„Dámi a páni, vážení návštevníci Galaxy Quest Conu! Vitajte a nechajte sa uniesť týmto kultovým seriálom zo 60-tych a 70-tych rokov, ktorý uchvátil srdcia tisícov divákov. Neskrývajte vaše nadšenie! Vidím vám na očiach, že aj vám sa tak ako mne naveky vryla do pamäte posádka neprekonateľnej lode NSEA Protector, ktorá brázdila diaľavy vesmíru a smelo šla, kam nik…“
Priznám sa, bol som úplne uchvátený týmto filmom. To, čo sa podarilo scenáristom Davidovi Howardovi a Robertovi Gordonovi a režisérovi Deanovi Parisotovi, to tu naozaj v takom vynikajúcom mixe ešte nebolo. Herci z televízneho seriálu GALAXY QUEST žijú svoj život ako úplné nuly. Dôvod: už dvadsať rokov nedostali žiadnu hodnotnú rolu a jediné, čo im zostalo, je nehasnúca sláva u ich verných fanúšikov. Keď počas jedného z conov osloví „kapitána Taggarta“ skupinka čudne artikulujúcich ľudí v mimozemských uniformách, netuší, že sa pod nimi skrýva hŕstka ozajstných mimozemšťanov. A tobôž nie, že ich „potrebujeme vašu pomoc“ je zúfalé núdzové volanie, adresované oslavovanému hrdinovi „historických dokumentov“, za ktoré ich kultúra považuje vysielanie GQ. Čo nasleduje potom, to si nenechajte ujsť – je to zmes ekšn, drámy, romantiky, no najmä humorných scén, ktoré nefungujú len samé osebe, ale predovšetkým v súvislostiach a spolu vytvárajú jedinečne pôsobivú šou. Aby som vás aspoň trošku navnadil, nasleduje mini-opis našej úžasnej posádky. Kapitán Taggart v podaní Tima Allena (disneyovka Santa Claus, „Kutil Tim“) je jednoducho prototyp frajera s vysokou hladinou testosterónu – musí ukázať svoju mužnosť aspoň vyzlečením trička a zvedením minimálne jednej mimozemšťanky za epizódu. Jeho „Nikdy sa nevzdať, nikdy nekapitulovať!“ predstavuje mantru celého seriálu, ale fakt, že ich opakuje každých 5 minút, je nádherným príkladom vymývania mozgov v amerických seriáloch. Jeho pravou rukou je Dr. Lazarus (po Dogme ďalšia komická figúrka slávneho záporáka Alana Rickmana) s prostetickými plutvami (?) na hlave. Je zosobnením prísnej logiky a asketizmu, no zároveň pripravenosti konať za záchranu priateľov. Ďalej tu máme nádhernú poručíčku Tawny Madisonovú (hrá ju Alien-hviezda Sigourney Weaverová), ktorej charakteristika sa dá zhrnúť do jediného slova – blondínka. Jej jedinou úlohou na lodi je komunikácia s palubným počítačom a je perfektnou ukážkou humoru obsiahnutého v tomto filme. Vedúceho inžinieringu a strojovne, flegmatického poručíka Chena (Tony Shalhoub, hral napr. v MIB) už seriál očividne prestal baviť raz a navždy. No a posledným členom posádky je zázračné deväťročné dieťa-pilot-poručík Laredo (Daryl Mitchell), ktorý za tých dvadsať rokov predsa len trochu vyrástol. Ak sa vám táto zberba zdá povedomá, bude to asi tým, že ste už určite počuli o podobnom seriáli. Samozrejme, je to Star Trek – oslavovaný, zatracovaný, fenomén dvadsiateho storočia, patriaci k Amerike ako žinčica k Slovensku. (Vašou domácou úlohou bude priradiť ku každému členovi posádky NSEA Protector niekoho z osadenstva USS Enterprise-tej-prvej. Zasielajte na adresu redakcie.)
Je veľmi ľahké natočiť drámu. Zoberiete nejaké psychicky týrané dieťa, rozbité manželstvo, zamiešate so smrťou jedného z hrdinov a máte to. Natočiť ale dnes komédiu, ktorá vaše mimické svaly natiahne do úsmevu permanentného návštevníka psychiatrickej liečebne a nepustí vám ich v 102 minútach ani o milimeter, to je niečo, čo si treba vychutnať. Herci podávajú unikátny výkon, za čo patrí vďaka i dokonalému scenáru. Hudba sedí a dotvára atmosféru. Triky a vizuálne efekty, ktoré malo na starosti ILM a štúdio Stana Winstona (teda najlepší z najlepších), sú kvalitnejšie ako v hociktorom ST-filme. Veru, Spielbergovo štúdio DreamWorks sa nemá za čo hanbiť.
Na záver výzva vám všetkým: Nechali by ste si toto prejsť pomedzi prsty???