Rastiem. Už mám cez tri metre. Vraj geneticky upravené potraviny nemajú vplyv na človeka. Ale ja stále rastiem.
Stále rastiem. Žiadal som o zmenu stravy. Povedali mi, že pri mojej výške je to nemožné, a tak ďalej konzumujem geneticky upravenú stravu.
Sľúbili mi, že mi nájdu skvelú prácu. Najnovšie odstraňujem nefunkčné satelity, ale je to strašná otrava. Najbližší priatelia sa motajú hlboko pri mojich členkoch a na dýchanie potrebujem čoraz dlhšiu hadičku.
Žiadna zmena. Blížim sa k Slnku. Už ma to nebaví.
Za Proximou Kentauri zbadám zvláštny výčnelok, trčiaci z hlbín vesmíru. Keď dorastiem bližšie, tvar je zreteľnejší. V oblinách spoznávam ženské telo. Rastie smerom ku mne – koniec samoty!!!
Dosiahol som hranicu – môj rast sa konečne zastavil. Ona sa volá Silvia ale nedočiahnem na ňu ani keď obaja stojíme na špičkách a vystierame k sebe ruky.
Posratá geneticky upravená strava!
- Toto je príspevok do súťaže mikropoviedok Ohnivé pero.
- Je publikovaný v pôvodnom stave, neprešiel redakčnou ani jazykovou úpravou.
- Súťažné poviedky sú publikované pravidelne, každý týždeň jedna.
- Uzávierka súťaže nie je, súťaž potrvá, kým budú prichádzať príspevky.
- Existujú čiastkové uzávierky, ktoré budú oznámené s dostatočným predstihom. Ku dňu čiastkovej uzávierky sa uskutoční vyhodnotenie poviedok, ktoré boli publikované medzi dvoma čiastkovými uzávierkami.
- Na hodnotenie poviedky má vplyv jej čítanosť, počet a obsah komentárov, názor redakcie a hlasovanie, ktoré sa uskutoční po čiastkovej uzávierke.
- Vyhodnotenie a odmenenie víťazov sa uskutoční priebežne, po ukončení hlasovania, dátum najbližšieho termínu redakcia oznámi s dostatočným predstihom.
- Viac v pravidlách súťaže.
