy, ktoré sa na Harryho Pottera tešia, nie je to geniálny film – a bol by som veľmi prekvapený, ak by získal nejakého Oscara. Je to vlastne v súlade s dnešnými informáciami, podľa ktorých je HP v nomináciach American Film Institute iba na jedinej pozícii – za digitálne efekty príšer. Ocenenia American Film Institute, ktoré budú vyhlásené v januári 2002, sú predobrazom Oscarov – a ja som vcelku za. Detské postavy sú výborne zahrané, ale nie je to nič výnimočné a jediný herec, ktorý by sa dokázal dostať na oscarovskú pozíciu – Alan Rickman – si vo filme vlastne iba štekol. Snape je v úzadí, film sa točí okolo troch postáv – Harryho, Rona a Hermiony. Sekunduje im iba Hagrid, ktorý je skutočne neprehliadnuteľný (odhadom tri metre na výšku)…
Dominantou filmu je výprava. Farebná, monumentálna, čarodejnícka. No nečakajte veľkolepé exteriéry Nového Zélandu, film je určený najmä deťom – dospelí postrehnú umelosť a gýčovitosť kulís, rovnako ako hudbu, kde sa John Williams opäť márne pokúsil dostať zo schémy, ktorú použil v desiatkach filmov. Hudba výborne sekunduje obrazu, no… necítite z nej tú „surovú“ silu ako zo soundtracku Spoločenstva prsteňa. Hrad Rokfort je úžasný a očarí vás na prvý pohľad, no po čase… sa scény začnú opakovať. Nie je to totiž o putovaní družiny, všetko je na jednom mieste…
Ale späť k superlatívnam. Napriek jemnému pocitu gýčovitosti je všetko dokonale zladené. Zaprášené komnaty, ťažký nábytok, kostýmy čarodejníkov, efekty kúziel. Všetko to, čo očakáva čitateľ knihy, dostane. Čarovné prútiky, snehobielu sovu, potkana Prašivca, Hagridovho draka, trolla, trojhlavého Chlpáčika či kentaura. Proti trikom by neštekol ani pes (Chlpáčik), počítače sú dnes skutočne na úrovni.
Celkovo mi vadilo len pár vecí – za ktoré ale režisér nemôže (aspoň sčasti nie), sú totiž obsiahnuté už v samotnej knihe. Strhujúce finále je totiž také strhujúce, až je nelogické. Nebudem vám prezrádzať dej, ale súboj hrdinskej trojice s nástrahami Toho, ktorého netreba menovať bol naivný – takpovediac bezradný. Monumentálny, iste, ale naivný – bez podkladu v predchádzajúcom deji. To, čo som vždy vyčítal knihám pani Rowlingovej, to vyčítam aj filmu. Divák z druhej skupinky (ešte ste rozdelení?) môže byť dokonca zarazený, ako a prečo to fungovalo práve takto…
Ak sa však vykašlete na tieto pindičky, ostane vám kvalitný veľkofilm. Zavzdycháte si nad tým, že ste len muklovia (ste?), posmejete sa na vtipoch a hláškach, pofňukáte na dojímavých scénach. Budete Harrymu držať palce pri metlobalovom súboji (nádhera – lepšie ako preteky v SW: Skrytá hrozba), zamilujete sa do Hermiony a profesora Snapea – pričom budete ľutovať, že je jeho úloha taká malá. Nasadíte si Rokfortský klobúk a zakričíte na metlu… hop!
Je to dobrý film, no jedno viem iste – nie je to ten vrchol, na ktorý sa… neteším :-)